Videnie

Keď vidíme niečo navonok, sme buď spokojní, alebo nespokojní. Keď zasvitne vnútorné videnie alebo vnútorná vízia a nie je tu dostatočná múdrosť, nastávajú problémy. Keď sa objaví vnútorná vízia, zjednocujeme sa so skutočnosťou, ktorú vidíme. Ak potom zažijeme desivý zážitok, môžeme trpieť celé roky.

Keď sa vo svojom duchovnom živote s niečím stotožníme, stávame sa časťou vedomia tej veci. Predstavme si, že používame svoj vonkajší zrak a vidíme pred sebou zabíjať kura. Budeme mať pocit, že je to niečo prirodzené a normálne. Náš vonkajší zrak nám neumožňuje, aby sme sa stotožnili s vedomím alebo životným dychom kuraťa. Ale ak máme vnútorný zrak, môžeme vidieť, že sme sami boli pred mnohými inkarnáciami kuraťom. Čo sa potom stane? Hneď sa stotožníme s kuraťom a budeme cítiť, že nás zabíjajú. Budeme zhrození a navždy budeme pohŕdať osobou, ktorá kura zabila.

V duchovnom živote by sme sa mali modliť, aby nám Boh dal vnútorné videnie len vtedy, keď cíti, že je to pre nás potrebné. Mnohí z vás si myslia: „Ach, keby som len mal otvorené tretie oko.“ No vaše tretie oko vám môže okamžite povedať, že ste vo svojej poslednej inkarnácii boli tým najhorším možným darebákom, a potom sa budete cítiť mizerne. Vnútorný zrak sa musí otvoriť len vtedy, keď máme vnútornú zrelosť a nerozruší nás ani minulosť, ani budúcnosť.

From:Sri Chinmoy,Listy stromu života, Agni Press, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ltl