Žite vo večnom Teraz

Poznámka vydavateľa

Moje sladké deti

Vy ste moje sladké deti. Vy ste moje rastlinky služby. Jedného dňa sa z vás stanú obrovské banyánové stromy. Ja vám nielen pomáham; umožním vám realizovať Absolútneho Najvyššieho a prejavím Ho vo vás a cez vás v Jeho zvolenej Hodine. Vy ste moje vybrané deti. Spoločne sa budeme snažiť o dokonalosť srdca a života ľudstva.

Neprijmem porážku

Dnes som chcel usporiadať ďalšiu súťaž o intuícii, ale keď som písal správu, veľmi krátku správu, stala sa príliš dôležitou. Pretože to bolo veľmi dôležité posolstvo, nechcel som ho dať do súťaže. Teraz vám to posolstvo poviem:

Neprijmem porážku, bez ohľadu na to, aké silné sú sily nevedomosti tu na zemi. Neprijmem porážku, neprijmem porážku. Prejavím Najvyššieho. Realizoval som Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom. Nikdy, nikdy nebudem prejavovať Najvyššieho ľudským spôsobom. Budem Ho prejavovať božským spôsobom, tak, ako som Ho realizoval. Realizoval som Ho s najvyššou úprimnosťou a zasvätením. Rovnakým spôsobom Ho so svojimi vybranými nástrojmi musím prejaviť skôr, ako opustím zem.

Nemám vo zvyku prijať porážku od nevedomosti, ktorá sa niekedy zmocní a premôže mojich žiakov. Keď vidím, ako sa niekedy takzvaní dobrí alebo blízki žiaci tešia z nevedomosti, cítim, že mám plné právo stať sa prísnejším vo svojom živote, aby som naplnil svoje poslanie na zemi. Porážka v mojom živote neexistuje. V boji proti nevedomosti nikdy neprijmem porážku. Keď ma moji žiaci porazia v stolnom tenise alebo v inej hre, prijmem svoju porážku s najväčšou radosťou, pretože sú to moje najdrahšie duchovné deti. Ale pokiaľ ide o nevedomosť, nikdy neprijmem porážku.

Moji drahí, niektorí z vás hovoria, že keď uplatňujem svoju božskú autoritu a hovorím vám, kto som, vtedy mi veríte. Ale chcel by som vám povedať, že nemusíte vedieť, kto som. V skutočnosti nikto nikdy nepochopí, kto som. Bez ohľadu na to, ako úprimne sa snažíte, nikdy, nikdy to nepochopíte.

Nesnažte sa ma spoznať. Znamená to pokúšať sa o nemožné. Len sa snažte robiť správne veci, veci, o ktoré vás stále žiadam, aby ste ich robili vo vnútornom a vonkajšom svete. Ak dokážete urobiť to, o čo vás žiadam, je to viac než dosť, aby ste dosiahli najvyššie a zjednotili sa s ním. Ale ak sa budete snažiť poznať ma svojím vlastným spôsobom, svojou mysľou alebo vitálom, budete ma poznať len ako ľudskú bytosť. Všetky obmedzenia, ktoré máte, pripíšete aj mne.

Ak si chcete precvičiť svoju predstavivosť, prirodzene v mojom vnútornom a vonkajšom živote objavíte milióny chýb. Ľudské bytosti majú sklon hľadať chyby. Keďže sa nepozeráte mojimi očami, ale stále len svojimi vlastnými očami, prirodzene ma nikdy, nikdy, nikdy – nikdy je to správne slovo – nerealizujete. Ale ak budete robiť správne veci vo vnútornom a vonkajšom svete, potom realizujete to najvyššie, čo je pre vás určené.

Vaše najvyššie a moje najvyššie nie sú rovnaké. Keď dieťa vyskočí, dosiahne určitú výšku. To je jeho najvyššia výška. Ak potom, vyskočí niekto, kto je vyšší než najvyšší, a ak má tú schopnosť, dosiahne večne sa presahujúcu výšku. Jeho výška a výška dieťaťa nie sú rovnaké. Podobne aj vy dosiahnete to najvyššie podľa svojich schopností a s mojou nesmiernou láskou a súcitom, a to je viac než dosť.

Žite vo večnom Teraz

Žite vo večnom Teraz, dnes. Len sa snažte byť absolútne oddaní Božej Vôli a snažte sa tešiť Boha Jeho vlastným Spôsobom. Ak chcete Boha vlastniť, stanete sa žobrákom. Ale ak chcete byť Božím princom, dovoľte Mu, aby vás vlastnil Svojím vlastným Spôsobom.

Každé ráno, keď nastane deň keď svitne deň, myslite len na tento deň. Myslite na to, koľkými spôsobmi sa môžete urobiť šťastnými, skutočne šťastnými – tým, že budete robiť toto a tým, že nebudete robiť tamto; tým, že urobíte tamto a tým, že neurobíte toto. Tým, že niečo urobíte alebo neurobíte, musíte urobiť svoj život šťastným dnes. Nemyslite na zajtrajšok.

Ja na zajtrajšok nemyslím. Vo svojej univerzálnej a transcendentálnej vízii viem o mnohých, mnohých veciach, nespočetných veciach, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Ale žijem vo Večnom Teraz. Dnešné problémy, problémy, ktoré prídu v nasledujúcej sekunde, môžu stačiť na to, aby sa človek zbláznil. Za jednu sekundu prečítam osobný alebo dôležitý list a okamžite ma zaplavia problémy. Aj vo vnútornom svete prichádzajú problémy. Keby som mal na vás všetkých myslieť, čo bude o desať rokov – čím sa stanete, čo budete robiť, či sa stanete oveľa duchovnejšími alebo skončíte svoj duchovný život, či sa skutočne stanete bezpodmienečnými žiakmi, alebo odídete ako odišli iní – keby som mal myslieť na všetky tieto veci, pozitívne aj negatívne, potom by som nedokázal žiť na zemi ani päť minút.

Postupujem dopredu tak, že sa každú sekundu snažím ponúkať ľudstvu svoje požehnanie, svoje požehnané svetlo, aby ho toto svetlo osvietilo. V tom, čo chcete robiť, v tom, čo nechcete robiť; v tom, čím sa chcete stať, v tom, čím sa nechcete stať – vaše osvietenie príde zo svetla, ktoré ponúkam.

Väčšina žiakov, ak nie všetci – nielen tu, ale všade – príliš premýšľa o budúcnosti, budúcnosti, budúcnosti. Nič také ako budúcnosť neexistuje. Každá sekunda, každá minúta je budúcnosť. Ale ak premýšľate o tom, čo sa stane o desať alebo pätnásť rokov, ak si hovoríte: „Mal by som si začať šetriť peniaze“ alebo „Mal by som nadobudnúť pozemský majetok“, tieto myšlienky sú len slony, ktoré pozývate na svoje plecia.

Božský bežec inšpiruje ľudského bežca

Keď začali preteky, viedol ľudský bežec. Prvých dvadsať metrov bol božský bežec za ľudským bežcom. Potom božský bežec počas behu položil pravú dlaň na ľudského bežca a povedal: „Žehnám ťa.“ Božský bežec bežal tak rýchlo! Kým ľudský bežec prebehol ďalších desať metrov, božský bežec už dobehol do cieľa. Potom sa božský bežec vrátil a požehnal ľudského bežca.

Ľudský bežec povedal: „Som ti taký vďačný, božský bežec, že si mi dovolil s tebou bežať.“

Božský bežec povedal: „Som na teba veľmi hrdý, že si sa ujal vedenia! Zároveň som ti vďačný, pretože si ma inšpiroval. Bol som za tebou. Bola to tvoja ľudská ašpirácia, ktorá ma – božského bežca – ťahala dopredu, aby som ukázal svoje schopnosti. Inak, keby si ty nebežal, keby si nechcel bežať, keby si ma neinšpiroval k behu, tak by som nebežal. Nemusím bežať na fyzickej úrovni. Ty si však chcel, aby som bežal na fyzickej úrovni, tak som bežal. Som na teba veľmi hrdý, pretože si bežal prvých dvadsať metrov predo mnou, a som ti vďačný, že si ma inšpiroval k behu na fyzickej úrovni. Inak by som – ako božský bežec – nebežal. Nemusím behať na fyzickej úrovni.“

Bolo tam veľa božských rozhodcov. Rozhodcovia boli zmätení a prekvapení. Hovorili: „Ak uznáme tento čas, potom už ľudskí bežci nebudú mať na zemi žiadnu nádej. Ak uznáme čas božského bežca, ostatní povedia, že je ako tí bežci, ktorí používajú doping.“

V mojom prípade, božský bežec vo mne prijíma božské veci zvnútra, nie nebožskú pomoc zvonka. Ale ak vnímavosť zeme alebo úroveň zeme tak ďaleko zaostáva, kto potom uzná úspechy božského bežca na fyzickej úrovni? Božský bežec musí dosiahnuť významné veci na duchovnej úrovni, pretože je božským bežcom. Na druhej strane, ak božský bežec nebude inšpirovať ľudského bežca, ak nebude pracovať na fyzickej úrovni, potom ľudské bytosti nebudú robiť pokrok. Božské musí kráčať bok po boku s ľudským. V opačnom prípade, ak budú preteky medzi božským a ľudským, božské vždy zvíťazí. Ak božskému záleží na ľudstve, potom musí zostúpiť dolu a kráčať bok po boku s ľudstvom, aby zvýšilo jeho úroveň.

Aby som sa vrátil k tomu príbehu, rozhodcovia povedali, že potrebujú desať dní na to, aby urobili konečné rozhodnutie, či bude čas božského bežca uznaný ako platný. Boli to božskí rozhodcovia. Božskí rozhodcovia majú veľký súcit pre evolúciu zeme. Keby bol vývoj na zemi príliš rýchly, keby prebiehal príliš rýchlo na fyzickej úrovni kvôli rýchlosti božského bežca, mohol by zmiasť ľudského bežca. Mohol by sa vzdať, ak by rozhodcovia uznali čas božského bežca.

