Keď myslím na všetky zlyhania a nebožské kvality v sebe a v mojich priateľoch-žiakoch, osvietenie sa mi zdá byť veľmi ďaleko.

Sri Chinmoy: Keď je niekto skutočne osvietený, vtedy nevidí ostatných ako nedokonalé a beznádejné ľudské bytosti. Vo chvíli osvietenia pocíti človek svoju skutočnú jednotu s ostatnými a uvidí, že takzvané nedokonalosti v iných sú skúsenosťou, ktorú má Boh v nich a cez nich.

Pretože si mojím žiakom, rád by som ti povedal, že vidíš v sebe viac nedokonalosti, viac obmedzení, viac temnoty, než si ja viem vôbec predstaviť. Pre mňa si úplne prirodzený a normálny; si Božie dieťa a máš všetky možnosti a schopnosti realizovať, prejaviť a naplniť Božské tu na zemi. Osvietenie je niečo, čo si mal, ale teraz si na to zabudol; nie je to niečo úplne nové.

Ten, komu naozaj záleží na osvietení, by mal cítiť, že rastie zo svetla do väčšieho svetla, do nesmierneho svetla. Chcem povedať, že ak hľadajúci stále cíti, že je hlboko v mori nevedomosti, potom z nevedomosti nikdy, nikdy nevyjde, pretože more nevedomosti je nekonečné. Ak však niekto cíti, že rastie z maličkého svetielka do všetko prenikajúceho najvyššieho Svetla, vtedy sa mu osvietenie ihneď zdá ľahším a spontánnejším.

From:Sri Chinmoy,Samádhi a siddhi, Sri Chinmoy Centrum, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/sgl