Listy stromu života
Ašpirácia
Dnešná, začínajúca ašpirácia je nielen napĺňajúcou, ale aj naplnenou realizáciou zajtrajška.Prebudenie
V duchovnom živote nestačí len prebudenie duše. Mnoho ľudí je prebudených k pravde, k vnútornému životu. Ale po prebudení sa človek musí ponoriť, musí bežať, musí letieť. Človek sa musí ponoriť do najvnútornejšieho, bežať k najvzdialenejšiemu, letieť k najvyššiemu. Len tak môže prebudenie hľadajúceho rozkvitnúť do kvetu realizácie.Blaženosť
Najvyššou formou blaženosti je urobiť zo seba každý deň predmet úplnej oddanosti a odovzdanosti. Blaženosť prichádza, keď nás navždy opustia „ja a moje“ a „ty a tvoje“. Blaženosť môže prísť len vtedy, keď môžeme povedať, že Boh je náš a my patríme Bohu. Potom, keď pocítime, že sa Boh prejavuje v nás a cez nás, získame väčšiu blaženosť. A napokon, keď budeme mať pocit, že existujeme, aby sme tešili Boha a len Boha, keď pocítime, že sme prišli na svet len preto, aby sme tešili Boha, vtedy v našom oddanom a odovzdanom srdci svitne najväčšia blaženosť.Súcit
V bežnom, neašpirujúcom živote je súcit veľmi záludné slovo. Hovoríme „súcit“, keď máme na mysli „pripútanosť“. V ľudskom svete nie je žiadny súcit, je to všetko len nevedomé pripútanie. Keď ľudia, ktorí žijú vo fyzickom svete, hovoria, že niekomu preukazujú súcit, pretože je slabý a potrebuje vedenie, nie je to pravda. Je to len pripútanosť, a od tejto pripútanosti očakávajú iba zväčšenie svojho vlastného ega. Vedome a zámerne, alebo niekedy nevedome, sa snažia nakŕmiť svoje ego.
V ľudskom svete môžeme niekomu prejaviť náklonnosť a cítiť, že sa s ním môžeme zjednotiť, pretože sme nevedomí. Ja som nevedomý, ty si nevedomý, takže sa môžem ľahko zjednotiť s tvojou nevedomosťou. Ale povedať, že tu prejavujeme súciť, je hlúposť. Telo nedokáže prejaviť súcit. Fyzické vedomie nedokáže prejaviť súciť. Iba duša dokáže ponúknuť súcit fyzickej, vitálnej a mentálnej časti. Až potom uvidíme skutočný súcit. Vtedy je súcit jedinou skutočnosťou.
Vonkajší súcit prichádza z vnútorného osvietenia. Ak je človek vnútorne osvietený, potom jeho osvietenie automaticky nadobudne podobu súcitu vo vonkajšom živote. Najprv prichádza vnútorné osvietenie, potom prichádza prejavenie tohto vnútorného osvietenia vo vonkajšom živote. To je súcit. Ak človek povie, že ponúka súcit predtým, než je vnútorne osvietený, iba sa klame. To, čo nazýva súcitom, je len jeho nevedomý spôsob prejavenia pripútanosti k pozemskému vedomiu.
V božskom svete ponúkame súcit, pretože sme dosiahli najvyššie. Z vrcholu stromu zostupujeme ku koreňom stromu. Ale ak zostaneme pri kmeni stromu a niekto iný tiež zostane pri kmeni stromu, kto komu prejaví súcit?Odhodlanie
Rozdiel medzi odhodlaním a božskou silou vôle je tento: odhodlanie je v mysli a božská sila vôle je v duši. Pretože myseľ je veľmi, veľmi obmedzená, mentálne odhodlanie nie je trvalé, ale kolísavé. Mentálne odhodlanie sa neustále ničí, pretože myseľ prijíma v každom okamihu iné myšlienky. Ale vôľa duše je večná, neustále napreduje a stále sa napĺňa, pretože je zjednotená s Vôľou Najvyššieho.Rozlišovanie
Vždy je nutné rozlišovať medzi potrebami duše a požiadavkami tela. Keď sa zjednotíme s požiadavkami tela, automaticky zostaneme nenaplnení. Ale keď naplníme potreby duše, vtedy spievame pieseň večného naplnenia.Božskosť
Boh je vo všetkom, preto je všetko božské. So svojou ašpiráciou však musíme vidieť, koľko božskosti má každá vec. V tigrovi je Boh, takže tiger je do určitej miery božský. Ale množstvo božskosti, ktoré nájdeme v tigrovi nemôže byť také veľké, aké nájdeme v ľudskej bytosti. Musíme vidieť koľko božskosti je v každej veci. Boh je vo všetkom, ale na poli prejavenia musíme vedieť, koľko božskosti má stolička a koľko božskosti má duchovný Majster. Ak sme múdri, uvidíme nekonečne viac božskosti v duchovnom človeku ako v šialenom slonovi. Takže vo svojom živote ašpirácie musíme byť opatrní, keď sa stretávame s ľuďmi a keď s nimi jednáme. Musíme pristupovať k osobe alebo veci, ktorá stelesňuje najviac božskosti. Tomu sa hovorí božská múdrosť.Viera
Sú ľudia, ktorí sa vysmievajú viere. Hovoria, že tí, ktorí majú vieru, zlyhali v živote. Hovoria, že máme vieru v Boha iba preto, že sme frustrovaní alebo sme zlyhali vo svojej kariére. Ale viera je to oko, jediné skutočné oko, ktoré zdieľa Boh s človekom. Človek vidí Boha okom viery a Boh vidí človeka tým istým okom viery. Človek si neuvedomuje skutočnosť, že vidí Boha okom viery, ale Boh nielen vidí okom viery, ale zároveň si uvedomuje to, čo robí.
