Jeho život je plný hluku,
jeho život je plný náhlenia,jeho život je plný zhonu.
Je obrazom neúprimnosti,je obrazom nevďačnosti,
je obrazom zlyhania.Nedokáže utíšiť búrku svojho tela,
nedokáže vyjsť z priepasti svojich pochybností,nedokáže pochovať rakvu svojho strachu.
A predsabude zachránený,
bude oslobodený,bude naplnený.
Pretožepočul kroky svojho Majstra.
```Bez ohľadu na to, či je žiak navonok blízko Majstrovi alebo nie, dvere Majstrovho srdca sú mu otvorené dvadsaťštyri hodín denne. Ak žiak zaklope na dvere svojho Majstra, Majster mu otvorí. Ale keď zaklope, musí klopať s úprimnou ašpiráciou, a nie s vyžadujúcim vitálom. Ak príde so svojím vyžadujúcim vitálom, Majstrove dvere sa nikdy neotvoria. Ale ak príde s ašpiráciou, poteší Majstra oveľa viac, než si dokáže predstaviť, a stačí len slabé zaklopanie a dvere sa mu otvoria dokorán.
Žiak môže Majstra potešiť Majstrovým vlastným spôsobom alebo svojím vlastným spôsobom. Keď chce byť Majster potešený svojím vlastným spôsobom, neznamená to, že je autokrat. Skôr to znamená, že Majster vie, ako chce byť potešený Najvyšší. Pokiaľ ide o skutočného Majstra, jeho vôľa je vždy zjednotená s vôľou Najvyššieho.
Žiak môže najlepšie potešiť svojho Majstra, ak od neho nič neočakáva. Bude iba dávať a dávať; ponúkne sám seba úplne a bezpodmienečne. Keď žiak niečo dáva, bohužiaľ, často za to hneď niečo očakáva. Je to preto, že žije vo svete dávania a brania. Ale duchovný život nie je trhovisko. Majster vie, čo je pre žiaka najlepšie a kedy je najlepší čas, aby mu to dal. Ak Majster dá niečo predčasne, namiesto toho, aby osvietil neosvietené vedomie žiaka, môže rozbiť jeho vnútornú nádobu.
Majstrova sila musí osvietiť žiaka, ak je vnímavý. Ak žiak nedokáže nič prijať, Majstrova sila bude zbytočná. Naopak, bude škodlivá. Ale ak žiak dovolí Majstrovi pôsobiť jeho vlastným spôsobom, tak, ako mu to prikazuje Božské, potom Najvyšší v Majstrovi bude môcť formovať žiaka podľa božskej Vôle.
Existujú štyri hlavné spôsoby, ktorými sa žiaci snažia uspokojiť Najvyššieho vo svojom Majstrovi. Po prvé, niektorí chcú potešiť Najvyššieho v Majstrovi tak, ako chce byť potešený Najvyšší. Ako to môžu urobiť? Vďaka svojej ašpirácii a meditácii vstúpia do Majstra a získajú posolstvo, ktoré im chce ponúknuť, a potom sa snažia podľa toho konať. Alebo nechajú Majstra vstúpiť do seba a snažia sa prijať jeho posolstvá. Majster každý deň komunikuje s dušami svojich žiakov a sýti ich Svetlom, Mierom a Blaženosťou. Majster každý deň dušiam hovorí, ako môžu potešiť Najvyššieho, a duše prinášajú toto posolstvo do vedomej mysle žiakov. Potom žiaci to posolstvo buď prijmú alebo odmietnu.
