Ašpirácia, vnútorný plač, by mala vychádzať z fyzického, vitálu, mysle, srdca a duše. Prirodzene, duša ašpiruje stále, ale fyzické, vitálne, mentálne a psychické bytosti si to musia uvedomiť. Keď budeme vedome ašpirovať vo všetkých častiach svojej bytosti, budeme môcť urýchliť dosiahnutie oslobodenia.
Ako ašpirujeme? Pomocou správnej koncentrácie, správnej meditácie a správnej kontemplácie. Ašpirácia v sebe zahŕňa meditáciu aj modlitbu. Na Západe bolo mnoho svätcov, ktorí nestáli o meditáciu; realizovali Boha cez modlitbu. Ten, kto sa modlí, cíti, že má vnútorný plač po realizácii Boha. Ten kto medituje, cíti aj potrebu priniesť Božské Vedomie priamo do jeho bytosti. Rozdiel medzi modlitbou a meditáciou je tento: keď sa modlím, ja rozprávam a Boh počúva; a keď meditujem, Boh rozpráva a ja počúvam. Keď sa modlím, Boh musí počúvať. Ale keď meditujem, keď upokojím a utíšim svoju myseľ, počujem to, čo mi Boh stále hovoril. Takže obe cesty sú správne.
Vedomá ašpirácia je to najdôležitejšie, čo potrebujeme. Ašpirácia je všetko, čo máme a všetko, čím sme. Potom musíme svoju ašpiráciu vedome ponúknuť Najvyššiemu, aby sme sa s Ním mohli zjednotiť.From:Sri Chinmoy,Samádhi a siddhi, Sri Chinmoy Centrum, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/sgl