Ale bez ohľadu na to, koľko míľ sme prešli, musíme zabudnúť na vzdialenosť, ktorú sme za tie roky prešli vďaka svojej modlitbe a meditácii. Každé ráno musíme urobiť nový pokus, iný pokus letieť o trochu vyššie, ponoriť sa o trochu hlbšie, a ísť o trochu ďalej. Urobíme úplne nový pokus, nech je naša výška akákoľvek. Keď sa skoro ráno pozrieme na kvet, získame takú veľkú radosť. Neskôr popoludní alebo večer možno uvidíme, že kvet zvädol. Každý deň však musíme cítiť, že rozkvitá nový kvet.
Skoro ráno, keď ste najkrajším kvetom, najčerstvejším kvetom, keď sa vtedy modlíte, úplne rozvíjajte svoju neochvejnú silu vôle. Cíťte, že ste len vy a vaša vnútorná existencia, vy a Boh. Neexistuje žiadny vonkajší svet, dobrý alebo zlý, žiadna tretia osoba s dobrými alebo smutnými správami – nie! Ste len vy a priamo pred vami je vaše vlastné Najvyššie, vaše vlastné Najvyššie.
Ak je ťažké predstaviť si vaše vlastné Najvyššie, môžete za svoje Najvyššie považovať môj Transcendentálny obraz. Keď odídem na druhý svet, budem môcť povedať, že ak som dal tomuto svetu jednu vec, je to môj Transcendentálny obraz. Na druhej strane, pred niekoľkými rokmi som prekročil túto výšku. Vždy hovorím, že Sám Najvyšší robí pokrok. Táto myšlienka je pre myseľ neuveriteľná. Je nekonečný, je večný a je nesmrteľný. Ale napriek tomu On vo svojej Nekonečnosti, Večnosti a Nesmrteľnosti robí pokrok, robí pokrok. Kto som ja v porovnaní s Ním?
Vždy hovorím, že predstavivosť je sama o sebe skutočnosťou. Teraz je zahalená, ale v budúcnosti sa odhalí. Ak je pre vás ťažké predstaviť si svoje Najvyššie, ešte raz by som chcel povedať, že môj Transcendentálny obraz je postačujúci. Považujte Transcendentálny obraz za svoje vlastné Najvyššie. Čím viac dokážete myslieť na môj Transcendentálny obraz ako na svoje Najvyššie, tým silnejší budete vo svojom duchovnom živote. To je váš konečný cieľ: dosiahnuť toto vedomie. Ak je pre vás ťažké úplne sa stotožniť s mojím Transcendentálnym obrazom, potom myslite na seba, kde sa práve teraz nachádzate, a choďte jeden krok dopredu, jeden krok nahor a jeden krok dovnútra.
Nikdy neberte duchovnosť ako niečo staré. Naším problémom je, že keď berieme duchovnosť ako niečo staré, keď si povieme: „Ach, to sme už študovali,“ naša radosť sa vytratí. Ak poviem, že som napríklad študujem angličtinu už štyridsať rokov, čo sa ešte môžem naučiť? To je pre mňa koniec, v angličtine už neurobím žiadny pokrok. Ale pokiaľ ide o mňa, ja takto neuvažujem. Prečo si aj teraz dávam tú námahu naučiť sa niekoľko ťažkých slov? Je to preto, že som večným študentom.
V duchovnom živote je to presne to isté. Každý deň sa o to skúšajte znova. Viete, že ste na duchovnej ceste pokročili. Toľko rokov robíte pokrok. Ale nemyslite stále na to, čo ste dosiahli. Len buďte vo svojom Najvyššom. Pozrite sa na môj obraz a ponorte sa hlboko dovnútra.
Keď sa pozeráte na môj Transcendentálny obraz, buď sa z duše usmievajte alebo zo srdca plačte. Toto sú dve veci, ktoré môžete robiť. Ak vtedy dokážete cítiť, že ste duša – nie ste telo, nie ste vitál, nie ste myseľ – tak sa na Transcendentál usmejte. Ale ak cítite, že ste srdce, potom plačte. Plačte, plačte, plačte tak dušeplne a bezmocne, ako je len možné. Ak ste v duši, potom sa usmievajte na Najvyššie, na Najvyššieho. Ak ste v srdci, potom plačte ako dieťa. Toto sú dva spôsoby, ako môžete dosiahnuť to Najvyššie.From:Sri Chinmoy,Žite vo večnom Teraz , Sri Chinmoy Centrum, 2011
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/len