"Osemdesiattri centov?" spýtal som sa.
"Môj šéf mi nedovolí dať žiadnu zľavu," odvetila.
Povedal som si: "Nezaslúžia si to!" Tak som si vzal svojich sedemdesiatpäť dolárov naspäť a otočil som sa s úmyslom odísť z predajne.
Potom predavačka povedala: "Ach, prajem vám pekný deň! Prosím vráťte sa!" Potom mi to predala za sedemdesiatpäť dolárov.
Dokážete si predstaviť, ako sa volala? Amita! Nemohol som tomu uveriť. Amita je bengálske meno. Ako ho dostala, keď bola z Gujaratu?
Kórejský obchod je oveľa lepší. Ráno som u Kórejcov zohnal nejaké vlasové prípravky a potraviny. Kúpil som u nich dosť veľa vecí. Tu vyšiel účet na šesťdesiatpäť dolárov. Nevyjednával som s nimi, pretože mi už dali zľavu.
Keď som im dal šesťdesiatpäť dolárov, povedali: "Naúčtujeme vám len šesťdesiatštyri dolárov, bez dane."
Povedal som im: "Nechajte si dolár."
Kórejci boli oveľa lepší.
LS 69. 19. septembra 1983↩
From:Sri Chinmoy,Milujem nakupovanie, 2.časť, Agni Press, 1986
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ls_2