Ak niekto urobí niečo zázračné, môžeme si myslieť: „Aký má zmysel sa o to vôbec pokúšať? Ak musím hrať tenis so šampiónom, akým je Ivan Lendl, tak to vzdám skôr, ako vôbec začnem. Ak je však Lendl láskavý, povie: „Nie, poďme hrať. Chcem, aby sa tvoja úroveň zlepšila.“

Ak je niekto v niečom nekonečne lepší ako ja a nezostúpi na moju úroveň, načo je to dobré? Vezmite si napríklad profesora. Ten musí zostúpiť na úroveň študenta, aby ho mohol učiť. Keby zostal na svojej úrovni so svojou vznešenou múdrosťou, študent od neho nič nezíska. Keď učiteľ učí malé dieťa abecedu, vie, že on sám prečítal tisíce kníh, ale zostúpi na úroveň nevedomosti alebo, dá sa povedať, veľmi obmedzenú schopnosť dieťaťa, ktoré sa musí učiť abecedu. Zároveň si učiteľ zachová vedomosti a múdrosť, ktoré získal čítaním mnohých kníh. Ak učiteľ kvôli dieťaťu nezostúpi na úroveň abecedy, ako sa potom malé dieťa naučí abecedu a nakoniec bude samo čítať knihy?

Božskí rozhodcovia boli veľmi spokojní s božským bežcom. Ľudský bežec bol tiež rád, že inšpiroval božského bežca, aby sa zúčastnil pretekov na fyzickej úrovni, na pozemskej úrovni.

Máte zlatú príležitosť

```

nedovoľ mi zabudnúť na Tvoje Nohy.

Nedovoľ mi zabudnúť na Tvoje Posolstvo.

V mojom živote a v mojej smrti,

prijmi moju modlitbyplnú poklonu.

Nedovoľ mi na Teba zabudnúť, nedovoľ.

```

Ešte raz sa na každého z vás obraciam so svojou nanajvýš žehnajúcou prosbou. O šiestej hodine ráno, prosím, meditujte desať minút. Len si umyte oči, tvár, nos a hlavne uši. Keď meditujeme, v tej chvíli sa v hlbinách nášho ašpirujúceho srdca ozýva kozmický zvuk, takže naše pozemské uši môžu z kozmického zvuku AUM, bezzvukého zvuku, získať istý úžitok.

Potom večer, či už pôjdete spať o pol jedenástej, o pol dvanástej, alebo o polnoci, posaďte sa na posteľ a prosím, najmenej tri minúty meditujte.

Moje drahé deti, moje milé deti, to, čo hovorím, platí aj pre tých, ktorí tu fyzicky nie sú. Tento rok buď budeme môcť ponúknuť svojmu Pánovi Milovanému Najvyššiemu svoje najvyššie víťazstvo, jediný Cieľ našej Večnosti, alebo Mu ponúkneme tú najhoršiu možnú porážku. Pamätajte, záleží na vás, či Mu ponúknete najhoršiu možnú duchovnú porážku, alebo svoje najkrajšie víťazstvo.

Prosím, zapamätajte si túto báseň:

```

momenty ašpirácie svojho srdca.

hodiny zasvätenia svojho života.<sup>1</sup>

```

Keď som prišiel do Ameriky, keď som prišiel na Západ, Najvyšší vo mne očakával, že budem mať nanajvýš vybrané nástroje, aby som všade prejavil Jeho Víťazstvo. Nikdy, nikdy nebudem schopný vám dať pocítiť svoju jednotu s vaším srdcom, svoju jednotu s vaším životom. Ale ak sa vy odvážite cítiť moju jednotu so svojím srdcom a životom, potom určite pocítite, že vaše víťazstvo je mojím víťazstvom a vaša porážka je mojou porážkou, pretože som s vami zjednotený, neoddeliteľne a navždy. Pretože som každého z vás prijal, vaša porážka je mojou porážkou a vaše víťazstvo je mojím víťazstvom.

Máte zlatú príležitosť byť priekopníkmi tejto božskej vízie, ktorú stelesňujem, božskej vízie, ktorú som vám zveril, aby ste ju rozšírili po celom svete. Som nesmierne, nesmierne šťastný, že mám pre svoj najvyšší zámer vaše duše – také krásne, také milujúce, také sebadávajúce duše. Neexistuje jediná duša, ktorá by nebola stopercentne neustále pre mňa. Všetky vaše duše, podľa svojho individuálneho vývoja, sú tu na zemi len preto, aby milovali Najvyššieho vo mne, aby slúžili Najvyššiemu vo mne, aby naplnili Najvyššieho vo mne. Ak sa dokážete ponoriť hlboko do svojho vnútra a ak dokážete na krátky okamih zazrieť svoju dušu, uvidíte neoddeliteľné spojenie a jednotu, ktorú si so mnou vaša duša vytvorila, aby prejavila Svetlo, Mier a Božskosť nášho Pána Milovaného Najvyššieho. Chcem, aby sa toto Svetlo, Mier a Božskosť prejavili vo vašich životoch a prostredníctvom nich.

Žiadam vás, žiadam vás, žiadam vás, aby ste nesklamali sami seba, aby ste nesklamali svoju dušu. Urobte ma najšťastnejším človekom na zemi aj v Nebi tým, že ma potešíte a naplníte tu na zemi, pretože ja som vaším vlastným najvyšším. Váš absolútne najvyšší je váš Majster, Sri Chinmoy. Ak veríte vo mňa, veríte aj vo svoju dušu. Ak veríte vo svoju dušu, veríte aj vo mňa. Sme neoddeliteľní.

Swami Vivekananda predniesol v roku 1895 v parku Tisícich ostrovov svoje Inšpirované prednášky. Západ možno neprijal alebo nemohol prijať jeho svetlo, ale viem, že milióny a milióny Indov získali z jeho Inšpirovaných prednášok nesmiernu inšpiráciu, nesmierne povzbudenie a nesmierne nadšenie. Aj ja som priebehu rokov predniesol mnoho, mnoho, mnoho inšpirovaných prednášok. Viem, že tieto prednášky vám nesmierne pomohli vo vašom vnútornom živote ašpirácie a vo vašom vonkajšom živote zasvätenia. Znovu vám hovorím, prosím, berte svoj život ašpirácie a svoj život zasvätenia ako niečo nanajvýš dôležité. Žiadam vás, aby ste zasvätili viac zo svojho života. Ak máte schopnosti, robte prednášky tu, tam a všade. Robte kurzy a inšpirujte ľudí toľkými spôsobmi, ako je len možné, inšpirujte ľudí. Pracujte spolu, pracujte spolu.

Jedna veľká indická osobnosť bola žiakom duchovného Majstra najvyššieho rádu. Raz, keď tento žiak trpel jedným z najhorších možných útokov pochybností – pochyboval o svojom Majstrovi, pochyboval o sebe a pochyboval o duchovnom živote – ho jeden hľadajúci požiadal, aby rozprával o svojom Majstrovi. Hovoril tak dušeplne, tak mocne a tak hlboko, že sa mu počas rozprávania objavili v očiach slzy vďačnosti.

Potom ten žiak napísal svojmu Majstrovi: „Tak veľmi som o tebe pochyboval, Majster. Pochyboval som o svojom duchovnom živote. Pochyboval som o celom svete. Ešte pred niekoľkými hodinami moja existencia nemala žiadnu cenu; všetko bolo negatívne. Ale tým, že som o tebe hovoril, Majster, všetko som zmenil na pozitívne a urobil som sám seba šťastným. Ako je to možné? Určite som ten najhorší možný neúprimný človek na svete. Som pokrytec!“

Majster odpovedal: „Dieťa moje, som na teba veľmi hrdý! Keď si o mne hovoril, tvoja duša dostala príležitosť vyjsť do popredia a prejaviť svoju duchovnosť a svoje vlastné svetlo v srdci toho úprimného ašpiranta. Keď cítiš, že si odsúdený na sklamanie, keď na teba doliehajú všetky negatívne sily, ak vtedy hovoríš pekne o svojom Majstrovi, o svojom duchovnom živote, o svojej ceste, nemysli si, že si pokrytec, že klameš sám seba, alebo že klameš úprimných hľadajúcich – zďaleka nie. V najtemnejšej hodine tvojej mysle alebo najtemnejšej hodine tvojho života, tvoja duša vďaka neoddeliteľnej jednote s Najvyšším a s tvojím Majstrom dostala zlatú príležitosť presvedčiť myseľ, ktorá bola na vyprahnutej púšti alebo v hustom lese. Tvoja duša dokázala chytiť tvoje telo, vitál a myseľ a priviesť ich do záhrady tvojho vlastného srdca, aby videli, aký si krásny a akú máš nádhernú vôňu.“

Toto je moja interpretácia. Majster nepoužil presne tieto slová, ale viem, čo tým v skutočnosti myslel. Hovorím vám to všetko preto, že vidím, že niektorí z vás sú občas smutní a v depresii. Možno máte všetky možné vitálne a mentálne problémy. Zlatým spôsobom, ako prekonať tieto problémy, je rozprávať sa s ľuďmi o duchovnom živote. Keď cítite, že vaše vedomie kleslo, potom spievajte moje duchovné piesne alebo hovorte so svojimi priateľmi o duchovnom živote.

Rovnako ako dnešná pieseň, Bhulite diyona, všetky moje dušeplné piesne vám určite pomôžu. Ak chcete, aby vaše vlastné svetlo vyšlo do popredia, zaspievajte si niekoľko piesní alebo si vypočujte nahrávku môjho hlasu. Môj hlas má skutočne jedinečné spojenie s vašou dušou a vaším srdcom. Bez ohľadu na to, či spievam dobre alebo nie, môj spev má veľmi, veľmi, veľmi zvláštne spojenie s vašou dušou, s božským vo vás. Prosím, počúvajte môj hlas alebo moju flautu, alebo nejaký iný môj nástroj, ktorý sa vám páči.

Toto je Božia univerzálna Hra. Keď hráme hru, kto chce prehrať? Urobíme všetko pre to, aby sme zvíťazili. Kto je v tomto prípade náš súper? Sú to nebožské, neosvietené, deštruktívne sily, ktoré sa nás snažia zastrašiť a pohltiť. Hovoríme im nepriateľské sily. Na druhej strane, Najvyšší dal do každej ľudskej bytosti revúceho leva. Musíme toho revúceho leva v nás vyniesť na povrch a revať a revať, aby sme prejavili božské svetlo, ktoré už máme. Čím viac dokážeme slúžiť ľudstvu, aj keby sme ponúkli len trochu svetla jednotlivcovi, tým viac nás Najvyšší určite požehná Svojím nesmiernym Svetlom. A keď ponúkneme svoje nesmierne svetlo ostatným, bude nám môcť dať nekonečné Svetlo.