Keďže väčšina žiakov, bohužiaľ, nemá schopnosť neustále vstupovať do Majstra ani vnímavosť na prijatie Majstrovho posolstva, snažia sa so všetkou svojou úprimnosťou, oddanosťou a láskou potešiť Majstra spôsobom, ktorý oni považujú za najlepší. Môžu cítiť, že ak urobia pre Majstra toto, Majster bude veľmi potešený. Je to nepochybne dobrý postoj, pretože sa veľmi úprimne snažia potešiť Najvyššieho v Majstrovi – podľa svojich schopností alebo podľa intenzity svojej ašpirácie. Nesnažia sa Majstra oklamať alebo mu spôsobiť problémy. Snažia sa len slúžiť Najvyššiemu v ňom spôsobom, ktorý cítia ako najlepší. Prvý spôsob je oveľa lepší, nekonečne lepší, ale aj tento druhý prístup je dobrý.
Potom je tu tretí spôsob. Tu žiaci cítia, že ak Majster povie, aby niečo urobili, urobia to; ak Majster povie, aby niečo nerobili, neurobia to. Ak sa potom niečo pokazí, chudák Majster musí vziať všetku vinu na seba. Ale ak sa niečo podarí, okamžite ich ego vyjde do popredia a povie: „Je to naša ašpirácia, ktorá priniesla tento úspech.“
Duchovný Majster týmto žiakom hovorí: „Ak poviem: 'Urobte toto', pretože to je to, čo chce vaša duša, je dobré, že to urobíte. Ale keby ste to urobili na základe svojho vnútorného pocitu, potom by ste získali nekonečne väčšiu radosť, pretože by ste cítili, že vy sami ste objavili pravdu.“ Pravdu už za nich objavil Majster. Ale teraz záleží na žiakoch, aby objavili v najhlbších zákutiach svojho srdca, že to, čo chcú oni, a to, čo chce ich Majster, je to isté.
Majster môže povedať žiakom: „Urobte toto! Urobte tamto!“ Ale môže to povedať len tým svojim duchovným deťom, ktoré mu úplne ponúkli svoje telo, vitál, myseľ, srdce a dušu – nie tým, ktorí sa len prišli pozrieť, či je to duchovný človek a či dokáže vyriešiť ich problémy. Majster musí urobiť všetko pre tých, ktorí ho skutočne prijali. Žiaci však musia vedieť, že Majster je pripravený slúžiť im podľa toho, ako hlboko do neho vstúpili a ako veľmi skutočne milujú Najvyššieho v ňom.
Úprimný žiak akéhokoľvek duchovného Majstra vždy získa najväčšiu radosť, keď bude počúvať Majstrove pokyny, a nie svoju fyzickú myseľ. Tí, ktorí sú nesebeckí, oddaní a sústredení, kráčajú po Majstrovej ceste každý deň, každú hodinu, každú sekundu. Ak hľadajúci cíti k svojmu duchovnému Majstrovi takúto oddanosť, môže vo svojom vnútornom živote urobiť najrýchlejší pokrok.
Nakoniec je tu štvrtý postoj. Takzvaní ašpiranti často prijmú Majstra na deň alebo dva len preto, aby vyriešil ich problémy. Potom, keď sú ich problémy vyriešené, odchádzajú. Alebo povedia, že prišli k Majstrovi kvôli oslobodeniu a realizácii, ale keď vidia, že je to dlhý a namáhavý proces, opustia ho. Povedia, že prišli po najvyššiu realizáciu, ale keď vidia, že Majstrova cesta nie je cestou, ktorou chcú realizovať Boha, cítia, že Majster nie je určený pre nich, a zmiznú.
Niektorí ľudia sa duchovného Majstra pýtajú, čo majú robiť, a keď im povie, urobia presný opak. Ak viete, že nebudete schopní počúvať svojho Majstra, je lepšie sa ho nepýtať, čo máte robiť. Inak, keď do vášho srdca vstúpi úprimnosť a vaša ašpirácia zosilnie ako stúpajúci plameň, budete nešťastní, že ste ho nepočúvali. Keby ste sa ho predtým nepýtali na radu, neboli by ste nešťastní, pretože by ste mali od začiatku do konca dokonalú slobodu urobiť vlastné rozhodnutie a sami ho vykonať. Keď Majster dáva radu, vyjadruje tým Vôľu Najvyššieho. Záleží na žiakovi, či ju prijme, alebo odmietne. Ak ju odmietne, Majster nikdy nebude nespokojný. Skutočný Majster je ďaleko nad prijatím alebo odmietnutím žiaka. Ale ak Majster chce, môže žiakovi povedať: „Spomaľuješ svoj vlastný pokrok. Ale Boh je v tebe a bude pokračovať ďalej. Pomaly a vytrvalo ťa jedného dňa privedie k Cieľu.“ Nič viac Majster nemusí povedať.
