Mám pravdu, keď poviem, že Budha je jeden z tých, ktorí obhajovali určitý druh úniku zo sveta?

Sri Chinmoy: Ak poviete, že Budhova filozofia je filozofiou úniku, že chcel tento únik vedome dosiahnuť, nebude to správne, bude to dezinterpretácia. To, čo Budha v skutočnosti chcel, bolo skončiť ľudské utrpenie na svete. Na svetovej scéne hral svoju úlohu ako božský bojovník. Nepoužíval termín „Boh“, ale používal termíny „Pravda“ a „Svetlo“. Po svojej realizácii zostal na Zemi štyridsať rokov a snažil sa pozdvihnúť vedomie ľudstva. Chodil sem a tam, všade kázal a kázal. Aj keď mal veľmi krehké telo, pokračoval vo svojich prednáškach a snažil sa priniesť nadol mier, svetlo a blaženosť. Videl však, že ľudia, ktorým sa snažil pomáhať, to neprijímali a začal cítiť, že skončenie ľudského utrpenia je takmer nemožné.

Potom objavil, že existuje niečo, čo sa nazýva nirvána, kde vyhasínajú všetky túžby, kde vyhasínajú všetky pozemské žiadosti, kde končia všetky obmedzenia. Tam sa človek dostáva za oblasť fyzického a všetko je vnútorná existencia. Povedal si teda: „Som teraz veľmi, veľmi unavený. Vstúpim do toho blaženého stavu a odpočiniem si.“ Rozhodol sa, že nechá iných božských bojovníkov, aby prišli na svet a bojovali za úplné prejavenie Boha. Keď jeden vojak mnoho rokov statočne bojuje a potom odpočíva, a keď ďalší vojak, ktorý príde po ňom, sa rozhodne vytrvať v boji, až kým nebude môcť prejaviť Najvyššie, vtedy prirodzene cítime, že ten druhý hrá svoju úlohu s väčšou silou, väčšou energiou, väčšou vytrvalosťou. Ak niekto chce po realizácii prejavovať, prirodzene vedie ľudstvo o krok ďalej, pretože Boh potrebuje aj prejavenie.

Povedať však, že niekto nezohral svoju úlohu, alebo že chcel ujsť, je nesprávne. Budha ako jednotlivec svoju úlohu zohral. Budha mal realizáciu. Mal odhalenie. Začal aj prejavovať, ale nakoniec nechcel hrať vedomú úlohu na poli prejavenia. Nechcel sa už viac zúčastňovať kozmickej Hry. Niektorí z Budhových nasledovníkov nepochopili jeho filozofiu a prekrútili ju tak, ako sa im to hodilo. Ako jednotlivec Budha nikdy neodporúčal únik zo sveta alebo jeho popretie. To, čo odporúčal, bola modlitba a meditácia, aby sme vstúpili do trvalého blaženého stavu vedomia. Možno povedať, že otvoril ďalšiu cestu, alebo to môžeme nazvať domom. Tí, ktorí vstúpia na túto cestu či do tohto domu, sa po realizácii Boha nevracajú na svet, zatiaľ čo tí, ktorí vstúpia do iného domu, sa na svet vracajú.

Nie je to tak, že keď vstúpite do nirvány, budete ňou spútaní. Nie, ak vstúpite do nirvány, zvyčajne sa nevraciate, pretože nechcete. Sú však niektorí duchovní Majstri, ktorí prekročia stav nirvány a vrátia sa na svet. Nezostávajú v tom dome. Naliehavá dynamická potreba Najvyššieho prinúti týchto Majstrov, aby znovu prišli na svet pracovať pre Jeho prejavenie, aj keď ak už predtým prežili jeden život ako duše, ktoré realizovali Boha.

From:Sri Chinmoy,Samádhi a siddhi, Sri Chinmoy Centrum, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/sgl