Zamestnal som vás v záhrade svojho srdca so svojou nesmiernou láskou, nesmiernou náklonnosťou a nesmiernou priazňou. Ste mojimi pomocníkmi a chcem, aby každý z vás svojou ašpiráciou a oddanosťou priniesol niekoľko rastlín. Snažte sa urobiť záhradu nášho srdca čo najrozsiahlejšou, čo najkrajšou a čo najvoňavejšou. Deti moje, máte tú schopnosť a ste tou schopnosťou. Chcem, aby každý z vás ponúkol nášmu Pánovi Milovanému Najvyššiemu najväčší úspech, najväčšiu slávu a najväčšie víťazstvo.

Nevadí mi, ak na mňa nie ste hrdí, ale so všetkou úprimnosťou vám chcem povedať, aký som hrdý na vaše duše, pretože vedia, kto som, a vedia, čo predstavujem. Vaše duše žijú a dýchajú v každom okamihu pre mňa, pre mňa, pre mňa. Váš vonkajší život možno nie je pre mňa. Môže byť pre vás, pre iné ľudské bytosti, pre vašu kariéru alebo pre niečo iné. Ale vaša duša má dych, Dych Večnosti. Dych vašej duše je pre mňa, pre mňa, pre mňa, len pre mňa. Preto si nedokážete predstaviť, aký som vďačný vašim dušiam, aký som hrdý na vaše duše. Ani zďaleka si neviete predstaviť tú lásku, oddanosť a odovzdanosť, ktorú ku mne vaše duše cítia, pretože vedia, kto som a kto sú ony. Sú to moje najvyššie vybrané nástroje. Vo vašich dušiach je dych môjho života.

Prosím každého z vás, aby ste mi dali príležitosť, a aby ste mi dali sľub, že budem v každej chvíli vo vašom životnom dychu. Ja vás mám vo svojom srdci. Bohužiaľ, niektorí z vás ma vo svojom srdci nemajú. Ak ma budete vidieť a cítiť – moju živú prítomnosť – vo svojom srdci, nebudete schopní urobiť ani jednu vec nesprávne, odradzujúco alebo nepríjemne. V momente, keď necítite moju živú prítomnosť alebo môj nektárový úsmev, v momente, keď ma nedokážete vidieť vo svojom srdci, beda, beda, stanete sa obeťou pochybností o sebe, nedostatku viery, sklamania a iných nebožských síl.

Hovorím vám, že vo vás vidím živú Prítomnosť svojho Pána Milovaného Najvyššieho. V každom momente Ho vo vás vidím a cítim. Preto sa v každej chvíli zaoberám so svojím vlastným Guruom vo vašom srdci. Prosím, cíťte môj úsmev, moje slzy, moju vďačnosť a moju hrdosť na vás.

Koľko dobrých vecí ste pre mňa za tie roky urobili! Nebudem môcť spočítať, koľko dobrých vecí ste pre mňa urobili. Žiadam vás všetkých, aby ste mysleli len na to, koľko dobrých vecí ste pre mňa urobili, nie na to, koľko dobrých vecí som ja urobil pre vás. Prosím vás všetkých, aby ste mysleli na to, koľko dobrých vecí ste pre mňa urobili, odkedy ste prišli na cestu. Myslite na to, koľkými spôsobmi ste ma potešili, koľkými spôsobmi ste ma milovali, koľkými spôsobmi ste mi slúžili, koľkými spôsobmi ste ma za tie roky naplnili. Budete na seba veľmi hrdí. Skúste si spomenúť na špeciálne spôsoby, ktorými ste od prvého dňa, keď ste prišli na cestu, ponúkali svoju lásku, oddanosť a odovzdanosť. Myslite na moju božskú jednotu s so svojím srdcom, so svojím životom, so svojou dušou. Určite zmiznú všetky skľučujúce sily, ktoré sa teraz stali neoddeliteľnou súčasťou vášho života, pretože vaše zlaté chvíle sú tou najpríjemnejšou vôňou vo vašom živote a v mojom živote. Zabudnite na to, koľko dobrých vecí som pre vás urobil. Len vám hovorím, aby ste si pamätali a počítali, koľkými spôsobmi ste ma za tie roky potešili. Potom znova vystúpia do popredia všetky vaše božské vlastnosti.

Ani na sekundu nemyslite na to, či ste ma nejako sklamali vnútorne alebo navonok. Prosím vás, aby ste to brali z pozitívnej stránky. Myslite na to, koľkými stovkami a tisíckami spôsobov ste ma potešili svojou láskou, oddanosťou a odovzdanosťou. Len si pamätajte kde, kedy a ako. Uisťujem vás, že budete zaplavení svojou vlastnou božskosťou. Ste to vy, kto dokážete, že ste bezpochyby mojimi nanajvýš vybranými nástrojmi. Nie ste len sami pre seba, ste pre celé Stvorenie nášho Pána Milovaného Najvyššieho. Boh-Stvoriteľ je vo vás a chce, aby ste Mu slúžili a napĺňali Boha-Stvorenie okolo vás.

Moji drahí, som inšpirovaný a zostanem inšpirovaný. Dúfam, že moje inšpirujúce svetlo, ktoré som práve teraz priniesol dolu z najvyššieho Neba, aby som vám ho ponúkol, do vás vstúpilo a vy ste sa od tejto chvíle stali úplne iným človekom. Prosím vás o vaše usmievajúce srdce, ktoré vyžaruje z vašej tváre a z vašich očí. Večný žobrák vo mne chce, aby ste boli šťastní, božsky šťastní, nanajvýš šťastní, aby šťastie vyžarovalo z vašej tváre a z vašich očí. Z vášho vonkajšieho života musí vyžarovať do celého sveta, aby osvietilo svet.

Ja viem, kto som. Bohužiaľ, nemôžem vám ukázať a dať pocítiť, kým skutočne ste, kým ste pre mňa, kým ste pre Najvyššieho. Ale ak budeme pracovať spolu, rozhodne vám budem schopný dať pocítiť, kým ste pre mňa a kým som pre vás ja. Navzájom sa potrebujeme. Ja vás potrebujem na prejavenie Najvyššieho tu na zemi. Vy ma potrebujete pre najvyššiu realizáciu. Ja budem známy ako strom a vy budete známi ako kvety a plody. Kvety Nesmrteľnosti a plody Nesmrteľnosti chcem venovať ašpirujúcemu ľudstvu. Zároveň, ja som vták a vy ste krídla.

Čokoľvek hovorím, ide veľmi, veľmi ďaleko, pretože to vstupuje do univerzálneho Vedomia. Tieto slová získavam z transcendentálneho Vedomia a ponúkam ich univerzálnemu Vedomiu. Ste neoddeliteľnou súčasťou univerzálneho Vedomia a zároveň ste mi bližší než najbližší.

Najdôležitejšia vec, ktorú som povedal, je, aby ste mysleli na to, koľko dobrých vecí ste pre mňa urobili. Len si spomeňte, koľkými spôsobmi ste prejavili svoju lásku, oddanosť a odovzdanosť Najvyššiemu vo mne. Myslite na to, ako ľahko, šťastne, veselo, ochotne a dychtivo ste ma za tie roky potešili. Budete na seba veľmi hrdí. Len si skúste spomenúť na tie zlaté chvíle. Budete potrebovať niekoľko mesiacov, aby ste ich spočítali! Všetky vaše depresie, frustrácia, pocity zbytočnosti a iné negatívne vlastnosti zmiznú. Akékoľvek duchovné horúčky, ktoré možno teraz máte, a ktoré vás robia absolútne nešťastnými a ochromujú vás v duchovnom živote, zmiznú. Už viac nezostanete v suchej, neplodnej mentálnej púšti, ktorou ste doteraz kráčali, ani v hustom lese, ktorý ste si sami vytvorili. Znovu sa vrátite do svojej vlastnej záhrady srdca. Opäť budete môcť bežať rýchlejšie než najrýchlejšie.

A tiež sa snažte cítiť moju prítomnosť. Tak, ako ja cítim vašu prítomnosť vo svojom vnútri, vo svojom srdci, chcem, aby ste aj vy v každej chvíli cítili moju prítomnosť vo svojom srdci.

Roním slzy vďačnosti, keď si spomeniem, koľko dobrých vecí ste pre mňa urobili. Plávam v mori svojich sĺz vďačnosti. Koľkými nespočetnými spôsobmi ste slúžili Najvyššiemu vo mne, milovali Najvyššieho vo mne a naplnili Najvyššieho vo mne! To je vaše vlastníctvo, prejavenie vašej vlastnej božskosti.

_Invocation_ je dych nášho života

Potom, počas dňa, keď spievate Jiban debata a Bhulite diyona, najprv, prosím, spievajte Jiban debata. Keď spievate alebo recitujete tieto piesne, vložte do nich svoju dušu, srdce, myseľ, vitál a telo.

Medzi Invocation a ostatnými piesňami, vrátane Jiban debata a Bhulite diyona, je milióny a miliardy míľ veľký rozdiel. Invocation nie je len pieseň, je nekonečne významnejšia a plodnejšia. Žiadna moja pieseň sa nedá porovnať s Invocation. Každá myšlienka, každý riadok a každé slovo vychádza z môjho srdca ašpirácie a dychu realizácie, preto nemôžeme Invocation postaviť na rovnakú úroveň so žiadnou inou mojou piesňou. Zostane nesmrteľná v mojej ašpirácii a v mojej realizácii po celú večnosť.

Na druhej strane, zložil som dosť veľa piesní, najmenej päťdesiat, ktoré určite zostanú nesmrteľné. Medzi nimi budú Jiban debata a Bhulite diyona považované ašpirujúcim ľudstvom za najvzácnejšie duchovné klenoty. Stará Bhulite diyona je tiež veľmi pekná: “Môj Pane, nedovoľ mi na Teba zabudnúť.”

Dobrí speváci, mali by ste každý deň spievať toľko piesní, koľko rokov ste na zemi, aby ste potešili svoju dušu. Nemusí to byť naraz, ale mali by ste spievať toľko piesní, koľko máte rokov. Robil som veľa vecí a aj teraz tajne robím veľa vecí – nechcem hovoriť, aké veci to sú – podľa toho, koľko rokov som na zemi. Každý rok ten počet zvyšujem podľa svojho veku.

Pokiaľ ide o spievanie, každý deň po Invocation spievam desať alebo dvanásť piesní, vrátane Jiban debata a Bhulite diyona, ako aj piesne o Matke Kali a Pánovi Krishnovi. Denne spievam so syntetizátorom najmenej pätnásť piesní. Invocation spievam predtým, ako zídem z poschodia. Keď spievam tieto piesne, niekedy sú štyri hodiny alebo pol piatej ráno. . Znížim hlasitosť na syntetizátore, aby sa susedia nesťažovali. Tieto piesne spievam so veľmi úprimne, takže to môžete robiť aj vy. Je to váš životný dych; je to váš oltár.