Naša viera v Boha je veľmi často podmienečná, ale Božia viera v nás je vždy bezpodmienečná. Svoj duchovný život začíname s päťdesiatpercentnou vierou a hovoríme: „Bože, dám Ti toto, potom Ty mi môžeš dať tamto. Dám Ti svoju ašpiráciu a Ty mi potom dáš Svoje požehnanie, a tak ďalej.“ Je pevne stanovená hodina, keď Boh osvieti naše vedomie, či už v Neho máme vieru alebo nie. Čaká na zvolenú hodinu a keď tá hodina udrie, príde a dá nám to, čo nám chce dať. To však neznamená, že nebudeme ašpirovať, že budeme žiť vo svete spánku a nebudeme vynakladať žiadne osobné úsilie. Nie! Budeme obrábať pôdu ako skutočný farmár so svojím úprimným zasvätením a pravidelnosťou, a keď splníme svoju úlohu, necháme to na Boha, aby sa rozhodol, kedy nám chce dať bohatú úrodu realizácie.
Viera je oko, ktoré vidí budúcnosť v bezprostrednej prítomnosti. Ak máme vieru v duchovný život, nepodkýname sa, nekráčame, nepochodujeme. Nie! Jednoducho bežíme najrýchlejšie. Ak máme bezvýhradnú vieru v Boha, ak máme bezvýhradnú vieru vo vnútorného Kormidelníka a vo svoju vlastnú ašpiráciu, potom neustále bežíme najväčšou rýchlosťou k svojmu predurčenému cieľu.
Keď raz stratíme vieru, je takmer nemožné ju získať späť. Keď raz stratíme vieru v duchovného učiteľa, v obyčajnú ľudskú bytosť alebo dokonca v nejakú myšlienku, budeme dlho, dlho trpieť, kým ju získame späť. Ak stratíme vieru v niekoho iného, môžeme ju po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch získať späť s veľkými ťažkosťami. Ale ak skutočne stratíme vieru v seba, potom sme stratili všetko. Sme horší ako pouličný žobrák. Ak máme vieru v seba, potom sa nakoniec môžeme stať božskými. Ale ak nemáme vieru ani len v seba, sme skutočne bezmocní. Je zbytočné mať vieru v Boha, o ktorom si väčšina z nás myslí, že je v Nebi, ak nemáme vieru v seba tu na zemi.
Musíme mať vieru, že môžeme realizovať Boha, či už v tejto alebo v niektorej budúcej inkarnácii. Musíme mať vieru, že môžeme byť vlastníkmi nekonečného Svetla, Mieru a Blaženosti. Musíme mať vieru vo svoju ašpiráciu, vo svoju koncentráciu, vo svoju meditáciu a kontempláciu. Iba vtedy dosiahneme svoj cieľ realizácie Boha a zbožštenie ľudskej prirodzenosti a vedomia zeme.Vernosť
Musíme byť verní vo vnútornom aj vonkajšom svete. Keď sme verní svojej vnútornej podstate, svojmu vnútornému životu, svojmu životu ašpirácie alebo dokonca keď sme verní svojim vonkajším aktivitám, cítime, že naša božskosť rozkvitá lupienok po lupienku. Keď ideme hlboko do svojho vnútra, vidíme, že je len jedna osoba, ktorá je nám neustále a večne verná, a tou je Boh. Od nepamäti je nám verný, verný Svojmu stvoreniu. Žiaľ, Jeho stvorenie Mu verné nie je.
Ak budeme viesť duchovný život, prirodzene budeme chcieť ísť ku Zdroju, ktorým je Boh. Budeme chcieť byť rovnako božskí a veľkí ako je Zdroj. Ak je naším konečným cieľom stať sa božskými alebo stať sa samotným Bohom, potom musíme byť verní svetu, v ktorom žijeme. Ako musíme byť verní? Musíme byť verní, aby ak sme si v každej chvíli uvedomovali to, čo hovoríme a na čo myslíme. Keď k nám skoro ráno príde nejaká myšlienka, ak je to božská myšlienka, musíme cítiť, že je to požehnanie, ktoré do nás vstúpilo. Toto požehnanie musíme ponúknuť svetu okolo nás. Ak môžeme verne a v tichosti preniesť túto božskú myšlienku do vonkajšieho sveta a ponúknuť mu ju, potom napĺňame Boha vo svojom vnútri.
Ak nasledujeme duchovnú cestu, musíme byť úplne verní aj svojmu vnútornému životu. Musíme mať svoju vlastnú cestu a byť jej stopercentne verní. Ak máme duchovného Majstra, musíme mu byť stopercentne verní. Musíme byť verní svojmu vnútornému životu, ceste a Majstrovi, ktorého nasledujeme. Ale raz príde deň, keď si uvedomíme, že vnútornej disciplíne, ceste a Majstrovi môžeme byť verní len vtedy, keď sme verní sami sebe.
Keď vykonávame akúkoľvek činnosť, musíme cítiť v tejto činnosti život Boha, ruky Boha. Keď jeme, musíme cítiť, že jedlo je Boh. Ak dokážeme vidieť a cítiť Boha vo všetkom a cítiť svoju neustálu jednotu s Bohom, potom automaticky budeme verní sami sebe, a keď sme verní sami sebe, potom určite n získame to, na čo ašpirujeme.Božie Srdce
Božie Srdce znamená Božiu Lásku. Božia Láska znamená Božiu Jednotu. Božia Jednota znamená Božiu Blaženosť. Božia Blaženosť znamená Božiu Dokonalosť a Božia Dokonalosť znamená naše bezpodmienečné prijatie Božej Vôle a Božie bezpodmienečné prijatie našej nevedomosti.
Božie Srdce je prázdne. Keď sa Božie Srdce naplní ľudskou vďačnosťou, Boh bude naplnený tu na zemi aj tam v Nebi. Keď naplníme Božie Srdce svojou neustálou vďačnosťou, Boh bude hrať Svoju úlohu tak, že Sa prejaví v nás a cez nás.Realizácia Boha
Keď nás sklame a zlyhá realizácia človeka, realizácia Boha sa stáva skutočnosťou. Predtým je pre nás úplne skutočnou realizácia človeka a realizácia Boha je pre nás neskutočná. Realizácia Boha prichádza, keď cítime, že Boh je jedinou bytosťou v Nebi a na zemi, ktorá nás nemôže sklamať.
