Máme dojem, že vďačnosť je niečo, čo máme, ale to nedávame Bohu, no v tom sa mýlime. Bohu nemôžeme dať nič, dokiaľ to od Neho najprv nedostaneme. Vďačnosť musí prísť priamo od Boha. Ak nám Boh nedá vedomie, pocit, kvet vďačnosti vo vnútri nás, nikdy Mu nemôžeme ponúknuť vďačnosť.
Musíme plakať k Bohu za silu vďačnosti. V duchovnom živote sa chvíľa vďačnosti k Najvyššiemu vyrovná hodine nanajvýš intenzívnej ašpirácie, koncentrácie, meditácie a kontemplácie. Vďačnosť má najväčšiu silu získať si Boha, ale skôr ako ju môžeme dať, musíme ju dostať.
Všetci používame slovo „vďačnosť“. Snažíme sa, aby ostatní pocítili, čo vďačnosť znamená, ale sami to nevieme, sami sme ju v pravom zmysle slova nikdy nepocítili. Všetko ostatné sa už v pozemskom vedomí zrodilo, ale vďačnosť sa ešte na zemi nenarodila. Keď sa v našom ľudskom živote narodí vďačnosť, prejavenie Boha nezostane ďaleko. Keď sa v našom ľudskom živote zrodí vďačnosť, na zemi sa bude môcť prejaviť Božia Skutočnosť.From:Sri Chinmoy,Listy stromu života, Agni Press, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ltl