Zatiaľ čo to všetko pripravoval, opýtal som sa ďalšej pracovníčky, či mi môže dať vodu a donut. Takto držím diétu! Nebudete mi veriť, ale po 15-míľovom behu som schudol skoro 4 kg. To je ozajstné schudnutie — nielen zbavenie sa vody. Behal som a cvičil. Tvrdo som trénoval. Keď som začal, vážil som 66 kg. Keď som sa postavil na váhu, zaplakal som. Potom, čo som zabehol 15 míľový beh, som pribral okolo 1 kg, ako obvykle. Ale teraz je moja váha naspäť na 62 kg, alebo dokonca trochu menej. Takže každý môže schudnúť!
V každom prípade, dojedol som a čo vidím? Do obchodu vstúpil černoch. Mal na sebe drahý oblek a bol veľmi vyobliekaný. Vtedy bolo okolo pol jednej alebo jedna hodina. Muž si niečo objednal a zjedol to. Dal majiteľovi desaťdolárovku, ale nedostal naspäť toľko, ako očakával. Majiteľ iba ukázal na cenník.
Zákazník povedal: „Nie, musíte mi vydať viac!“
Majiteľ povedal: „Od šiestej do jedenástej ráno je jedna cena. Po jedenástej sa cena mení.“
Zákazník povedal: „Keby som to bol videl, nejedol by som.“
Majiteľ povedal: „ Musíte zaplatiť za to, čo ste jedli.“
Začala skutočná hádka a ja som stál priamo medzi nimi. Na pulte bola nádoba s mliekom. Jeden z nich do nej náhodne udrel a mlieko sa všade rozlialo. Černoch aj ja sme odskočili od pultu.
Potom som povedal: „Prosím vás, prosím vás, som pripravený dať vám tých 50 centov.“
Zákazníkovi to bolo také trápne, že povedal majiteľovi: „Do pekla s vami!“ a odišiel.
Majiteľ sa obrátil ku mne a povedal: „Prosím povedzte mi, kto mal pravdu?“
Povedal som: „Vy ste mali pravdu!“Ten muž mi chmatol ruku, druhou rukou chytil dva donuty a dal mi ich do druhej ruky.
Povedal: „Nemusíte za ne zaplatiť ani cent.“
Povedal som: „Ja nechcem donuty.“ Tak mi ich dal do tašky. Takto som dostal dva donuty zdarma. Samozrejme, ak by sa ma majiteľ pýtal, kto má pravdu, kým ten zákazník bol v obchode, povedal by som mu: „O čom to hovoríte?“
8. októbra 1981From:Sri Chinmoy,Milujem nakupovanie, 1. časť, Agni Press, 1985
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ls_1