Keď Majster niečo hovorí žiakovi, hovorí to pre jeho vlastné dobro. Ale žiaľ, veľmi často, keď hovorí Majster, žiak si myslí, že Majster má nejaký motív. Aj keď žiak takýto pocit nemá, často prijíma Majstrove názory s najväčšou vnútornou neochotou. Čo môže chudák Majster urobiť? Ak mlčí, žiak má pocit, že je Majster k nemu ľahostajný. Povie si: „Majster sa o mňa nestará, stará sa len o iných. Nič mi nepovie.“ Ale aj keď ašpirant mesiace alebo roky vo vnútornom svete plače pre Majstrovu radu, keď mu Majster povie, aby urobil to alebo ono, žiak okamžite niečo namieta. Celému svetu povie: „Majster ma požiadal, aby som to urobil, preto to robím. Pre seba to nechcem ani nepotrebujem. Robím to len preto, aby som potešil Majstra.“ Vo vnútornom svete budú žiaci pre niečo plakať; a vo vonkajšom svete budú obviňovať Majstra, že im to dal.
Duchovný Majster sa snaží potešiť svojich žiakov na všetkých úrovniach. Niekedy sa mu to podarí, inokedy nie. Niekedy od nich dostane sto bodov zo sto, inokedy nulu zo sto. Veľmi oddane sa ich snaží potešiť vo fyzickom svete, vo vitálnom svete, v mentálnom svete, v intuitívnom svete a vo svete duše. Väčšina jeho žiakov si možno tieto vnútorné svety neuvedomuje, ale uvedomujú si vonkajší svet, v ktorom žijú.
Majster nemôže svojich žiakov tešiť stále. Niekedy má žiak pocit, že Majster je neláskavý, alebo že sa oňho nestará, ak mu nedá to, čo chce. Ale ak mu Majster dá to, čo chce, duša žiaka bude nešťastná a bude Majstra preklínať. A Najvyšší bude Majstra považovať za zodpovedného. Povie, že Majster vedome brzdí pokrok tohto konkrétneho žiaka. Ak chce dieťa zjesť jed, matka mu ho nedá len preto, aby ho potešila.
Každý duchovný Majster má tri typy žiakov: pravých žiakov, falošných žiakov a fanatických žiakov. Fanatickí žiaci v skutočnosti neveria tomu, čo ich Majster hovorí. Nemajú bezvýhradnú vieru vo svojho Majstra, ale chcú, aby si to svet myslel. Vyžadujú, aby celý svet veril, že čokoľvek hovorí ich Majster, je najvyššie evanjelium. Ale nemajú ani štipku skutočnej viery vo svojho Majstra. Fanatickí žiaci iba chcú svetu ukázať, akú veľkú vieru majú a akí blízki sú svojmu Majstrovi.
Falošní žiaci majú pocit, že vždy, keď niečo robia pre Majstra, preukazujú mu veľkú láskavosť. Majú pocit, že Majster sa topil a oni ho bezpečne vytiahli na breh. Hoci títo ľudia môžu mať skutočnú úprimnosť a ašpiráciu svojím vlastným spôsobom, nie sú pravými žiakmi.