To, čo potrebujeme na realizáciu Boha, je vonkajšia sila a vnútorná sila. Vonkajšiu silu použijeme, aby sme vo všetkom videli Boha. Vnútornú silu použijeme, aby sme cítili, že sme predurčení dosiahnuť svoj cieľ. Vo chvíli, keď cítime, že realizácia Boha je naším rodným právom, realizácia Boha už nemôže zostať vzdialená. Musíme cítiť, že sme boli vybraní, aby sme realizovali Boha v tejto inkarnácii. Ak dokážeme rásť do tejto skutočnosti, realizácia Boha bude čoskoro naša.Milosť
Milosť je naše skutočné jedlo. Pravý oddaný môže vskutku a popravde žiť v Božej Milosti. Biblia nás učila: „Človek nie je iba chlebom živý.“ To je pravda, ale chcel by som povedať, že človek môže žiť iba z Božej Milosti. Ak duchovnému človeku, ašpirantovi, skutočne záleží na Božej Milosti, potom chcem povedať, že môže žiť z Božej Milosti neustále a večne.
Božia Milosť je Božia sebaodhaľujúca, sebanapĺňajúca večná Existencia. Musíme si uvedomiť, že je to Božia Milosť, ktorá nám dá osvietenie, oslobodenie a realizáciu. Nekonečný život, večný život a Božie nekonečné bohatstvo bude patriť ašpirantovi, ktorému skutočne záleží na Milosti Najvyššieho, ktorá je naším jediným jedlom.Vďačnosť
Považujme Boha za obchodníka. Predáva veľa vecí: lásku, radosť, krásu, čistotu, milosť a veľa, veľa ďalších vecí. V Jeho obchode je však jedna vec, ktorá je veľmi drahá, a tou je vďačnosť. Keď ideme k Bohu - obchodníkovi, všetko si môžeme kúpiť, pretože je to celkom lacné. Ale keď sa snažíme kúpiť vďačnosť, sme šokovaní, keď počujeme jej cenu. Nemáme tak veľa peňazí. Prečo? Pretože ak si chceme kúpiť vďačnosť, musíme sa stať samou ašpiráciou, samým zasvätením, samou oddanosťou, samým odovzdaním. Náš život ašpirácie, zasvätenia, oddanosti a odovzdanosti bude našou menou, za ktorú si kúpime vďačnosť v Božom obchode.
Máme dojem, že vďačnosť je niečo, čo máme, ale to nedávame Bohu, no v tom sa mýlime. Bohu nemôžeme dať nič, dokiaľ to od Neho najprv nedostaneme. Vďačnosť musí prísť priamo od Boha. Ak nám Boh nedá vedomie, pocit, kvet vďačnosti vo vnútri nás, nikdy Mu nemôžeme ponúknuť vďačnosť.
Musíme plakať k Bohu za silu vďačnosti. V duchovnom živote sa chvíľa vďačnosti k Najvyššiemu vyrovná hodine nanajvýš intenzívnej ašpirácie, koncentrácie, meditácie a kontemplácie. Vďačnosť má najväčšiu silu získať si Boha, ale skôr ako ju môžeme dať, musíme ju dostať.
Všetci používame slovo „vďačnosť“. Snažíme sa, aby ostatní pocítili, čo vďačnosť znamená, ale sami to nevieme, sami sme ju v pravom zmysle slova nikdy nepocítili. Všetko ostatné sa už v pozemskom vedomí zrodilo, ale vďačnosť sa ešte na zemi nenarodila. Keď sa v našom ľudskom živote narodí vďačnosť, prejavenie Boha nezostane ďaleko. Keď sa v našom ľudskom živote zrodí vďačnosť, na zemi sa bude môcť prejaviť Božia Skutočnosť.Guru
Je len jeden Guru a Jeho meno je Najvyšší. Ľudský Guru je ako dvere, božský Guru je ako trón. Môžete prísť priamo pred dvere, ale dokiaľ si nesadnete na trón, nebudete spokojní. Ak zaklopete na dvere, božský Guru, ktorým je Najvyšší, príde a otvorí ich a vezme vás na Svoj trón. Ale najskôr musíte zaklopať na dvere. Ak nezaklopete na dvere, božský Guru nebude nič počuť. Prostredníctvom ľudského Gurua môžete ísť k božskému Guruovi.
Žiak, ktorý cíti, že Guru urobí pre neho všetko, že ho Guru miluje viac než on miluje sám seba, že má oňho väčší záujem než on sám — taký žiak je skutočne múdry. Takýto žiak realizuje Boha omnoho skôr než žiak, ktorý si myslí, že jeho vzťah s Guruom je založený na dávaní a braní. Niektorí žiaci si myslia, že ak dajú Guruovi päť dolárov, Guru im dá na oplátku najmenej päť dolárov, že ak mu dajú malú ašpiráciu, Majster im dá malú realizáciu, že je to stále o dávaní a braní. Ale skutočný žiak cíti, že či už dá niečo alebo nič, Majster mu dá všetko. Žiak, ktorý má tento pocit, bude v Majstrovom srdci tým najdrahším.Pokora
Boh je vo Svojej najvyššej a najhlbšej vlastnosti pokorou. Ak sa opýtame, prečo je Boh taký veľký, okamžitá odpoveď je: Boh je veľký práve preto, že je dušeplne pokorný. Boh je vševedúci a všemohúci, ale všetky Jeho božské vlastnosti sa nachádzajú v jednej Jeho božskej vlastnosti a tou je Jeho pokora. Keby Boh hral iba úlohu všemohúceho Boha, doteraz by sme urobili iba malý pokrok. Ale On k nám prichádza ako úprimný žobrák so všetkou pokorou len preto, aby nás zobudil z nášho spánku.
Ten, kto pozná význam pokory, je vskutku božský. Pokora nie je znakom zbabelosti. Pokora neznamená falošnú skromnosť. Pokora je skutočná božskosť. Je to vnútorná bytosť, ktorá nás živí, podporuje, vedie, utvára a formuje, no robí to so samou pokorou. Vnútorná bytosť nás vidí očami neustálej pokory. Vnútornú bytosť vidíme veľmi zriedka, ale keď ju už vidíme, tak len s márnivou pýchou.
Matka miluje svoje dieťa s náklonnosťou a súcitom. Ale ak matka ide o krok ďalej za lásku a súcit, cíti v dieťati prítomnosť Boha. Vtedy je samou pokorou. Cíti, že je pre ňu najvyššou poctou kŕmiť dieťa, behať s dieťaťom, vychovávať ho, pretože v ňom vidí a cíti Samotného Boha.