Dobrým spevákom hovorím, za každý rok svojej pozemskej existencie by ste mali zaspievať jednu pieseň. Už ste dostali špeciálne Božie Požehnanie, že ste dobrými spevákmi, takže by ste mali spievať. Aspoň niekoľko stoviek mojich piesní je pekných! Z nich päťdesiat alebo šesťdesiat má skutočne známku nesmrteľnosti. Medzi ne patria Jiban debata, Bhulite diyona a Tomare rakhibo. Jedného dňa môžem napísať zoznam týchto piesní podľa môjho vkusu, nie podľa vášho. Ak budem veľmi, veľmi prísny, uvidíme, koľko sa mi ich podarí vybrať.

Som taký vďačný niektorým speváckym skupinám, ktoré kopali hlboko, alebo sa ponorili hlboko, aby našli piesne, na ktoré sa úplne zabudlo. Aké je to od vás láskavé, že spievate tie piesne tak krásne, a tak dušeplne.

Ako dušeplne a pozorne včera chlapci spievali pieseň o Sri Aurobindovi! Pred mnohými rokmi som skoro ráno často meditoval v izbe Sri Aurobinda. Začal som s dvoma minútami a z dvoch minút sa stali dve hodiny. Keď chlapci spievali, preniesol som svoje telo, vitál, myseľ, srdce a dušu do izby Sri Aurobinda. Vnútorne som sedel v jeho izbe a meditoval, pričom som počúval svoje duchovné deti spievať pieseň, ktorú som zložil o Sri Aurobindovi. Ako dušeplne ste spievali! Som váš najhorší kritik, vždy vás karhám a urážam, keď nespievate dobre. Ale keď ste tentokrát spievali, úplne som sa ponoril do mora extázy. Bol som taký hrdý na svoje deti a tak hlboko dojatý.

Keď v tejto piesni spievam Juga Avatar, niekedy použijem slovo nami a niekedy ho nepoužijem. Obidva spôsoby sú správne. Občas si všimnete, že veľmi posvätné a dušeplné piesne majú niekoľko slov navyše, sú v zátvorkách. Nie sú metricky nesprávne, sú správne.

Inkarnácia zlatých príležitostí

Vidíte, že táto realizovaná duša tak veľmi trpí v rukách ľudstva. Možno si poviete: „Kto chce realizáciu Boha? Guru toľko trpí!“ Je pravda, že trpím, ale Boh nikomu nedovolí, aby zostal nerealizovaný.

Otázka je, koľko príležitostí môžete dostať v jednej inkarnácii, aby ste urobili pokrok? Všetci duchovní Majstri hovorili, že ak v nejakej ľudskej inkarnácii získate realizovanú dušu za svojho duchovného Majstra, získate tým najväčšiu príležitosť nielen na to, aby ste v tejto inkarnácii bežali najrýchlejšie, ale tiež, aby ste znížili počet svojich budúcich inkarnácií.

Ak dokážete potešiť svojho Majstra v každej oblasti svojho života, vaše budúce inkarnácie budú príjemnejšie, osvietenejšie a viacej napĺňajúce. Keby ste na realizáciu Boha potrebovali päťdesiat, šesťdesiat alebo dokonca dvesto ďalších inkarnácií, môžete to urobiť možno za desať, dvadsať alebo tridsať inkarnácií. Ale buďte si istí, že tu nie je nikto, kto by mohol povedať: „Už nebudem mať žiadnu inkarnáciu,“ alebo „Nezaujíma ma realizácia Boha, nepotrebujem Boha.“ Boh nikomu nedovolí, aby zostal nerealizovaný. Musíte sa vrátiť znova a znova a znova.

Rád by som svojim žiakom povedal, že ak v tejto inkarnácii nevyužívate svoje spojenie so mnou, ak správne nepoužívate svoje vnútorné a vonkajšie spojenie so mnou, robíte himalájsku chybu. Zakaždým, keď sa vrátite na zem, uvidíte, aké ťažké je robiť pokrok. Je nemožné zmerať, akým utrpením prechádza každá ľudská bytosť na zemi. Cítite, že vaše utrpenie je neznesiteľné, ale nemáte predstavu, o koľko viac trpia tí, ktorí nenasledujú žiadnu duchovnú cestu. Máte šťastie, že nasledujete duchovný život.

Každý človek musí nakoniec vstúpiť do duchovného života. Nemusí to byť cesta ako taká. Ako moji žiaci máte cestu, ale mnohí iní duchovní hľadajúci a Majstri najvyššieho rádu nenasledovali žiadnu konkrétnu cestu. Pán Buddha a Sri Krishna nenasledovali cestu. Realizovali Boha vďaka svojej vlastnej ašpirácii a meditácii.

Keď však nasledujete duchovného Majstra, máte ďalšiu výhodu. Sri Ramakrishna hovorieval, že krava dáva mlieko a toto mlieko nie je v chvoste, v nose alebo v uchu kravy. Je na určitom mieste. Mlieko dostanete vtedy, keď stlačíte vemeno. Podobne, keď príde duchovný Majster, osvietenie môžete získať z jeho tretieho oka alebo z jeho srdca. Tretie oko je ťažké vidieť, ale srdce môžete vidieť aj cítiť.

Vrátim sa k téme budúcich inkarnácií. Každá inkarnácia nám dáva skúsenosti. Môžete ich nazvať zdravými alebo nezdravými, tieto skúsenosti nás však vedú k špeciálnemu cieľu. Niektoré ľudské bytosti získali duchovné bohatstvo – mier, svetlo a blaženosť – vo svojich predchádzajúcich inkarnáciách. Zo svojej predchádzajúcej ašpirácie získali niektoré božské vlastnosti. Boh im samozrejme, určite tieto božské vlastnosti vráti, keď sa znova vydajú na cestu. A potom im povie, aby svoje božské vlastnosti zväčšovali a zväčšovali. Na druhej strane, na zemi sú milióny ľudí, ktorí začnú svoju novú inkarnáciu, nový život, bez akéhokoľvek božského mieru, božského svetla alebo božskej blaženosti.

Keď sa vydáte na duchovnú cestu, máte tak veľa príležitostí robiť pokrok. Je to ako vstúpiť do najkrajšej záhrady. Sú v nej tisíce kvetov a každý z nich je krásny a vonia. Môžete si odtrhnúť akýkoľvek kvet, ktorý vám dá radosť. Môžete mať veľa vnútorných skúseností a zbierať vôňu vo svojom srdci, vo svojom vnútornom živote. Tieto skúsenosti si môžete priniesť späť vždy, keď sa inkarnujete.

Pre ľudí, ktorí nasledujú duchovnú cestu, je najdôležitejšie to, ako vážne berú svoj duchovný život, ako veľmi si vážia svoj duchovný život, ako veľmi si chcú udržať vnútorné spojenie so svojím vnútorným Kormidelníkom, s Najvyšším.

Môže sa stať a stáva sa, že niektorí z mojich žiakov brali duchovný život oveľa vážnejšie, keď prvýkrát prišli na cestu. Ak zoslabne spojenie, ktoré si vytvorili s Najvyšším, keď začali brať duchovný život vážne, ak nemajú ten istý postoj, ak nemajú rovnakú dychtivosť, ak nemajú rovnakú ochotu, lásku, oddanosť a odovzdanosť, bude im prirodzene chýbať aj cit pre vnútorný život. Ak tam už nie je toto spojenie, jednota ani hĺbka, ak už v srdci nie je stúpajúci plač a plameň takmer vyhasol, potom bez ohľadu na to, čo sa stane, bez ohľadu na to, koľko rokov strávia na ceste, ako môžu vôbec dúfať, že vo svojich budúcich inkarnáciách budú schopní viesť duchovný život od samého začiatku? Nie, je to len ich zbožné prianie.

Keď ste na lodi, keď ste na ceste, otázkou je, či chcete robiť najrýchlejší pokrok, alebo chcete ísť rýchlosťou indického volského povozu. Môžete robiť oboje. Keď raz vo vnútornom živote začnete bežať maratón Večnosti, môžete sa zastaviť, môžete si dokonca ľahnúť, ale nemôžete odstúpiť z pretekov. Keď raz začnete, musíte ich dokončiť. Aj keď sa pretekov nezúčastníte dnes, niekedy v budúcnosti musíte začať. Budú tam nekonečné maratóny a vy sa ich budete musieť zúčastniť. Dnes si možno poviete: „Nie som pripravený. Nemám o to záujem." Ale zajtra alebo pozajtra sa budete musieť týchto vnútorných pretekov , tohto vnútorného maratónu zúčastniť. Na druhej strane, niektorí bežci bežia veľmi rýchlo, zatiaľ čo iní nie. Ale napriek tomu títo bežci idú ďalej a pomaly, vytrvalo musia dosiahnuť svoj cieľ.

Mnohí duchovní Majstri, keď realizujú Boha, sľubujú, že sa vrátia späť na zem, ale uisťujem vás, že spomedzi duchovných Majstrov toho najvyššieho rádu sa nikto nevrátil a ani sa nevráti. Môže prísť ich emanácia alebo niečo podobné, ale realizované duše najvyššieho rádu sa nevrátia. Raz Sri Ramakrishna ukázal na určité miesto na mape a povedal, že sa tam vráti. Tým miestom bolo Rusko. Narodil sa v Rusku? Nie, nenarodil.

Odbočujem od témy, takže sa vrátim späť. Táto inkarnácia je inkarnáciou zlatých príležitostí. Obnovte svoju ašpiráciu! Obnovte svoje zasvätenie! Obnovte, znovu oživte všetko! Nasledujte cestu lásky, oddanosti, odovzdanosti a jednoty. Ak vás tieto božské vlastnosti opúšťajú, ak si ich zámerne nevážite, ak máte pocit, že v duchovnom živote nie je nič, potom môžete ísť a skúsiť iný život, voláme ho vonkajší život. Uvidíte, že vonkajší život je nekonečne, nekonečne ťažší. Kým ste na ceste, príležitosti, ktoré môžete získať vďaka svojej ašpirácii, zasväteniu, láske, oddanosti a odovzdanosti, vďaka svojej pravidelnej duchovnej disciplíne, nezískate, ak nebudete nasledovať duchovný život.