Tí, pre ktorých je ťažké prijať Majstrovo rozhodnutie, sú tiež falošní žiaci. Cítia, že pravdu treba zdôvodniť a mentálne pochopiť. Ak im Majster niečo povie, okamžite sa spýtajú: „Prečo? Prečo?“ Vždy sa budú pýtať na dôvod. Kým ich myseľ nebude presvedčená, že to, čo Majster povedal, je pravda alebo pochádza od Najvyššieho, neurobia nič z toho, čo Majster žiada. Ak Majster musí opakovať takéto posolstvo, aby presvedčil myseľ niektorých žiakov, ak musí celý život zdôvodňovať svoje správanie, potom pre týchto žiakov nikdy nemôže nič urobiť. Oni strácajú svoj drahocenný čas a Majster stráca svoj drahocenný čas. Myseľ je možné presvedčiť iba na letmú sekundu. Majstrovi môže trvať hodiny, kým presvedčí myseľ, ale po krátkom čase tá istá myseľ opäť začne o Majstrovi pochybovať.
Veľmi často títo žiaci nechcú skutočné zdôvodnenie. Chcú sa len predviesť svojou „obrovskou múdrosťou“. Alebo cítia, že otázky, ktoré kladú, neboli nikdy položené, a že tieto otázky zostanú nesmrteľné. Ja si však želám povedať, že na tomto svete už boli všetky otázky položené a všetky otázky už boli zodpovedané. Keď žiak položí otázku, zmení len niekoľko slov z predtým položenej otázky. A keď Majster odpovedá na otázku, tiež zmení len niekoľko slov. Tu na zemi nie je nič nové. Všetky otázky boli položené miliónkrát miliónmi hľadajúcich; a všetky tiež boli zodpovedané skutočnými duchovnými Majstrami. Nie je to nič nové, len používame iné frázy, iné slová, iné spojenia.
Ak Majster povie niečo, čomu mentálne nerozumiete, meditujte na to. Pochopíte vnútorný význam Majstrovho výroku. Ale hľadaním chýb, alebo vyžadovaním vhodných mentálnych odpovedí len uspokojujete svoju mentálnu zvedavosť. Zároveň doslova znečisťujete čisté srdcia tých, ktorí si buď vytvorili jednotu s Majstrom, alebo si ju s ním chcú vytvoriť. Z najvyššieho duchovného hľadiska, ak Majster povie, že niečo je čierne, jeho žiaci budú cítiť, že je to čierne, aj keď je to biele. Poviete si, že čierna je čierna a biela je biela. Ale z najvyššieho duchovného hľadiska, ak realizovaný Majster vidí niečo ako čierne a ak môžete vstúpiť do jeho vedomia a tiež to vidieť ako čierne, v tej chvíli si s Majstrom vytvárate vnútornú jednotu. A to je začiatok realizácie Boha.
Svojim žiakom hovorím: „Ak cítite, že váš spôsob videnia pravdy je silnejší alebo skutočnejší, potom s vami môžem súhlasiť, aby sme sa vyhli komplikáciám. Ak poviem: „Urobte toto,“ a vy poviete: „Nie, nie, to je zlé,“ potom s vami okamžite budem súhlasiť. Viem, že sa nemýlim, ale nechcem sa hádať. Budem len čakať, kým vaša duša vyjde do popredia a dá vám pocítiť, že som mal pravdu.“ Niekedy žiaci cítia: „Čo o tom Guru vie?“ alebo „Čo vie o vonkajšom živote?“ Dobre, potom budem mlčať. Ale jedného dňa ich duša vyjde do popredia a povie im, že som povedal správnu vec, absolútne správnu vec.
V duchovnom živote v každom okamihu smerujeme k cieľu. Keď futbalista mieri na cieľ niekedy predstiera, že sa chystá kopnúť do lopty pravou nohou. Ale ak cíti, že proti jeho pravej nohe stojí veľmi silný súper, okamžite si loptu prehodí na ľavú nohu a strelí gól. Len preto, že sa zdalo, že sa chystá kopnúť loptu pravou nohou, si niektorí ľudia hneď môžu pomyslieť: „Vidíte, pravou nohou nemohol skórovať, jeho pravá noha to nezvládla. Preto použil ľavú nohu.“ Ale to, čo je nakoniec dôležité, je streliť gól. Nie je dôležité, či človek použije na strelenie gólu pravú alebo ľavú nohu.
