Tento hľadajúci pristúpil k Majstrovi a povedal: „Majster, všetci títo vaši žiaci ťa počúvajú bez ohľadu na to, čo hovoríš. Veria ti a robia dobre, že ťa počúvajú. Ale rád by som ti niečo povedal, aj keď sa ti to nebude páčiť.“
Majster povedal: „Pravda určite nie je mojím výhradným monopolom. Ak si objavil nejakú pravdu, prirodzene tvoju pravdu z celého srdca prijmem. Teraz mi, prosím, povedz, akú pravdu si objavil?“
Hľadajúci teda povedal: „Môj objav je takýto: svetský človek nemôže tak ľahko realizovať Boha. Som svetský človek a viem, že už len získať Majstra je jednoducho nemožné. Nenašiel som duchovného učiteľa, pretože mi žiadny nevyhovuje. Ako bude možné, aby som realizoval Boha, čo je nekonečne ťažšie? Už len získať Majstra je pre mňa také ťažké. Získať v tomto živote realizáciu je jednoducho nemožné. Súhlasíš so mnou?“
Majster odpovedal: „Bohužiaľ, nesúhlasím s tebou. Ostatní si možno myslia, že to, čo hovoríš, je správne, ale v tejto chvíli by som rád povedal, že nie je také ťažké získať Majstra, ani získať realizáciu Boha.“
Hľadajúci bol prekvapený, a dokonca aj žiaci boli do istej miery ohromení Majstrovou poznámkou, pretože väčšina z nich vedela, aké ťažké bolo pre nich získať duchovného Majstra, a realizácia Boha bola pre nich ešte stále ďaleko.
Majster povedal: „Teraz sa pozri sem. Práve teraz niektorí z mojich žiakov polievajú trávu. Sú tu malé rastlinky.“ Majster ukázal na dve rastliny, dve veľmi drobné rastlinky. Potom Majster vzal lopatku a jednu z rastlín vykopal. Vzal celú rastlinu, koreň aj s listami, a prešiel k ďalšej rastline. Aj tam vykopal celú rastlinu a nahradil ju prvou. Potom vzal druhú rastlinu a zasadil ju na miesto, kde bola tá prvá.
Potom Majster povedal: „Pozri sa sem. Táto rastlina je človek a tá druhá rastlina je Boh. Ja som Majster. Prišiel som sem a dotkol som sa tejto rastliny. Bola to otázka niekoľkých minút, len pár minút. Len čo som sa jej dotkol, okamžite mi rastlina dala božskú odozvu. Ja som ju vzal a položil som ju tam, kde bola rastlina, ktorá sa nazýva Boh. Potom som vzal rastlinu-Boha a získal som všetok Jeho Súcit, Lásku, Radosť a Blaženosť. Položil som ju tam, kde bol rastlina-človek. Bola to otázka len niekoľkých minút. Vzal som človeka k Bohu a priniesol som Boha k človeku.“
Nový hľadajúci povedal: „Majster, chcel by som sa stať tvojím žiakom. Prosím, zasväť ma.“
„Čoskoro ťa zasvätím, dieťa moje,“ povedal Majster. Potom pokračoval: „Ak cítiš, že je takmer nemožné realizovať Boha, znamená to, že tvoja predstava o Bohu je nesprávna, tvoja predstava o duchovnosti je nesprávna. Si pripútaný k svetu, ale keby si bol rovnako pripútaný k Bohu, potom by si videl, že Boha môžeš ľahko dosiahnuť. Keď teraz idem k Bohu, zaklopem na dvere. On ich okamžite otvorí a príde ku mne. Poviem: „Prosím, poď so mnou.“ On príde so svojou nekonečnou Láskou, Radosťou, Požehnaním a Súcitom. Potom prídem a zaklopem na tvoje dvere, ale keď zaklopem na tvoje dvere, neotvoríš mi. Dvere máš zatvorené, zamknuté. Prirodzene, Boh a ja sa vrátime späť. Potom, keď ťa chcem vziať do Božieho Paláca, poviem ti: „Poď so mnou.“ Keď opäť zaklopem na Božie dvere, Boh povie, že keďže si ty neotvoril dvere, keď som Ho k tebe priviedol, ani On ti Svoje dvere neotvorí. Keby si otvoril svoje dvere, keď som priviedol Boha ako Hosťa, a keby si dovolil Bohu vstúpiť, Boh by ti prirodzene tiež dovolil vstúpiť do Svojho Paláca. Takže ak necháš dvere svojho srdca otvorené, Boh môže ľahko vstúpiť.
Ale keď sa k tebe priblížim, okamžite ťa to vyruší. Myslíš si, že máš strach, máš pochybnosti, máš emocionálne problémy, máš vitálne problémy, máš žiarlivosť a tak ďalej. Nechceš sa odhaliť, chceš sa skryť. Ale táto rastlina, ktorú som premiestnil, rastlina-človek, neprejavila žiadny strach, žiadne pochybnosti, žiadny ostych, keď som sa jej dotkol – absolútne nič. Vôbec sa nebála svojej vlastnej nevedomosti. Bola nadšená, že ju niekto berie na iné miesto, ktorým bol Boh. Takže keď sa ťa dotknem, keď ťa duchovný Majster žehná alebo na teba medituje, ak vtedy ponúkneš svoju nevedomosť a nedokonalosť spolu so svojimi oddanými vlastnosťami, potom je pre Majstra veľmi ľahké vziať ťa úplne k Bohu. Ak nie, je takmer nemožné, aby Majster urobil čokoľvek pre premenu vedomia žiakov alebo dokonca pre očistenie ich vedomia. Je to len výmena dvoch rastlín. To je to, čo Majster robí, keď sa zaoberá svojimi duchovnými deťmi. Jedna rastlina je Boh, druhá rastlina je človek.“
Potom Majster pomaly odišiel.From:Sri Chinmoy,Majster a žiak, Agni Press, 1985
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/md