Prostredníctvom pokory sa môžeme vo svojej meditácii ponoriť najhlbšie a vystúpiť najvyššie. Najjednoduchší spôsob, ako počas svojich denných činností vstúpiť do univerzálneho vedomia je prostredníctvom pokory. Keď ukážeme pokoru, okamžite vstúpime do univerzálneho Vedomia, ktoré je samou pokorou. V pokore je jednota a v jednote je naša božská Skutočnosť.Nekonečnosť
Cítime, že nekonečnosť je niečo mimo nášho dosahu, keď sa ju snažíme dosiahnuť svojou mysľou. Keď myseľ začína putovať, cíti, že jeden milimeter je nekonečnosť, jeden centimeter je nekonečnosť, niekoľko centimetrov je nekonečnosť. Potom, keď urobí malý pokrok, má pocit, že jeden meter alebo niekoľko kilometrov je nekonečnosť. Samotnou podstatou mysle je vidieť pravdu o nekonečnosti obmedzeným spôsobom. Ale keď ašpirujeme, nevidíme pravdu mysľou, ale dušou. Duša nielenže vidí nekonečnosť, ale aj cíti nekonečnosť ako svoju úplne vlastnú.
So svojimi dvoma obyčajnými očami nemôžeme vidieť nekonečnosť. So svojím tretím okom však dokážeme vidieť nekonečnosť tak ľahko, ako vidíme ľudskú bytosť priamo pred sebou. Keď tretie oko vidí nekonečnosť, nevidí ju ako niečo iné než seba.
Vo svojom duchovnom živote môžeme nekonečnosť vidieť, ak cítime, že nie je pre nás cudzincom. Vo svojom vnútri, vo svojom srdci, kde býva Boh, môžeme nekonečnosť vlastniť. Patríme nekonečnosti a nekonečnosť patrí nám. Vo vnútornom svete musíme nekonečnsoť cítiť a rásť do nej. Je to nielen možné a praktické, ale aj nevyhnutné.Nástroj
Keď používame Boha ako svoj nástroj, Boh je šťastný, lebo vie, že robíme správnu vec. Keď používame Boha, Boh je šťastný, pretože cíti, že Jeho syn má múdrosť a vie, koho môže použiť. Ale keď Boh používa nás, nechápeme to. Cítime, že sa nám snaží vládnuť. Náš život ašpirácie je živým dôkazom toho, že nás Boh prijal ako vybrané nástroje.Karma
Karma je sanskritské slovo, ktoré znamená činnosť. Vo filozofii pána Budhu má zákon karmy veľmi významnú úlohu. Na každej duchovnej ceste musíme do určitej miery prijať zákon karmy. V súčasnosti je zákon karmy nevyhnutný, pretože ľudia sa stále oddávajú potešeniam nevedomosti. Ale keď vážne a úplne vstúpime do mora duchovnosti, zákon karmy už nebude vždy platiť.
„Ako zaseješ, tak zožneš!“ — toto nám hovorí zákon karmy. Kto nás však inšpiroval, aby sme zasiali? Ak to bola nebožská sila, tak prirodzene zožneme niečo škodlivé a ničivé. Ale ak dokážeme bežať smerom k najvyššej sile, Najvyššiemu, potom nám po vykonaní zlého činu, okamžite príde na pomoc. Dieťa urobí niečo zlé, ale okamžite beží k svojmu otcovi, aby uniklo trestu za svoj čin. Vie, že jeho otec ho ochráni, pretože je veľmi mocný.
Minulosť nám nedala to, čo sme chceli, tak prečo by sme sa mali obzerať späť? Ak je pre nás včerajšok karmou, dnešok považujeme za výsledok. Ale ak dnešný výsledok nie je uspokojivý, musíme zmeniť svoj pohľad. Musíme brať dnešok ako karmu a zajtrajšok ako výsledok. Včera sme boli nevedomí, nebožskí, zvierací. Dnes sme sa stali božskými, vedomými a ašpirujúcimi. Takže prirodzene, ako výsledok našej karmy, bude napĺňajúci zajtrajší zlatý úsvit.
Ak si ašpirant už vytvoril v duchovnom svete vnútorné spojenie s veľkým duchovným Majstrom, väčšina jeho zlých činov sa zruší vďaka nekonečnej Milosti Najvyššieho. Zároveň väčšina jeho božských, karmických činov prinesie veľmi skoro ovocie. Je to tak, pretože Majster dokáže zjednotiť ašpiráciu hľadajúceho s božskou Milosťou, ktorá je všemocnou silou Najvyššieho. Ak nie je žiadna sprostredkujúca okolnosť, žiadny duchovný Majster, potom aj napriek tomu, že robí dobrú, božskú vec, musí ašpirant čakať celú dobu na výsledok svojho konania. Dnes zasejeme a potom musíme čakať na úrodu. Ale ak v nás vedome ašpiruje vnútorný Kormidelník a my si to uvedomujeme, potom uvidíme, že naša božská karma okamžite prinesie ovocie.Oslobodenie
Keď dosiahneme oslobodenie v celej bytosti, najprv okúsi Blaženosť srdce, potom myseľ, ďalej vitál a nakoniec hrubé fyzické telo. Oslobodenie znamená náš vedomý návrat do mora Mieru a Blaženosti. Samotné oslobodenie je Blaženosť. V oslobodení cítime, že život je neustála realizácia a prejavovanie Blaženosti Nekonečna.Svetlo
Samotnou úlohou duchového svetla je osvietiť a premeniť našu temnotu. Duchovné svetlo, vnútorné svetlo, osvieti naše odveké nedokonalosti a spútanosť.
Vonkajšie svetlo je poznanie, vnútorné svetlo je realizácia. So svojím vonkajším svetlom chceme ísť k Bohu. So svojím vnútorným svetlom vidíme a cítime, že nemusíme ísť k Bohu, pretože už sme v Bohu a Boh je už v nás. Vidíme a cítime, že Boh je našou najvyššou a najosvietenejšou časťou. So svojím vonkajším svetlom cítime, že Boh je Cieľom, ktorý máme realizovať. So svojím vnútorným svetlom cítime, že Boh nie je len náš vlastný, ale že Boh je samotnou podstatou našej vlastnej skutočnosti.