Dôležité je dosiahnutie Cieľa a pomoc pri jeho dosiahnutí. Pravý Majster vás nepochybne dovedie k Cieľu. Ale ak Majster narazí pri určitom prístupe na väčší odpor, potom prístup zmení. Môžete mať dojem, že robí chybu, alebo možno nevidel pravdu. Vidí pravdu, ale musíte si uvedomiť, že pracuje s možnosťami a niekedy je potrebné, aby svoj postoj zmenil.
Praví žiaci sú tí, ktorí v každom okamihu vidia pravdu Majstrovými očami a cítia pravdu Majstrovým srdcom. Medzi pravým žiakom a skutočným Majstrom neexistuje pocit oddelenosti. Praví žiaci si buď už vytvorili jednotu s Majstrom na každej úrovni vedomia, od najvyššej po najnižšiu, alebo po tom plačú a snažia sa neoddeliteľnú jednotu s Majstrom vytvoriť. Nepoužívajú myseľ, aby posudzovali, či má Majster pravdu alebo nie; používajú srdce, aby sa zjednotili s Majstrovou múdrosťou. Ak niekto cíti pravosť a skutočnosť Majstrových slov, určite získa Majstrovo vedomie. Pravým žiakom netreba vysvetľovať dôvody, prečo Majster hovorí to alebo robí ono. Vždy cítia, že ich Majster koná správne, a vedia, že to všetko robí pre nich. A čo viac, pravý žiak je v každej chvíli pripravený bojovať s Majstrom proti nevedomosti a bude cítiť, že Majster bojuje proti nevedomosti nie pre vlastné spasenie, ale pre spasenie žiaka.
Realizovať Boha nie je ako zjesť banán alebo vypiť šálku čaju. Je to niečo naozaj ťažké! Ale v deň, keď realizujete Boha, Najvyššieho, uvidíte, že cena, ktorú ste zaplatili, je príliš nízka. Cena za realizáciu Boha nie je nikdy správna. Teraz je cena určite príliš vysoká; niet jediného žiaka, ktorý by povedal, že cena nie je vysoká. Ale keď realizujete Boha, uvidíte, že váš Guru vám pomohol do takej miery, že cena bola veľmi, veľmi nízka.
Každý ašpirant musí svoju vôľu vedome, dušeplne, oddane a bezpodmienečne ponúknuť Vôli Najvyššieho. Keď ho túžba žiada, aby urobil jednu vec, a ašpirácia ho žiada, aby urobil niečo iné, musí odovzdať vyžadujúci vitál a pochybujúcu myseľ vôli ašpirujúceho srdca a osvietenej duše. Niekedy sa chce celá bytosť naraz odovzdať a skočiť do mora božskej Skutočnosti, ale pochybujúca myseľ povie: „Buď opatrný! Namiesto perly môžeš nájsť nejaké nebezpečné vodné zviera.“ Vtedy musí myseľ ignorovať. Keď sa u žiaka objaví nejaké zaváhanie, je skutočne stratený.
V mnohých prípadoch vieme, čo je božská Vôľa, ale kvôli letargii alebo nedostatku intenzívnej ašpirácie sme svoju vlastnú vôľu neodovzdali. Cítime, že ak sa neodovzdáme tento rok, nič sa nestane; do konca života budeme mať ešte veľa príležitostí. Ale ak prechovávame takúto myšlienku, potom sa nikdy neodovzdáme. Keď ide o žiarlivosť, neistotu alebo pochybnosti, niektorí žiaci cítia, že ak si dnes budú tieto sily opatrovať, zajtra ich dokážu premôcť, ak sa im zachce. Ale tento zajtrajšok v ich živote nikdy nepríde. Ak nezačnete okamžite, nezačnete nikdy a premena vašej prirodzenosti sa nikdy neuskutoční.