Na druhej strane, len to, že ste mnoho rokov viedli duchovný život, ešte neznamená, že teraz môžete ísť svojou vlastnou cestou – nie! Vnútorné spojenie je nanajvýš dôležité. Vďaka svojmu vnútornému spojeniu – pevnému, pevnejšiemu, najpevnejšiemu – robíte najrýchlejší pokrok. Vo chvíli, keď cítite, že vnútorné spojenie slabne, ak vidíte, že už nie je také silné ako predtým, buďte si istí, že odchádzate ďaleko, ďalej, najďalej od svojho duchovného života, ktorý je skutočným životom. Možno si myslíte, že budete vo vonkajšom živote šťastní, ale mali by ste vedieť, že klamete sami seba.

Pred skutočným duchovným životom nemôže nikto uniknúť navždy. Môžete unikať desať, dvadsať, tridsať, štyridsať rokov. Ale Boh vás opäť prinúti prijať duchovný život, buď v tejto inkarnácii alebo v budúcej inkarnácii, pretože bez duchovného života nikto nedokáže realizovať Boha. Nakoniec nebude ani jedna ľudská bytosť, ktorá by povedala: „Nechcem realizáciu Boha.“ Možno teraz poviete, že nechcete realizovať Boha, ale budete prinútení, budete prinútení. Kým? Samotným Bohom. Ak sa vaša ašpirácia oslabila, neznamená to, že vám Boh dovolí zostať vo vonkajšom živote navždy a robiť si, čo chcete. Možno vám to na krátky čas dovolí, ale jedného dňa veľmi silno potiahne za nitku! Prečo chcete čakať, kým budete nútení niečo urobiť, ak viete, že je to niečo dobré – nielen pre vás, ale pre celé ľudstvo?

V duchovnom živote hodina prichádza a odchádza. Ak hodinu, Božiu Hodinu, nepoužijete správne, potom, keď nabudúce nastane znovu, bude prísnejšia. Je to ako na letisku. Pred poslednou výzvou na nástup do lietadla zaznejú tri alebo štyri oznamy. Ale keď zaznie posledné výzva, ak sa nebudete ponáhľať a nenastúpite do lietadla, lietadlo nebude čakať. Zmeškáte svoj let, a kto vie, kedy bude ďalší. V duchovnom živote je to presne tak isto. Chcete ísť z jednej úrovne vedomia na druhú. Volajú vás. Ak teraz nevyužijete príležitosť, ak nebudete venovať pozornosť výzve, aby ste nastúpili do lietadla, zmeškáte let.

Vždy, keď bežíme maratón, prisaháme, že ďalší už nikdy nebudeme bežať. A čo sa stane na ďalší deň? Ideme trénovať! Počas pretekov nás celé telo bolí, bolí, bolí, ale na druhý deň sme znovu inšpirovaní trénovať na maratón. Vnútorný maratón nemá presne stanovenú dĺžku. Nekončí po štyridsiatich dvoch kilometroch. Vnútorný beh je, našťastie alebo nanešťastie, veľmi, veľmi dlhý. Ak nedokončíte svoj vonkajší maratón, nič sa nestane, hoci sa vám niektorí ľudia môžu smiať. Vaši kolegovia môžu povedať: „Je neschopný, nedokázal to zabehnúť." Alebo možno budú mať s vami súcit. Potom je na vás, či to chcete skúsiť znova. Ale vnútorný maratón musíte prijať. Niekto si možno povie: „Ó, ja nemusím bežať tento vnútorný maratón.“ Rád by som však povedal, že tá hodina príde.

Na druhej strane, sú ľudia, ktorí začali vnútorný maratón a potom si z nejakého dôvodu myslia, že sa môžu zastaviť. Ale v tomto maratóne nemôžete úplne skončiť. Niekoľko dní, mesiacov, rokov alebo dokonca niekoľko inkarnácií si môžete dopriať odpočinok, ale potom budete nútení začať znova. Bohužiaľ, zakaždým, keď poľavíte vo svojej ašpirácii, vo svojej dychtivosti, pripravenosti a ochote, len si to sťažíte. Ak si špičkový šprintér užíva potešenie, potom keď sa vráti na trať, bude pre neho oveľa ťažšie vrátiť sa na svoju vlastnú úroveň. Ak sa dnes športový šampión vzdá behu, koho to zaujíma? Môže si povedať: „Už som urobil dosť.“ Ale vo vnútornom živote duchovný hľadajúci nebude môcť prestať bežať. Keď raz začal vnútorné preteky, nebude sa môcť vzdať. Bude bežať, kým preteky nevyhrá. Vyhrať tu znamená realizovať Boha.

Vaša dychtivosť prísť do cieľa je nanajvýš potrebná. Každý človek si musí pamätať, že preteky sú povinné, ale tí, ktorí sú múdri a vedia, že musia bežať, si povedia: „Čím skôr, tým lepšie!“ Iní môžu mať pocit, že ich čas ešte nenastal, a tak majú šťastie.

Povedzme, že v rodine je mladší brat a starší brat. Keď mladší brat vidí, že jeho starší brat ide do školy, môže si povedať: „Chcem byť taký veľký a múdry ako môj starší brat. Aj ja musím ísť teraz do školy.“ Jeho starší brat možno začal v siedmich rokoch, ale on je dychtivý začať v štyroch rokoch. Pozrite sa, aký je múdry! Aj v duchovnom živote vidíme, že niektorí svätí, niektorí duchovní Majstri a niektorí Jogíni sú ako starší bratia. Ak sme múdri, vieme, že ich život budeme musieť prijať aj my, nie pokiaľ ide o ich odev alebo vonkajší vzhľad, ale o vnútorný plač ich srdca.

Vetvy stromu môjho života

Básnik-vizionár je ten, kto má víziu celého vesmíru. Niektoré zo svojich najvyšších realizácií som vyjadril prostredníctvom poézie. Ale hoci som povedal vznešené, vznešenejšie, najvznešenejšie veci v básni „Absolútno“, „Odhalenie“ a v iných básňach, najvyššie realizácie sa nedajú vyjadriť na tejto úrovni vedomia. Keď sa snažíme vyjadriť tieto realizácie slovami, výrazne klesneme.

V Odhalení som napísal:

```

Najvyšší a ja sme jedným, všetko prekonáme.

A Nesmrteľnosť začína:

```

```

Moja duchovnosť bola v mojej poézii dávno predtým, ako som sa stal skutočným umelcom, dávno predtým, ako som sa stal hudobníkom, dávno predtým, ako som začal so vzpieraním, dávno predtým, ako som napísal toľko kníh o filozofii. Bola doba, keď som napísal:

```

nedosiahnuteľné, to viem...

```

Žiadna myseľ, žiadna forma, iba existujem,

Úplný koniec tanca Prírody,

```

Mnohé, mnohé z mojich básní sa dotknú najhlbších zákutí vášho ašpirujúceho srdca. Ak sa dokážete ponoriť hlboko do srdca mojej poézie, uvidíte, že dokážete získať veľmi veľa z troch alebo štyroch slov. Len jeden riadok mojej poézie vám v niektorých prípadoch môže dať takú nepredstaviteľnú radosť – oveľa viac než desať strán mojej prózy. A táto radosť môže trvať niekoľko hodín, zatiaľ čo celá kniha mojej prózy vám môže dať radosť alebo akúsi istotu, ktorá môže trvať len pätnásť alebo dvadsať minút. Ak chcete získať vnútorné zážitky veľmi rýchlo, potom vám pomôže čítanie mojich básní.

Próza má silu, ale poézia má sladkosť, nežnosť, jemnosť, dušeplnosť. Filozof a básnik môžu hovoriť to isté, ale keď vystúpi básnik, jeho slová nielen upútajú pozornosť mnohých ľudí, ale dajú im aj nesmiernu radosť. Na druhej strane, keď filozof alebo autor prózy hovorí tú istú vec inými slovami, môže byť pre niektorých ľudí ťažšie získať radosť.

V indickej tradícii existuje príslovie, ktoré môžeme preložiť takto: „Pred tebou je kus dreva“. Prozaik alebo filozof jednoducho povie: „Predo mnou je suché drevo.“ Básnik však vidí ten istý kus dreva vo svojej predstavivosti ako obrovský strom. Veľmi súcitne povie: „Predo mnou je strom, ktorý bohužiaľ práve teraz nemá žiadnu miazgu.“ Keď básnik hovorí o strome bez miazgy, všetkým zmäkne srdce.

Nepopieram, že mnoho spisovateľov vytvorilo veľmi významné diela. Ale väčšinou sa ich diela nachádzajú v mentálnom svete, zatiaľ čo poézia sa väčšinou nachádza v psychickom svete alebo vo svete srdca.

Poézia jednoducho beží k cieľu ako jeleň, zatiaľ čo próza kráča k cieľu ako slon. Ak chcete kráčať k cieľu s istotou, čítajte moju prózu. Na druhej strane, ak chcete len bežať k cieľu, rýchlejšie než najrýchlejšie, zatiaľ čo celá vaša bytosť je zaplavená nežnosťou a jemnosťou, potom môžete čítať moju poéziu.

Či už je to moja poézia alebo próza, prosím svojich žiakov, aby čítali moje knihy aspoň pol hodiny denne. Dve hodiny neočakávam a pätnásť minút je príliš málo. Ale ak budete čítať moje knihy pol hodiny, určite získate radosť. Vo svojich knihách som sa dotkol prakticky každej témy. Keďže ste všetci hľadajúci, moje knihy vám určite prinesú nesmiernu inšpiráciu.

Strom života každého človeka má mnoho vetiev. Pokiaľ ide o mňa, mojou absolútne najvyššou vetvou je moja realizácia Boha. Niektorí ľudia budú spokojní s básnikom, umelcom, hudobníkom alebo spevákom vo mne, ale ašpirujúci svet sa uspokojí iba s mojou realizáciou Boha, ktorú som od Neho dostal. Bol to Jeho Dar a tento Dar môžem ponúknuť a ponúkam ľudstvu. Moja poézia, moja hudba, moje umenie, moja filozofia a dokonca ani moja duchovnosť nebudú zatienené, ale budú zďaleka, prekonané mojou jednotou s Bohom.

