Ľudské vedomie sa skladá predovšetkým z obmedzení, nedokonalosti, spútanosti a nevedomosti. Snaží sa nás presvedčiť, že vôbec nie sme blízko Pravdy či naplnenia. Snaží sa, aby sme pocítili, že Boh je niekde inde, vzdialený od nás milióny kilometrov. Božské vedomie nám však dáva pocítiť, že Boh je priamo tu, v každom dychu života, v každom údere srdca, v každom človeku a vo všetkom okolo nás.
Ľudské vedomie nám dáva pocítiť, že môžeme existovať bez Boha. Keď je ľudské vedomie v hlbokej nevedomosti, cíti, že Boh nie je potrebný. Vidíme milióny, miliardy ľudí, ktorí sa nemodlia ani nemeditujú. Hovoria si: „Ak Boh existuje, dobre; ak neexistuje, nič nestrácame.“ Aj keď možno občas použijú výraz „Boh“, nezaujímajú sa o skutočnosť, o existenciu Boha, ani v Nebi, ani vo svojom každodennom pozemskom živote.
Božské vedomie také nie je. Aj to obmedzené božské vedomie, ktoré máme, nám dáva pocítiť, že v každom okamihu veľmi potrebujeme Boha. Dáva nám pocítiť, že sme na zemi práve preto, že On existuje. A keď v sebe prechovávame božské myšlienky, božské vedomie nám dáva pocítiť, že je to On, kto nás inšpiruje. Božské vedomie nám dáva pocítiť, že vo všetkom je božský účel, božský zámer, božský ideál, božský cieľ. V bežnom ľudskom vedomí neexistuje účel ani pozitívny cieľ; je to ako beh šialeného slona. V božskom vedomí je vždy cieľ a tento cieľ stále prekonáva sám seba. Dnes niečo považujeme za svoj cieľ, ale keď vytýčený cieľ dosiahneme, okamžite sme inšpirovaní tento cieľ prekonať. Tento cieľ sa stáva odrazovým mostíkom k vyššiemu cieľu. Deje sa to preto, že Boh neustále prekonáva sám Seba. Boh je neobmedzený a nekonečný, ale prekonáva aj Svoju vlastnú Nekonečnosť. Keďže Boh stále robí pokrok, aj my ho robíme, keď sme v božskom vedomí. V božskom vedomí sa všetko neustále rozpína a rastie do vyššieho a viacej napĺňajúceho Svetla.From:Sri Chinmoy,Samádhi a siddhi, Sri Chinmoy Centrum, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/sgl