V duchovnom živote sa bez svetla nedá nič dosiahnuť. So svetlom je možné dosiahnuť všetko. Vo svetle je už všetko dosiahnuté.Jednota
Jednota s neašpirujúcimi ľuďmi znamená stolovať so smrťou. Jednota s ašpirujúcimi ľuďmi znamená tancovať s Bohom.Jednobodové vedomie
Jednobodové vedomie je prejavením jednobodovej vôle. Jednobodová vôľa je prejavením Božieho jednobodového Záujmu. Jednobodový Záujem je Božím bezpodmienečným a bezvýhradným Súcitom. Keď Boží súcit zostupuje na spodnú priečku rebríka, vidíme jednotu Boha s temným, nečistým, nebožským, neašpirujúcim ľudstvom.
Jednobodové vedomie znamená naše úplné odovzdanie sa Vôli Boha. Jednobodové vedomie možno dosiahnuť prostredníctvom ašpirácie, neustálej vnútornej sily, vnútornej vôle a vnútornej rovnováhy. Jednobodové vedomie môžeme získať iba vtedy, keď nič neočakávame od vonkajšieho sveta, ale všetko od Boha. Ak Boh chce, môže nám dať Svoje vnútorné bohatstvo Sám, alebo nám ho môže dať prostredníctvom iného hľadajúceho, ktorého používa ako Svoj nástroj. Žiadna ľudská bytosť sama osebe nás však nemôže naplniť. Naplniť nás môže iba božskosť v našom vnútri.Trpezlivosť
Trpezlivosť je božská sila. Ľudia veľmi často nepoznajú význam trpezlivosti. Majú pocit, že je to niečo ženské, určitá forma zbabelosti alebo neochotný spôsob prijímania pravdy. Majú pocit, že musia byť trpezliví, pretože im nič iné nezostáva. Ale ak dokážeme byť vedome trpezliví, posilňujeme svoju vnútornú vôľu a zväčšujeme možnosti svojho božského prejavenia.Mier
Predtým, ako človek vstúpi do duchovného života, spieva alebo plače.
```
More mieru, radosti a svetla, nedosiahnuteľné, to viem.
Búrkou zmietaná, plačúca noc vo mne zúri a znie.
```
Bežný človek má pocit, že more mieru je mimo jeho dosahu. Ale ak začne praktizovať duchovný život, toto more mieru je preňho dosiahnuteľné. Základným kameňom duchovného života je mier. V duchovnom živote dosiahneme mier len vtedy, ak zaklopeme na Božie Dvere. Ak klopeme na dvere ľudskej bytosti, nikdy nedosiahneme mier. V každom okamihu musíme cítiť, že mier môžeme dosiahnuť iba od Boha.
Život mieru je výsledkom nášho bezpodmienečne zasväteného života Vôli Najvyššieho. Ak od sveta nič neočakávame, či už dobré alebo zlé, budeme mať mier v celej svojej bytosti.
Mier je najväčším a najvyšším požehnaním človeka. Človek si myslí, že všetko môže získať z blahobytu. Ale ak mu chýba mier, potom je tým najväčším žobrákom. Hovoríme „mier mysle“, ale v skutočnosti mier v mysli nemáme. Ak zostávame v mysli, nikdy nemôžeme mať ani záblesk mieru. Ak chceme mier, musíme ísť za hranice mysle. Ako môžeme ísť za hranice mysle? Prostredníctvom svojej neustálej ašpirácie, ktorá nám umožní zabaliť myseľ do batôžka a hodiť ju do mora srdca. Potom uvidíme, že naša myseľ, vitál a fyzické telo – celá naša bytosť – bude zaplavená vnútorným mierom.
Boh má všetky božské vlastnosti, ale Jeho najcennejšou božskou vlastnosťou je mier. Vnútorné bohatstvo Boha a mier nemožno nikdy oddeliť. V mieri vidíme Jeho uspokojenie, cítime Jeho vlastnú hodnotu a uvedomujeme si Jeho konečný, sebanapĺňajúci a sebaprejavujúci Cieľ.Osobný Boh a neosobný Boh
Osobný Boh a neosobný Boh je ten istý Boh. Osobný Boh k vám prichádza v tele. Môžete vidieť Jeho ramená, Jeho oči, Jeho nos a všetko. Bude veľmi žiarivý, bude nekonečne krajší než najkrajšia ľudská bytosť na zemi. Taký je Boh vo Svojom osobnom aspekte.
Neosobný aspekt Boha je Jeho nekonečná Energia, nekonečné Svetlo, nekonečná Sila. Človek, ktorý stojí pred vami, je osobný. Ale v okamihu, keď ukáže svoju silu alebo svoje schopnosti v akejkoľvek podobe, je tento aspekt neosobný. Človek, ktorý stojí pred vami je osobný, ale prejavenie jeho sily alebo schopnosti je neosobný aspekt. Keď prechováva svoje schopnosti, svoj potenciál, svoju silu, svoje svetlo, v tej chvíli je osobný. Ale keď prejavuje svoje schopnosti, toto prejavenie je neosobné. Boh je osobný aj neosobný. Má tvar a je bez tvaru, a súčasne prekonáva obidva aspekty: tvar aj beztvarosť.Modlitba
Modlitba a meditácia musia ísť spoločne. Keď sa modlíme, prosíme Boha, aby bol za nás zodpovedný, a keď meditujeme, vedome prijímame zodpovednosť za Boha. Keď sa modlíme, ponúkame Bohu svoju zodpovednosť, dávame Bohu svoju bezmocnú, beznádejnú a zbytočnú existenciu. Keď meditujeme, sme ako levy: stávame sa božskými a oddanými nástrojmi Boha. Vtedy na seba berieme Božiu zodpovednosť. V jednej chvíli dávame svoju existenciu Bohu, pretože sme bezmocní, v ďalšej chvíli sa pýtame Boha, či môžeme pre Neho niečo urobiť. Modlitba nás nesie nahor k Bohu a Boh nás napĺňa. Meditácia prináša Boha dolu k nám a my napĺňame Boha. Modlitba a meditácia by mali ísť spoločne.Čistota
Čistota je v duchovnom živote taká dôležitá ako náš samotný životný dych. Boh nám dá čistotu iba vtedy, keď cítime, že On je našou jedinou potrebou.Skutočnosť
Fyzická skutočnosť je takmer ako sen. Duchovná skutočnosť je Večnosť, Nekonečnosť a Nesmrteľnosť. Ak sa denne koncentrujete na pravdu, pocítite svoju jednotu s vlastnou skutočnosťou. To je váš skutočný život. Čo je vašou vlastnou Skutočnosťou, najvyššou Skutočnosťou? Najvyššou Skutočnosťou je naplnená a prejavená božskosť, ktorou sa ľudstvo jedného dňa stane.Odhalenie
Dnešná realizácia je zajtrajším odhalením. Čo je to odhalenie? Odhalenie je prejavená realizácia. Čo je to realizácia? Realizácia je zajtrajším naplneným prejavením. Boh odhalil Sám Seba vo vás a cez vás. Teraz musíte odhaliť Boha vo svojom úplne odovzdanom a zasvätenom živote a prostredníctvom neho.Svätosť
Svätosť je posol, predzvesť božskosti. Svätosť je poslolstvo Božej vnútornej Skutočnosti. Svätosť je nástroj, ktorý napĺňa Skutočnosť. So svätosťou začal Boh Svoju kozmickú Hru. Vo svätosti cíti Svoju skutočnú Hrdosť. Pre svätosť je viac než ochotný dať Svoje všetko. S radosťou ponúka svätosti Svoju Skutočnosť a Svoju Podstatu.Sebadôvera
Sebadôvera vzniká vtedy, keď cítime, že je tu nejaká vyššia sila, ktorá sa o nás neustále stará a vedie nás. Ak nemáme tento druh pocitu alebo viery, nemôžeme mať trvalú sebadôveru. Musíme si pestovať vieru vo svojho vnútorného Kormidelníka. Práve teraz je nepoznateľný. Ak sa modlíme a meditujeme, stane sa poznateľným, a keď budeme pokračovať na duchovnej ceste, nakoniec sa stane úplne známym.