Na druhej strane, môj svet umenia, môj svet hudby, môj svet poézie, môj svet filozofie a všetky moje ďalšie svety sú tiež vetvami môjho stromu života a každá z týchto vetiev prináša mnoho listov, kvetov a plodov. Strom, ktorý má veľa vetiev, môže ponúknuť ľudstvu viac než strom, ktorý má iba jednu vetvu. Človek, ktorý realizoval Boha, nedokáže vyjadriť alebo prejaviť svoju realizáciu Boha z najvyššej vetvy, pretože väčšina ľudí nedokáže vyliezť dostatočne vysoko, aby videli, cítili a uvedomili si ju. Ľudia sú schopní vyliezť do určitej výšky podľa svojich schopností a ašpirácie. Preto duchovní hľadajúci získajú omnoho viac úžitku z realizácie duchovného Majstra než obyčajní ľudia. Ale ani hľadajúci najvyššieho rádu nebudú schopní dosiahnuť na najvyššie kvety a plody najvyššej vetvy. Dokážu dosiahnuť len niektoré z nižších vetiev, a z nich budú mať významný duchovný úžitok. Na druhej strane, ak niekto vôbec neašpiruje, sotva získa nejaký úžitok bez ohľadu na to, koľkokrát si bude čítať moje knihy alebo spievať moje piesne.

Prajem si, aby sa niektorí moji žiaci venovali rôznym vetvám môjho stromu života. Tieto rôzne vetvy môžu štedro nasýtiť vaše ašpirujúce srdce. Budem taký šťastný, ak niektorí žiaci budú môcť šíriť do celého sveta nejaké svetlo z môjho básnického, hudobného, výtvarného a vzpieračského sveta. Moja realizácia Boha, ktorá dosiahla to najvyššie, je viac než dostatočná. Ona sama sa rozšíri do všetkých kútov sveta. Na druhej strane, ak sa podarí využiť všetky moje vetvy, potom ich listy, kvety a plody budú veľmi užitočné pre ašpirujúci svet.

Niektorí žiaci by mali vyjsť do popredia a písať o mojej poézii, mojom umení a ďalších mojich aktivitách. Tiež môžete čítať moje básne a príbehy na verejnosti. Možno nebudete môcť ostatným povedať o mojej realizácii Boha, ale keď prečítate moje básne a príbehy na verejnosti, pomôžete nielen poslucháčom, ale sami získate obrovský duchovný úžitok.

Mali by ste tiež písať a vyjadriť sami seba. V tejto chvíli sa vyjadrujete prostredníctvom ašpirácie, modlitby a meditácie. Teraz hovorím, že by ste mali prejaviť aj svoje ďalšie kvality a schopnosti. V Sri Aurobindo Ašráme bývali ľudia, ktorí písali nádherné básne. Ak niektorí z mojich žiakov píšu básne, môžu pozvať svojich priateľov, aby si ich básne vypočuli. Vaši priatelia možno nie sú básnici, nemusia mať schopnosť písať básne, alebo im v tom bráni lenivosť. Ale počúvať vaše básne im určite, určite pomôže. A tým, ktorí majú nadšenie písať básne a podeliť sa o ne s ostatnými, to určite prospeje. To platí aj pre tých, ktorí chcú skladať piesne a spievať ich svojim priateľom.

Všetci máte veľa času, najmä večer. Ak chcete polhodinu alebo hodinu sledovať televíziu, aby ste si oddýchli, je to v poriadku. Ale ak sledujete televíziu celé hodiny, potom len odďaľujete svoj duchovný pokrok. Ak dokážete vyjadriť básnika, umelca či speváka v sebe a podelíte sa o svoje úspechy s ostatnými, bude to nekonečne lepšie. A ak budú ostatní dostatočne múdri – nie dostatočne láskaví, ale dostatočne múdri – aby týchto básnikov, spevákov a spisovateľov počúvali, budem veľmi šťastný. Ak má váš hostiteľ alebo hostiteľka čas a energiu skladať a písať, môže tiež venovať trochu času a silu peňazí a ponúknuť vám občerstvenie. A ak hostiteľ nemôže dať hosťom občerstvenie, potom tí, ktorí prišli počúvať, môžu niečo priniesť alebo sa podieľať na výdavkoch.

Pre teba, dieťa moje, niet odpočinku!

Napriek mojej fyzickej chorobe a mnohým vnútorným aj vonkajším problémom sme na tomto výlete dosiahli dve veľmi významné veci. Dokončili sme Dvadsaťsedemtisíc rastlín ašpirácie a dva milióny kresieb vtáčikov. Z literárneho a umeleckého hľadiska bude tento výlet naším najvýznamnejším darom Absolútnemu Najvyššiemu. Dokončiť Dvadsať sedem tisíc rastlín ašpirácie je v našom živote ašpirácie niečo, čo je úplne najvýznamnejšie a najlepšie.

```

Mojich Dvadsaťsedemtisíc

aby som vám odovzdal

Jeho Srdca.

Mojich dvadsaťsedemtisíc

vy ste dali ľudstvu

a

```

Absolútny Príkaz môjho Najvyššieho

Dnes v skorých ranných hodinách bola moja duša v mojom transcendentálnom vedomí a moje srdce v mojom univerzálnom vedomí.

Môj Najvyšší, môj Najvyšší, môj Najvyšší stál predo mnou a povedal mi: „Pre teba niet odpočinku, niet odpočinku, niet odpočinku, Moje dieťa!“

Povedal som svojmu Najvyššiemu: „Čo odo mňa ešte chceš, čo ešte?“

On mi povedal: „Sedemdesiatsedem tisíc.“

Okamžite som sa Ho spýtal: „Je to Tvoje Prianie, Tvoja Žiadosť, Tvoja Vôľa alebo Tvoj absolútny Príkaz?“

Odpovedal mi: „Je to Môj absolútny Príkaz.“

Potom som mu povedal: „Nemyslím si, že budem žiť na zemi tak dlho.“

Povedal mi: „Dieťa moje, prikazujem ti začať. Prikazujem ti začať. Ty vieš a ja viem, ako dlho budeš na zemi, ale chcem, aby si začal. To je Môj absolútny Príkaz.“

„Môj Najvyšší, Môj Najvyšší, poslúchnem Tvoj Príkaz, poslúchnem.“

O knihe Sedemdesiatsedem tisíc stromov služby

Môj problém je len začať. Koľko nových žiakov príde na našu loď a koľko ich našu loď opustí, kým skončím? Len Najvyšší vie, koľkí prídu a koľkí odídu, a koľkí pôjdu do Neba. To vie len Najvyšší. Ale skôr než dokončím Sedemdesiatsedem tisíc, odídem do Neba aj ja.

Mať dobrú rodinu

Veľa, veľa, veľakrát som hovoril Najvyššiemu: „Realizovať Ťa je obrovská úloha.“ Realizácia Boha trvá nespočetné množstvo inkarnácií. Realizácia Boha nie je ako napiť sa vody. Nemôžeme ju dostať na požiadanie. Nie, nedostaneme ju tak lacno. Vyžaduje si veľa, veľa inkarnácií, vnútorných príprav, vonkajších príprav a stúpajúci plameň ašpirácie. Ale vždy je tu nádej. Božia Nádej udržiava Jeho Vesmír nažive. Ak On stratí nádej, Hra sa skončí.

Som tu s vami. Náš svet je veľmi malý. Ale na druhej strane, mám celý svet. Keď duchovný Majster príde na tento svet, získa niekoľko sto alebo niekoľko tisíc žiakov. Ale vo vnútornom svete musí pracovať pre celé ľudstvo. Navonok sa musí postarať o niekoľko sto či niekoľko tisíc ľudí, ale jeho vnútorný záväzok voči Bohu je taký, že musí pracovať pre celý svet.

Keď sa veľmi úprimne modlíte a veľmi dobre meditujete, musíte si uvedomiť, že vaše modlitby a meditácie vstupujú do duše a srdca vesmíru. Tam pomáhate, pomáhate, pomáhate tým, ktorí plačú po Božom svetle, láske a blaženosti.

Na našej ceste je vonkajšia manifestácia veľmi krásna a silná. Manifestujeme všade kde je to možné. Ale vnútornou manifestáciou je jednota, jednota, jednota s Božou Vôľou. V každej chvíli musíme Bohu ponúknuť svoju lásku, oddanosť a odovzdanosť. V každom momente Mu musíme ponúknuť svoju milujúcu, veselú a sebadávajúcu poslušnosť. Ak zabúdame tieto veci ponúknuť Bohu, čo môže chudák Boh robiť? Potrebuje nás pre Svoje Prejavenie, my Ho potrebujeme pre svoju realizáciu. Ak nie som dobrým nástrojom ja, potom si vyberie teba. A ak ani ty nie si dobrým nástrojom, vyberie si niekoho iného. Presne tak isto platí, že ak som Jeho dobrým nástrojom, potom musím pokračovať v Jeho Misii, toľko rokov, koľko bude chcieť.

Duchovný Majster prichádza na svet, aby urýchlil evolúciu ľudstva. Aby to mohol robiť, potrebuje na to neustálu, neustálu, neustálu spoluprácu ľudstva. Duchovný život je jednosmerná ulica, ale my sme na to zabudli alebo zámerne zabúdame a robíme z nej obojsmernú ulicu. A čo sa stane, ak je naozaj jednosmerná? Ak sa pokúsime urobiť z nej obojsmernú ulicu a otočiť sa, dôjde len k zrážke, ku kolízii a ničomu inému.

Mnoho žiakov začalo veľmi dobre, s najväčšou úprimnosťou. Neexistuje ani jeden žiak, ktorý by prišiel na cestu zo zvedavosti. Každý sa pridal s najväčšou úprimnosťou, podľa svojich schopností. Potom v priebehu rokov sa v niektorých prípadoch úprimnosť vytratila, dychtivosť sa vytratila, ochota sa vytratila. Takto sa niektorí stali zhovievavými ku svojmu vlastnému neašpirujúcemu životu.

Pochádzam z úplne bezvýznamnej dediny, menšej než najmenšej. Shakpura je dokonca menšia než Briarwood. Pozrite sa na Božiu zázračnú moc! Tam som sa narodil. Potom som stratil svojich najdrahších, môjho otca a matku. Ale všetko sa stalo podľa Božieho Plánu a ja som vstúpil do duchovnej komunity. Vy ľudia máte šťastie. Niektorí z vás priviedli na cestu svoje deti. Na druhej strane niektorí ste vo mne niečo videli a cítili ste, že by som mohol hrať úlohu vašich rodičov. Snažil som sa ako som najlepšie vedel a vy ste sa tiež snažili zo všetkých síl.