Môžete povedať: „Predtým som bol viac žiarlivý alebo neistý ako teraz, takže postupne robím pokrok.“ Nesmiete sa však porovnávať so svojou tmavou minulosťou, ale so svojou zlatou budúcnosťou. Cíťte, že ste božským bojovníkom a musíte bojovať až do konca. Môžete si povedať, že ste zvíťazili nad 90 percentami svojej žiarlivosti a zostáva vám len 10 percent. Ale rád by som povedal, že dokiaľ ju neporazíte celú, víťazstvo nie je isté. Dnes možno cítite, že ste niektoré z týchto zlých síl premohli; o desať dní uvidíte, že všetky tie zlé sily ako vlna znova vstúpili do vášho vedomia a ste tam, kde ste začali. Kedykoľvek si v sebe uvedomíte nejaké zlé sklony, prosím, začnite proti nim okamžite bojovať ako božský hrdina.
Na druhej strane, niektorí ašpiranti majú pocit uspokojenia, že prešli dlhú cestu a teraz si môžu trochu oddýchnuť. Ale to je veľmi nebezpečné. Aj keď vám k dosiahnutiu konečného Cieľa zostáva už len jeden krok, nesmiete odpočívať. Dokonca aj na pokraji realizácie mnohí duchovní hľadajúci padli. Zmietlo ich pokušenie alebo pochybnosti a až po mnohých, mnohých rokoch boli schopní pokračovať v duchovnom živote. Preto musíte byť stále ostražití, musíte sa neustále pohybovať dopredu.
Nesmiete dovoliť, aby vo vás zostala depresia, žiarlivosť, pochybnosti ani strach. Ak prechovávate nebožské vlastnosti, kopete si vlastný hrob. Neviete si predstaviť, čo dokáže depresia, čo dokážu pochybnosti, čo dokáže žiarlivosť! Môžu vás zaviesť späť do zvieracieho života, hoci ste v ľudskom tele. Robia to a budú to robiť aj naďalej, ak ich vedome nevyhodíte zo svojho života. Ak naozaj milujete Najvyššieho, zbavte sa pochybností, žiarlivosti a všetkých ostatných nebožských síl – úplne a natrvalo.
Každý ašpirant si musí dať vnútorný sľub, že bude poslúchať Vôľu Najvyššieho – aspoň počas tohto jedného života. Musí si povedať: „Veď to je len jeden život. Teraz mám dvadsať, tridsať alebo štyridsať rokov. Možno zostanem na zemi až do osemdesiatky. Som taký neschopný človek, že nedokážem dodržať sľub alebo ísť jedným smerom niekoľko letmých rokov?“ Ak v ďalšej inkarnácii nebudete chcieť zostať na duchovnej ceste, ak budete chcieť viesť iný život, môžete. Ale ak chcete dať duchovnému životu šancu, aby vás potešil a naplnil, musíte ho žiť správnym spôsobom. Zabudnite na Večnosť a Nekonečnosť. Zaoberajte sa len jedným krátkym životom zo stoviek životov, ktoré ste prežili a prežijete na zemi. Ak naozaj dokážete odovzdať svoju vôľu Vôli Najvyššieho len na jeden život, vo vašom živote svitne absolútne uspokojenie. Práve teraz sa snažíte a bojujete, aby ste svoju vôľu odovzdali Najvyššiemu. Ale rád by som povedal, že zakaždým, keď sa odovzdáte, získate silu. Potom nakoniec sa dostanete do bodu, v ktorom aj keby ste chceli mať vôľu, ktorá je oddelená od božskej Vôle, nedokážete to, pretože splyniete s jedinou Vôľou. V tomto bode získate Najvyššie Víťazstvo.From:Sri Chinmoy,Majster a žiak, Agni Press, 1985
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/md