Sebadôvera vzniká vtedy, keď ponúkneme svoju existenciu k nohám vyššej sily. Ak je teraz táto vyššia sila iba zdanlivá, nevadí. Ak máme vieru a odovzdáme svoju existenciu tejto vyššej sile, potom vo svojom živote ašpirácie automaticky dosiahneme sebadôveru.Nesebeckosť
Človek je nekonečný, človek je večný, človek je nesmrteľný. Ako však môžeme skutočne cítiť, že sme nekoneční, veční, nesmrteľní? Dokážeme to len silou svojej nesebeckosti a obetovaním sa Najvyššiemu v sebe samých a v ľudstve.
Nesebeckosť musí byť správne chápaná. Ak má niekto pocit, že sa vďaka obetovaniu zjednocuje so zvyškom sveta, nie je to nesebeckosť. Aby bol človek skutočne nesebecký, musí už cítiť a uvedomiť si svoju jednotu s celým stvorením. Inak bude mať vždy dojem, že robí niečo dôležité a významné tým, že sa niekomu ponúka a slúži. Ale ak už dosiahol jednotu, cíti ju a uvedomuje si ju, vtedy nesebeckosť skutočne nadobúda svoj význam. Hľadajúci vie, že má jednotu s vesmírom a s touto jednotou teraz hrá svoju úlohu. Vtedy nemôžeme nesebeckosť nazvať niečím, čo ponúkame. Nie, je to niečo, do čoho vrastáme. Každý nesebecký čin nás vedie k niečomu väčšiemu, a toto niečo väčšie je tiež naše.
Skutočnú nesebeckosť vidíme iba v Bohu. On Sa nechcel oddeliť od Svojho stvorenia. Stvoriteľ a stvorenie boli spolu, sú spolu a vždy budú spolu. Je to Božia najvyššia nesebeckosť, ktorú vidíme v Jeho stvorení. Ak dokážeme mať takúto nesebeckosť, takúto skutočnosť a víziu o svojom ľudskom živote, bude to úplné prejavenie nesebeckosti v skutočnosti. Pokúsme sa uvedomiť si svoju jednotu so zvyškom sveta a s Božím stvorením. Potom bude náš Cieľ priamo pred nami.Videnie
Keď vidíme niečo navonok, sme buď spokojní, alebo nespokojní. Keď zasvitne vnútorné videnie alebo vnútorná vízia a nie je tu dostatočná múdrosť, nastávajú problémy. Keď sa objaví vnútorná vízia, zjednocujeme sa so skutočnosťou, ktorú vidíme. Ak potom zažijeme desivý zážitok, môžeme trpieť celé roky.
Keď sa vo svojom duchovnom živote s niečím stotožníme, stávame sa časťou vedomia tej veci. Predstavme si, že používame svoj vonkajší zrak a vidíme pred sebou zabíjať kura. Budeme mať pocit, že je to niečo prirodzené a normálne. Náš vonkajší zrak nám neumožňuje, aby sme sa stotožnili s vedomím alebo životným dychom kuraťa. Ale ak máme vnútorný zrak, môžeme vidieť, že sme sami boli pred mnohými inkarnáciami kuraťom. Čo sa potom stane? Hneď sa stotožníme s kuraťom a budeme cítiť, že nás zabíjajú. Budeme zhrození a navždy budeme pohŕdať osobou, ktorá kura zabila.
V duchovnom živote by sme sa mali modliť, aby nám Boh dal vnútorné videnie len vtedy, keď cíti, že je to pre nás potrebné. Mnohí z vás si myslia: „Ach, keby som len mal otvorené tretie oko.“ No vaše tretie oko vám môže okamžite povedať, že ste vo svojej poslednej inkarnácii boli tým najhorším možným darebákom, a potom sa budete cítiť mizerne. Vnútorný zrak sa musí otvoriť len vtedy, keď máme vnútornú zrelosť a nerozruší nás ani minulosť, ani budúcnosť.Ticho
Keď meditujete a idete hlboko dovnútra, vstupujete do ríše ticha, skutočného ticha. V tomto tichu rastie Skutočnosť. Keď ste v hlbokom tichu, skutočnom tichu, duchovnom tichu, uvidíte, že aj pravda rastie, láska rastie, krása rastie. Všetko rastie a plynie. V skutočnom tichu neustále rastie Skutočnosť v rôznych formách a tvaroch.Jednoduchosť
Jednoduchosť je najcennejší poklad v Božom stvorení, v realizácii Boha a v prejavení Boha. Boh je vždy jednoduchý, ale my si myslíme, že je zložitý. Sme to my so svojou plodnou mysľou, kto robí Boha zložitým, a potom si vytvára problémy. Čím sa dokážeme stať jednoduchšími, tým skôr dosiahneme svoj cieľ. Jednoduchý život je životom neustáleho pokroku. V jednoduchosti môžeme dosiahnuť najrýchlejší pokrok, ktorý je trvalý.