V mojom prípade mňa a celú našu rodinu priviedol na cestu môj najstarší brat. Srdce a duša našej matky boli úplne pre duchovný život, ale záležalo jej na tom, aby jej deti získali vyššie vzdelanie. Potom, čo si Boh vzal mojich rodičov, celá rodina vstúpila do duchovného života s duchovným Majstrom.

Na druhej strane, rýchlosť, rýchlosť, rýchlosť je dôležitým faktorom. Bol som najmladší v rodine, ale bežal som veľmi rýchlo. Keď si spomeniem na svojho najstaršieho brata, z hľadiska modlitieb, počtu hodín meditácie a času stráveného duchovným životom ma zďaleka, zďaleka predbehol. Dlho predtým, ako som prišiel do Ašrámu, strávil veľa, veľa hodín v modlitbách a meditáciách. Na druhej strane, všetci moji bratia boli vo svojich predchádzajúcich inkarnáciách pod vedením duchovných Majstrov najvyššieho rádu. Niektorí boli žiakmi Ježiša Krista, iní boli žiakmi Sri Ramakrishnu, jeden bol žiakom Sri Chaitanyu a niektorí boli priamymi, bezprostrednými žiakmi Sri Ramachandru.

Jedného dňa, keď realizujete Boha – a to by ste mali urobiť, musíte to urobiť a urobíte to – budete môcť povedať celému svetu, že ste kedysi tiež boli mojimi priamymi žiakmi. Budete tiež môcť prehlásiť, že ste boli so mnou, boli ste vtedy mojimi súčasníkmi, boli ste mojimi žiakmi.

Čo sa týka mojich žiakov, zažil som veľa utrpenia a milióny zlyhaní, vnútorných neúspechov. Ale Ten, kto stvoril mňa, Ten, kto stvoril vás, nebude neúspešný naveky. Keby to tak bolo, potom by Boh nestvoril tento svet – nikdy. Buď v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti, alebo v niektorej z vašich budúcich inkarnácií realizujete Boha. Vtedy budem v Nebi. Boh je ku mne veľmi, veľmi láskavý. Toto je určite moja posledná inkarnácia. Z Neba vás budem môcť vidieť, pomáhať vám a napĺňať svoju víziu vo vás a cez vás.

Moja posledná a jediná prosba k vám je táto: vždy myslite na to, že duchovnosť je jednosmerná ulica, nie obojsmerná. Niekedy môžete ísť pomaly, ak ste unavení, ale neotáčajte sa, nevracajte sa späť. Prosím, pamätajte si, že je to jednosmerná ulica.

Dúfam, že jedného dňa to budete vy, kto premení môj smútok na oceán blaženosti. Prišli ste na svet, aby ste ma prejavili, ale toto prejavenie sa môže uskutočniť len vďaka vašej jednote, jednote, jednote s mojou vôľou. Musíte prekonať, prekonať, prekonať všetky prekážky, fyzické, vitálne, mentálne, psychické, duchovné – všetky, všetky, všetky. Musíte prekonať všetky pozemské obmedzenia. Musíte poraziť všetky sily, ktoré vám stoja v ceste. Všetci naši nepriatelia sú v nás, nie mimo nás. Prichádzajú v podobe pochybností, podozrievania, neposlušnosti, strachu, žiarlivosti a neistoty. Títo vnútorní nepriatelia nám prekážajú na našej ceste.

Ja som sa nevzdal a prosím vás všetkých, aby ste sa nevzdávali. Pokračujme. Nech mám aj naďalej vo vás všetkých vieru, a to isté očakávam od vás. Verme si navzájom. Dám vám to, čo Najvyšší vo mne chce, aby som vám dal. Aj vy mi dáte to, čo Najvyšší vo vás chce, aby ste mi dali. Chce, aby som vám dal svoj súcit, lásku, náklonnosť, moju božskú sladkosť, láskavosť a neustály záujem robiť vás šťastnými. Zároveň očakáva, že vy mi v každom okamihu dáte svoju neustálu pripravenosť, ochotu a dychtivosť v podobe lásky, oddanosti, odovzdanosti a radostnej poslušnosti.

To, čo mám dať, rozhodne, rozhodne, rozhodne dávať tak, ako dávam. To, čo máte dať vy, niektorí z vás dajú a potom si to zoberú naspäť. Jeden deň mi niečo dáte a potom mesiace a mesiace odpočívate, vezmete si dovolenku. Ale ja dúfam, že budeme mať dobrú rodinu. Aby sme mali dobrú rodinu, otec musí dávať to, čo má dávať, a deti musia dávať to, čo majú dávať. Urobme z tejto rodiny veľmi milú, veľmi osvecujúcu, veľmi napĺňajúcu a veľmi uspokojivú rodinu.

Žiadne očakávanie

Áno, považujeme za svoje právo niečo urobiť, nemáme však právo očakávať plody svojho konania. V našom prípade očakávame, že skutok a výsledok pôjdu spolu. Ak sa dotkneme bubna, očakávame, že zaznie zvuk. Ale prečo by tam mal byť zvuk? Očakávame zvuk, keď sa dotýkame bubna. Keď sa však dotýkame bubna nesmieme myslieť na zvuk. Našou úlohou je len udrieť na bubon. Zvuk musíme oddeliť od úderu.

Problém je v tom, že väčšinou, hneď ako niečo urobíme, chceme výsledky. Ale mali by sme povedať: „Ak sa výsledok dostaví a bude dobrý, tak ma to poteší. Ale ak nepríde, nesmie ma to znepokojovať.“ Nie vždy to však robíme. V každej sekunde máme očakávanie.

Hneď ako vyjdeme z domu, očakávame, že bude viať mierny vánok. Bude viať svieži ranný vánok – to je to, čo očakávame. Ak vyjdeme z domu a namiesto osviežujúceho vánku zistíme, že fúka horúci vietor, budeme sklamaní. Ale ak povieme: „Pôjdem von, bez ohľadu na to, aké je počasie, pretože vo vnútri cítim, že je dobré ísť von,“ potom nebudeme sklamaní.

Bohužiaľ, toto nehovoríme. Snažíme sa získať výsledok ešte predtým, ako niečo urobíme. Musíme prísť do bodu, kde budeme schopní povedať: „Budem konať, nebudem sa starať o výsledok.“ Vtedy urobíme pokrok. Inak budeme očakávať výsledky ešte predtým, ako niečo urobíme. Ešte predtým než sa dotkneme bubna, budeme čakať, že sa ozve zvuk.

Kedy prichádza na scénu bezpodmienečné odovzdanie? Keď plačeme po Bohu, hovoríme: „Bože, plačem po Tebe. Ak je to Tvoja Vôľa, príď. Ale ak to nie je Tvoja Vôľa, nepríď. Chcem ťa potešiť Tvojím vlastným Spôsobom.“ Koľko ľudí každý deň opakuje: „Chcem ťa tešiť, Bože, Tvojím vlastným Spôsobom?“ Ak to povieme viac ako desaťkrát, znechutí sa nám počúvať svoj vlastný hlas! Potom zmeníme svoju modlitbu: „Budem Ťa tešiť len vtedy, keď sa mi bude chcieť, a nevadí mi, ani keď Ty nebudeš tešiť mňa, pokiaľ sa raz za čas budeme môcť navzájom potešiť.“

Teraz mi dovoľte povedať príbeh o bezpodmienečnej odovzdanosti.

Dnes som si pozeral niektoré staré rodinné fotografie. Keď som uvidel fotku svojej sesternice Nirmala-di, okamžite mi začali tiecť slzy. Bola našej rodine veľmi blízka. Zomrela, keď trhala kvety. Stála na streche svojho domu v ašráme. Na jednej strane bol strom s kvetmi na ochranu. Matka dala tomuto kvetu meno „Ochrana“. Moja sesternica trhala tie kvety a nejakým spôsobom spadla na hlavu na ulicu pod ňou. Zomrela na mieste. Moja sestra Lily išla okolo. Počula ten zvuk, ale nevidela, čo sa stalo. Práve prechádzala po ulici a išla domov. O päť minút dostala správu o tom, čo sa stalo, a pribehla späť.

Táto sesternica, bola zodpovedná za to, že som dostal prácu u Nolini-da. Povedala, že tam musím pracovať, musím. To ona povedala, že musím dať Nolini-da darček. Mojím darom bol jeden z jeho prozaických článkov, ktorý som zmenil na poéziu, anglický blankvers.

Ale tá najdôležitejšia vec sa stala, keď som prišiel do ašrámu a mal som jeden rok a tri mesiace. Aká bola Nirmala-di láskavá! Mala veľmi rada moju matku. Kedykoľvek moja matka chcela stráviť čas v hlavnej budove ašrámu alebo sa ísť pozrieť na Božskú Matku na balkóne či inde, táto sesternica sa obetovala a celý mesiac sa o mňa starala. Ako som vtedy plakal, plakal, plakal a kričal za matkou! Krik bolo počuť na vzdialenosť niekoľkých blokov! Táto moja sesternica povedala mojim sestrám: „Vy choďte. Postarám sa o neho." Hoci ona sama bola v ašráme len dva mesiace, keď ma tam priviedli – prišla v rovnakom čase ako môj brat Hriday – takto sa obetovala. Chcela, aby moja matka strávila čo najviac času v hlavnej budove a videla Božskú Matku. To bola moja sesternica. Mala nás veľmi rada. Každú chvíľu nás karhala. Bola staršia ako moje sestry. Ak ste starší, máte plné právo vyhrešiť mladších.

Aby sme sa vrátili k téme. Čo očakávala Nirmala-di za svoju službu? Mohla povedať mojej matke: „Priviedla si sem svoje dieťa. Je to tvoja zodpovednosť. Prečo nepožiadaš jednu zo svojich dcér alebo jedného zo svojich synov, aby sa o neho postarali? Máš štyri alebo päť ďalších detí, ktoré sa o neho ľahko dokážu postarať. Nech to urobia oni.“ Ona to však neurobila. Namiesto toho povedala: „Som tu už dva mesiace. Ty o mesiac odídeš, tak mi dovoľ, aby som sa obetovala.“ Robila to všetko kvôli tomu, že mala rada moju matku. Také bolo jej bezpodmienečné odovzdanie.

