Keď som bol blízko obchodu Sari Palace, uvidela ma nejaká indická pani a bola veľmi nadšená. Vyšla von a ukázala ma nejakému Indovi, ktorý išiel okolo. Nepovedala mu nič, iba na mňa ukázala.
Potom som chcel ísť do Popular Fabrics. Baoul povedal, že tam punjabi nekúpim, ale ja som povedal, že tam chcem ísť.
Keď som vošiel do obchodu, mladá predavačka z Gujaratu sa rozprávala so zákazníkom z Gujaratu. Bavili sa o cene a hádali sa. Ten muž hovoril, že ceny sú príliš vysoké. Nakoniec sa veľmi nahneval a odišiel preč bez toho, že by si niečo kúpil.
Keď som sa priblížil k pokladni, všimol som si, že na stene visí môj transcendentálny obraz spolu s ďalšími obrazmi indických kozmických bohov, bohýň a duchovných Majstrov. Bola tam Lakshmi, Krišna, Kali a ďalší, a tiež nejakí duchovní Majstri. Tá pani ma nespoznala a ja som si povedal: „Komu sa chce jej to hovoriť?"
Spýtal som sa na punjabi. Povedala: „Nemáme ich ušité."
Povedal som: „Nemáte? Ste si istá?"
Odpovedala: „Nie, ale môžete si kúpiť látku a nechať si ich ušiť. Stojí 4.99 za meter. Nemáme špeciálnu látku na nohavice, ale môžete si kúpiť šesť a pol metra látky na celé oblečenie, vrátane nohavíc."
Spýtal som sa: „Nehovoríte po hindsky?"
„Nie, nehovorím," odpovedala.
Povedal som jej: „Vaša angličtina je perfektná." Tak sme hovorili perfektnou angličtinou.
Rád zjednávam cenu, a tak som sa spýtal: „Nemôžete mi dať lepšiu cenu? Kúpim si aspoň päť rôznych materiálov."
Odpovedala: „Štyri doláre za meter."
Povedal som: „Veľmi dobre. Už od vás nebudem pýtať ďalšiu zľavu."
Keď som si prezeral látky, hovorila mi: „Toto je veľmi krásne, tamto je veľmi krásne."
Potom, na moje veľké prekvapenie, sa náhle objavil muž v stredných rokoch a padol mi k nohám. Nesklonil hlavu len trochu, zvyčajným civilizovaným spôsobom. Nie, ležal na zemi a preukazoval mi úctu tradičným indickým spôsobom.
Predavačka bola prekvapená. Povedala: „To je môj šéf! Sushil! Sushil!" Nemohla uveriť, že jej šéf leží na zemi. Nebol tam, keď som vošiel do obchodu, ale keď ma zbadal, bol taký šťastný a nadšený, že som v jeho obchode.
Keď sa postavil, povedal mi: „Nemusíte premýšľať nad cenou. Len si vezmite, čokoľvek chcete. Ja sa o to postarám."
Povedal som: „Táto látka stála 4.99. Znížila mi cenu na 4 doláre. Som spokojný. Nechcem, aby to zlacnila ešte viac."
Ďalej som si pozeral látky a Sushil zostal pri mne. Povedal mi: „Dnes tu bola pani Ghose." To znamenalo, že v tom obchode dnes bola Ranjana. Potom povedal: „Ja pochádzam z Punjabu a moja predavačka pochádza z Gujaratu."
Keď som si vybral, predavačka odstrihla šesť a pol metra z každej látky a všetko mi dala do tašky. Keď skončila, videl som, že majiteľ nejde k pokladni. Povedal som si: „Čo je to s ním?" Vypočítal som si z hlavy, že tá látka by stála 156 dolárov. Otvoril som peňaženku, vybral som presnú sumu a chcel som dať tie peniaze majiteľovi.
Zrazu sa položil k mojim nohám! Bola to rovnaká scéna ako predtým.
Povedal som: „Čo to robíte?"
Odpovedal: „Požehnali ste ma. Tento obchod je tu len vďaka vašej milosti. Prvý raz som vás videl, keď ste prišli do môjho obchodu na Canal Street. Potom som mal iný obchod na Manhattane, a tam ste prišli dvakrát. Teraz ste po prvýkrát prišli sem, aby ste ma požehnali. Nemôžem od vás zobrať peniaze. Všetko tu je vaše."
Povedal som: „Naozaj ma privádzate do rozpakov! Zoberte si aspoň 100 dolárov."
Odpovedal: „Ako od vás môžem zobrať peniaze? Zvlášť teraz, keď je sviatok Diwali, ako môžem od vás zobrať peniaze? Nemôžem si zobrať vôbec nič! Všetko, čo mám, je len vďaka vašej milosti." Chvel sa od radosti a blaženosti. Nemohol uveriť, že som tam, v jeho obchode.
Povedal som: „Keď prídem nabudúce, musíte si zobrať peniaze. Ináč už do vášho obchodu neprídem, aby som vás požehnal."
Odpovedal: „Áno, nabudúce."
Pred ôsmimi či deviatimi rokmi sa mi na Manhattane stala rovnaká vec: predavač si nechcel odo mňa zobrať peniaze. Keď som si vyberal, predstieral, že ma nepozná. A potom si nechcel odo mňa zobrať peniaze. Vybral som si z jeho obchodu veci za 86 dolárov, ale on povedal: „Dajte mi len desaťdolárovú bankovku a napíšte na ňu svoje meno, aby som si ju mohol navždy opatrovať a chrániť."
Jeho priateľ bol nakrátko mojím žiakom v Connecticute, ale ten obchodník cítil, že by sa nemohol stať žiakom, pretože nie je dosť čistý.
LS 70. 3. novembra 1983↩
From:Sri Chinmoy,Milujem nakupovanie, 2.časť, Agni Press, 1986
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ls_2