Jednoduchosť je naše prirodzené alebo vedomé uvedomenie si skutočnosti. V okamihu, keď si uvedomíme svoju najvyššiu transcendentálnu Skutočnosť, staneme sa jednoduchými. V duchovnom živote čím ideme vyššie, čím ideme hlbšie, čím ideme ďalej, tým viac uvidíme, že Skutočnosť je iba piesňou jednoduchosti a ničím iným. Celá kozmická Hra je mimoriadne jednoduchá, ale my sa na ňu pozeráme z iného uhla pohľadu, ktorý je nejasný. Preto máme pocit, že je veľmi zložitá, ale všetko je jednoduché.Úprimnosť
Boh nám dá úprimnosť iba vtedy, keď cítime, že navždy zostaneme Božími božskými deťmi. Každý je úprimný podľa svojho zmyslu pre úprimnosť, ale hľadajúci musí byť v každom okamihu úprimný v tom, čo hovorí a v tom, ako koná, aby vrástol do samotnej podoby Boha. Jeho úprimnosť musí byť stála a nepretržitá. Ani na sekundu nesmie oddeliť svoj život od úprimnosti.Uctievanie duše
Duša vždy uctieva Najvyššieho. Duša dostala toto božské uctievanie od Najvyššieho a duša získa svoje najvyššie naplnenie, keď vráti Najvyššiemu svoje vlastné dosiahnutie.
Uctievanie duše je najsladšou vecou v Božom stvorení. V deň, keď Boh stvoril uctievanie duše, cítil, že vytvoril niečo, za čo môže byť na Seba skutočne hrdý.Najvyšší
Myslite na Najvyššieho. Budete mať pocit, že váš život má nejaký zmysel.
Meditujte na Najvyššieho. Budete cítiť, že vás Boh potrebuje.
Ponúknite sa Najvyššiemu. Budete cítiť, že Najvyšší už ponúkol ašpirantovi vo vás Svoj životný dych a samotnú Svoju existenciu na celú Večnosť.Odovzdanie
Keď sa odovzdávame v duchovnom živote, odovzdávame svoj nižší život vyššiemu životu. Odovzdávame svoj nižší život, lebo cítime, že naša vyššia časť je skutočne naša vlastná. Pravé odovzdanie znamená, že konečné vedome príjme vôľu a víziu nekonečnosti.
Musíme sa odovzdať iba Jedinému, v ktorého máme dokonalú vieru. Nebudeme sa odovzdávať myšlienkam, vôli, príkazom ani požiadavkám iných, aj keď sú nám nadradení vekom alebo pozíciou. Nie! Musíme sa odovzdať iba Tomu, v koho máme dokonalú vieru: Skutočnosti, vnútornému Kormidelníkovi. Iba tam získame svoje pravé naplnenie.Pravda
Je veľký rozdiel medzi ľudskou alebo morálnou pravdou a božskou alebo duchovnou pravdou. Keď opustíme zvieraciu ríšu, používame morálnu pravdu. Na tomto stupni nášho vývoja je to absolútne nevyhnutné. Ale keď vstúpime do duchovného života, morálnu pravdu prekonáva duchovná pravda. Keď človek dospeje k duchovnej pravde, bude musieť len čakať na vnútorný príkaz, ktorý je skutočným sebavyjadrením pravdy. Vtedy nemôže byť pútaný morálnou pravdou.
Ak niekomu povieme morálnu pravdu, môžeme vytvoriť vo svete obrovský zmätok. Predpokladajme, že niekto, koho prenasleduje iný človek s nožom, prišiel k vám po ochranu. Ukryjete ho, pretože viete, že ten človek, ktorý ho prenasleduje ho chce zabiť. Ak zo svojej úprimnosti alebo lásky k pravde poviete, kde ten človek je, potom ho muž s nožom chytí a zabije. Za jeho smrť bude zodpovená vaša morálna pravda. Ak mu poviete, že viete, kde je tá osoba, ale mu to nepoviete, nastane bitka. Ale ak poviete, „neviem“, uplatňujete božskú múdrosť a zachránite tomu človeku život. Život človeka je nekonečne cennejší ako to, že raz vyslovíte pravdu. Pravda sa snaží zachrániť život. Chce ľudský život zachrániť, ubrániť a osvietiť.
Keď vstúpime do duchovného života, musíme vždy počúvať, čo nám hovorí naša vnútorná bytosť. Inak v mene úprimnosti môžeme jednať veľmi hlúpo. Veľmi často sme hlúpi, keď sa snažíme byť príliš úprimní. Úprimnosť je veľmi dobrá, ale musíme vedieť, že je treba prekonať takzvanú morálnu pravdu, keď nám to prikazuje vnútorná bytosť. V opačnom prípade, ak sa budeme držať svojich morálnych zásad, vyššia pravda sa nebude môcť prejaviť.
Pokiaľ ide o pravdu, musíme byť na poli prejavenia s pravdou veľmi, veľmi opatrní. Musíme hovoriť pravdu, ale treba aj vedieť, čo je za pozemskou pravdou. Božia vôľa je nekonečne dôležitejšia ako takzvané vyslovenie pravdy. Ak prikladáme rovnakú dôležitosť pozemskej, svetskej pravde ako večnej Pravde, robíme obrovskú chybu.
Ak hovoríme pravdu len pre samotnú pravdu, vytvárame v živote viac nesúladu, viac frustrácie a viac biedy. Za takzvanou pozemskou pravdou musíme vidieť Božiu Víziu, najvyššiu Víziu a najvyššiu Pravdu.
Existuje dočasná pravda a večná Pravda. Večná pravda je, keď Boh je náš Otec a Matka a my sme Božie deti. Ale tu na poli prejavenia žijeme v dočasnej pravde. Niekedy cítime, že sme Božie deti a inokedy cítime, že nemáme s Bohom nič do činenia. Ak cítime, že nemáme nič do činenia s Bohom, môžeme sa správať ako zvieratá, akoby sme nemali minulosť ani budúcnosť, akoby toto bola naša prvá aj posledná ľudská inkarnácia.
