Klamstvo na letisku⁴²

Na letisko idem vždy v predstihu, aby som si nakúpil nejaké veci, alebo aby som sa najedol. Na výlete v Indii som tak veľa jedol, až som pribral štyri alebo päť libier. Tentokrát som išiel do jednej reštaurácie na bombajskom letisku, aby som si dal nejaký malý džús a teplý nápoj Horlicks.

Predavač mi povedal cenu – päť dolárov. Indické rupie neprijímali – iba americké doláre alebo britské libry. Mal som indické peniaze, ale jediné americké peniaze, ktoré som si myslel, že mám, bola stodolárová bankovka. Takže predtým, ako som sa najedol, som sa spýtal predavača, či mi bude schopný vydať.

"Áno, bez problémov!" povedal.

Keď nastal čas zaplatiť, pozrel som sa do tašky a našiel som stodolárovú aj dvadsaťdolárovú bankovku. "Môžem vám dať dvadsaťdolárovú bankovku," povedal som.

"Nie, dajte mi stodolárovú. Môžem vám z nej vydať," odvetil.

Zobral si stodolárovú bankovku a potom mi vydal desať dolárov. Hľadal ďalšie peniaze, ale mal iba tri jednodolárové bankovky.

"Vráťte mi moju stodolárovú bankovku a zoberte si tú dvadsaťdolárovú," navrhol som.

Akého len darebáka Boh stvoril! Povedal, že som mu nedal stodolárovú bankovku, ale iba dvadsaťdolárovú.

Vrelo to vo mne! Povedal som: "Volám políciu!" a začal som odchádzať.

Potom mi dal mojich sto dolárov späť. Dal mi trinásť dolárov ako výdavok a mal mi dať ešte dva ďalšie doláre, ale ja som ho už iba nazval darebákom a hodil som mu dvadsať dolárov.

Odišiel som z toho miesta úplne rozzúrený. Dokonca ešte aj teraz, keď rozprávam tento príbeh, som znechutený takýmito darebákmi.

From:Sri Chinmoy,Milujem nakupovanie, 3.časť, Agni Press, 1994
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ls_3