V prípade pacienta, ktorý zomiera, môže lekár povedať: „Nie, budete žiť, budete žiť.“ Hoci lekár vie, že pacient o pár minút zomrie, i tak ho povzbudzuje a dodáva mu silu. Z pohľadu pozemskej pravdy lekár klame. Hoci si to lekár nemusí uvedomovať, jeho duša dáva pacientovi príležitosť bojovať so smrťou. Pacient si povie: „Mám šancu žiť. Nech sa modlím a myslím na Boha.“ Potom môže zostúpiť Božia Milosť a on môže skutočne žiť ešte niekoľko mesiacov alebo rokov. Ak sa bude počas tohto obdobia naďalej modliť a meditovať, tak sa lekárova lož ukáže ako skutočný prínos.
Ukážme si ďalší príklad. Povedzme, že k vám prichádza mladý chlapec a pýta si jeden dolár. Vy mu dáte peniaze a on ide do baru piť víno. Kto je za to zodpovedný? Zohrali ste svoju rolu, ale ste nevideli ste do budúcnosti. Len preto, že vás chlapec úprimne požiadal o dar, dali ste mu ho. Jeho úprimnosť, jeho pravdu ste schválili alebo podporili svojou nevedomosťou. Jeho úprimnosť tu predstavuje pravdu, ale vy musíte ísť za túto pravdu a vidieť, čo sa nakoniec stane.
V tomto svete sa musí dočasná pravda odovzdať konečnej Pravde. Pravdu, ktorá má väčšiu silu a je významnejšia, musíte priniesť dolu do dočasnej pravdy. Dočasná pravda má svoju hodnotu, aj pozemská pravda má svoju hodnotu. Vždy však musíme ísť a klopať na dvere Pravdy, ktorá je za ňou, ktorá neustále prijíma Božie Svetlo.Jednota
Boh je vo Svojom najvyššom aspekte statický aj dynamický. V Jeho jednote s dynamickým a statickým vedomím vidíme skutočnú jednotu Boha. Božia cesta sa začala s jednotou, ale keď vstúpil do sveta, Jeho jednota sa stala rozmanitosťou. Na najvyššej úrovni, vo svete Ticha, je všetko jednotou. Tu na zemi, vo svete zvuku, je to samá rozmanitosť. Jednota a rozmanitosť však idú spolu.
Stvorenie sa začalo so sat-čid-ananda – Existenciou-Vedomím-Blaženosťou. Toto trojité vedomie, kde je Boh samá Jednota, je zodpovedné za celé stvorenie. Pod týmto trojitým vedomím je niečo, čo sa nazýva Supermyseľ. Sila Supermysle nie je vitálna sila ako sila Nietzscheho nadčloveka. Supermyseľ je samý jas. Odtiaľ začalo vznikať stvorenie. Supermyseľ je najvyššou priečkou rebríka evolúcie. Tu je tiež jednota. Pravdu je možné vidieť vo forme jednoty, Silu je možné vidieť vo forme jednoty, všetko je možné vidieť v šate jednoty. Ďalšou zostupnou priečkou je nadmyseľ. Tu sa začína rozmanitosť. Na úrovni nadmysle je už jednota rozptýlená.
Ďalej sa dostaneme na intuitívnu úroveň alebo k samotnej intuícii. Tu vidíme jednotu Pravdy, jednotu Svetla, jednotu Sily v obmedzenej miere. Aj keď použijeme svoje tretie oko na intuitívnej úrovni a vidíme všetko ako jeden celok, nevidíme tu jednotu takým spôsobom, ako ju vidíme na úrovni Existencie-Vedomia-Blaženosti alebo na úrovni Supermysle.
Pod intuíciou, pod intuitívnou úrovňou je myseľ. Túto úroveň mysle môžeme nazvať pokojnou alebo tichou mysľou, mysľou bez myšlienok, pretože všetko je pokojné, tiché a prázdne. Skutočná jednota však chýba. Je tam pravda, je tam božskosť, je tam radosť, je tam krása, ale skutočná jednota chýba. Vládne tam rozmanitosť.
Potom prídeme na vitálnu úroveň, kde už nie je žiadna jednota. Vitál má dosť často agresívne formy rozmanitosti.
Na fyzickej úrovni nemôžeme na jednotu ani len pomyslieť. Príde však čas, keď aj sem dole, na hrubú fyzickú úroveň, budeme musieť vedome priniesť najvyššiu jednotu.
Je veľa pravdy v zásade: „Zjednotení stojíme, rozdelení padáme.“ Duša, srdce, telo, myseľ a vitál musia ísť spoločne. Inak samotná duša nemôže urobiť nič, samotná myseľ nemôže urobiť nič, samotné telo nemôže urobiť nič. Všetci musia ísť spoločne, aby sme si plne a integrálne uvedomili Boha. Len s ich spoločným úsilím môže byť realizovaný, odhalený a prejavený Boh Stvoriteľ a Boh stvorenie.Vôľa
Fyzická vôľa trvá len prchavú sekundu. Vitálna vôľa veľmi často zohráva úlohu zničenia. Mentálna vôľa skôr či neskôr nachádza uspokojenie vo svojom protirečení. Psychická vôľa, vôľa duše, nachádza nielen uspokojenie, ale aj skutočné naplnenie, keď sa stotožní s Božou vôľou. Psychická vôľa získa osvietenie a posolstvo dokonalosti vďaka bezpodmienečnému odovzdaniu sa univerzálnej Vôli.Múdrosť
Čo rozumieme pod pojmom múdrosť? Zvyčajne máme na mysli niečo nadradené vedomostiam, niečo hlbšie. V duchovnom svete sa pojem múdrosť týmto spôsobom nepoužíva. Múdrosť tu znamená Svetlo, osvecujúce Svetlo, transformujúce Svetlo. To, čo osvecuje naše neosvietené vedomie, je múdrosť. To, čo premieňa konečné vedomie na nekonečné vedomie, sa nazýva múdrosť.From:Sri Chinmoy,Listy stromu života, Agni Press, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ltl