Koľkí z vás sa pokúsili – úprimne pokúsili – vidieť všetko mojím vlastným spôsobom? Bude to môj osud, že nebudem mať ani jedného takého žiaka? V niektorých prípadoch sa ma rok čo rok žiaci nesnažia potešiť, pretože si úplne zatvorili svoje vnútorné a vonkajšie dvere. Nemôžem otvoriť ich vonkajšie dvere a nemôžem otvoriť ich vnútorné dvere. Neexistujem v nich. Som vonku, vonku, vonku. Nie som ani v ich mysli, ani v ich srdci, nie som v ich živote.

Nikto sa neodváži povedať mi: „Robím všetko tvojím vlastným spôsobom.“ Na druhej strane, nikto nebude schopný povedať mi: „Vždy sa snažím robiť všetko tvojím vlastným spôsobom.“ Niekto sa možno snaží robiť všetko mojím vlastným spôsobom týždeň alebo mesiac, ale potom sa unaví. Jednoducho povie: „Tak veľmi som sa jeden mesiac snažil tešiť Gurua. Teraz by ma mal potešiť on, aspoň jeden deň, dva dni alebo tri dni.“ Takýto druh odovzdania sa je len vtip. Spôsobuje mi utrpenie.

Nejaký žiak sa ma snaží tešiť dva dni a potom očakáva, že ja ho budem tešiť desať dní – dokonca ani nie naopak. A ľudia občas hovoria: „Keďže Guru má schopnosti, keďže je duchovne silnejší než ja, mal by ma tešiť viac mojím vlastným spôsobom. Ale toto nie je správna filozofia. Žiaci by mali povedať: „Keďže Guru má viac schopností, zjednotím sa s ním. Potom budem mať jeho schopnosti.“ Takýto postoj by mali ľudia zaujať.

Snažíte sa ma tešiť niekoľko týždňov alebo niekoľko mesiacov. Potom vynesiete do popredia očakávanie. Keď sa vaše očakávanie nesplní, poviete si: „Ach, našou filozofiou je neočakávať,“ a opäť sa začnete snažiť. Ale nezabudnete znovu použiť svoje očakávanie. Poviete si: "Kto vie, možno nabudúce Guru splní moje očakávanie.“

Od dnešného dňa sa môžete pokúsiť slúžiť bez očakávania. Lepšie neskôr ako nikdy! Vždy si vo svojom živote dávame sľuby, ako môj brat Mantu. Každé ráno si dáva predsavzatie, že nebude čítať žiadne noviny. Potom príde jeden z jeho priateľov a povie: „Mantu Babu, Mantu Babu, čítal si o tom a tom? Vieš o tom?“

„Čo? Čo?“ povie Mantu.

Potom jeho priateľ povie: „Nechcem ti to hovoriť. Nechcem ťa pripraviť o radosť. V novinách je niečo veľmi významné. Choď, okamžite choď a sám si to prečítaj!“

Mantuovo predsavzatie vydrží ešte asi dvadsať minút. Potom ide čo najrýchlejšie do knižnice, aby si prečítal ten článok.

Človek mieni, Pán Boh mení

Všetko sa to začalo s mojím najstarším bratom Hridayom. Bol to veľký filozof. Do svojich šestnástich alebo sedemnástich rokov preštudoval všetkých európskych filozofov. Na dedinského chlapca z Chittagongu to bolo naozaj niečo významné. Potom do dvadsiatich rokov do obrovskej hĺbky preštudoval Védy, Upanišády a Bhagavadgítu. Pripravoval sa na bakalársky titul na univerzite v Chittagongu. Ostatní študenti ho volali „učenec“ a jeho profesor ho oslovoval „profesor“ alebo „veľký učenec“. Po získaní bakalárskeho titulu Hriday plánoval v štúdiu pokračovať a získať ďalšie tituly.

Medzitým sa však niečo stalo. Šesť mesiacov pred záverečnou skúškou na bakalársky titul počul meno Sri Aurobindo. Potom sa pre neho štúdium skončilo. Samotné meno „Sri Aurobindo“ môjmu bratovi stačilo. Potom, čo ho počul, chcel už len ísť a viesť duchovný život. Stratil všetku chuť študovať a úplne sa vzdal formálneho štúdia.

Mal som rovnakú skúsenosť. Keď som mal štyri alebo päť rokov, počul som meno „Sri Aurobindo“ a niečo sa stalo. Cítil som v tom mene takú radosť, sladkosť a lásku. Vtedy som nepočul nič o Matke. Dokonca ani fotografiu Sri Aurobinda som nevidel. Počul som len slová „Sri Aurobindo“. A to stačilo. V mojom srdci sa niečo stalo. Potom, keď som mal sedem rokov, som uvidel obrovský obraz Matky a Sri Aurobinda. Ale na začiatku mi stačilo meno „Sri Aurobindo“.

Keď sa Hriday vzdal štúdia, bola to pre môjho otca veľká rana. Môjmu bratovi sa nejako podarilo zúčastniť na skúške, ale na výsledky nečakal. Bez toho, aby to povedal mojim rodičom, odišiel vlakom do Pondicherry, aby bol so Sri Aurobindom.

Môj otec bol veľmi nahnevaný. Ako to mohol jeho najstarší syn urobiť? Moja matka chcela okamžite ísť do Pondicherry a priviesť ho späť. Povedala otcovi: „Musím ísť a priviesť ho späť. Inak nebudem jesť.“

Otec povedal: „Nevezmem ťa do Pondicherry.“

Matka bola pripravená postiť sa až do smrti! Jeden celý deň nejedla. Potom, v polovici druhého dňa, srdce môjho otca zmäklo. Povedal: „Toto hladovanie musí skončiť. Musíš jesť. Vezmem ťa do Pondicherry, aby sme ho priviedli domov.“

Otec napísal do ašrámu a všetci dostali povolenie prísť na krátku návštevu. Keďže otec pracoval ako hlavný inšpektor na Assámsko-bengálskej železnici, mohli sme cestovať až do Pondicherry zadarmo. Toto je príbeh o tom, ako sme všetci prišli do ašrámu po prvýkrát. Mal som iba rok a tri mesiace.

Keď sme prišli, len čo mama uvidela môjho brata Hridaya, plakala a plakala a plakala. Plakala tak veľmi, že nakoniec súhlasil, že sa s nami vráti domov. Povedal: „V poriadku. Nepotrebujem teraz duchovný život. Keď príde čas, vrátim sa.“

Potom moja fyzická matka musela získať povolenie od božskej Matky, aby Hriday mohol odísť. Išla navštíviť Matku ašrámu. Matka ašrámu nehovorila po bengálsky a moja matka nehovorila po bengálsky správne. Hovorila iba naším chittagongským dialektom. Boli tam moje sestry, ktoré preložili jej žiadosť do správnej bengálčiny, a Nolini-da, generálny tajomník ašrámu, všetko preložil Matke do angličtiny.

Moja matka plakala a plakala. Mala v pláne povedať Božskej Matke, že by bola veľmi vďačná, keby božská Matka dovolila Hridayovi vrátiť sa domov. Namiesto toho moja matka povedala Matke ašrámu: „Som taká vďačná, že ste prevzali plnú zodpovednosť za môjho najstaršieho syna. Prosím, sľúbte mi, že sa postaráte o všetky moje deti. Prišli sem so mnou. Postaráte sa o ne? Teraz tu nechávam svojho najstaršieho. Dovoľte mu zostať s vami a títo maličkí sa vrátia so mnou. Chcem, aby získali vyššie vzdelanie. Keď získajú vyššie vzdelanie, sľúbite, že ich vezmete späť?“

Božská Matka okamžite povedala: „Áno, dovolím vám to. Tento váš syn tu môže zostať a ostatných si na niekoľko rokov nechajte. Nech získajú vyššie vzdelanie. Sľubujem, že si ich potom vezmem.“

Pozrite, čo sa stalo! Moja matka odišla do ašrámu len preto, aby si vzala svojho syna späť. Namiesto toho poprosila božskú Matku, aby sa postarala o ostatné jej deti, keď vyrastú.

Keď sa matka a sestry vrátili do domu, kde sme bývali, matka povedala: „Pozrite sa, čo som urobila! Išla som vziať svojho najstaršieho syna späť domov. Namiesto toho som všetky svoje deti ponúkla Matke.“

Všetci sa smiali a smiali. Na druhej strane, boli všetci hlboko dojatí. Dokonca aj môj otec bol hlboko dojatý, že jeho manželka je taká oddaná Matke. Tak Hriday zostal v ašráme a my všetci sme sa s matkou a otcom vrátili späť do Chittagongu. Aj keď sa Hriday vzdal svojho štúdia, moji rodičia stále dúfali, že my ostatní budeme pokračovať a získame tituly.

Ďalší, kto ich sklamal, bol môj prostredný brat Chitta. Keď Hriday odišiel, Chitta študoval na strednej škole a robil si maturitu. Po skončení stredoškolského štúdia mal Chitta študovať na titul bakalára. Jedného dňa však oznámil, že už nebude študovať, pretože chce tiež ísť do ašrámu. Otec ho musel prosiť, aby zostal. Povedal mu: „Ak nechceš študovať, tak aspoň pracuj pre mňa v našej banke. Keď príde čas, určite sa môžeš pripojiť k svojmu bratovi v ašráme.“ Chitta teda odišiel pracovať pre otca do mesta.

Ďalšia bola moja sestra Ahana. Ahana bola veľmi, veľmi nadaná študentka. Urobila maturitu a bola v prvom ročníku na vysokej škole. Medzitým môj otec zomrel a matka trpela strumou. V dnešnej dobe sa struma dá ľahko vyliečiť. Tu v Amerike ju ani neberú vážne. Ale moja matka veľmi trpela strumou dva roky a potom zomrela. Zomrela ani nie šesť mesiacov po otcovi.

Keď môj otec zomrel, Hriday dostal povolenie odísť z ašrámu, aby sa postaral o rodinu, keď moja matka zomierala. Sľúbil matke, že keď bude umierať, vráti sa z ašrámu. Požiadal Matku ašrámu o povolenie a povedal: „Matka, sľúbil som, že pôjdem navštíviť svoju fyzickú matku.“ Matka Sri Aurobindovho ašrámu povedala: „Môžeš ísť.“ Hriday sa teda vrátil, aby bol s nami.

Práve vtedy Chitta povedal matke: „Teraz by som chcel nastúpiť na Hridayovo miesto v ašráme. Nepotrebuješ nás tu oboch.“ Potom Chitta odišiel do Pondicherry.

V deň, keď moja matka zomrela, som bol u svojho strýka. Dostal som správu a bežal som domov, aj keď to bolo niekoľko míľ. Keď som vstúpil do matkinej izby, jej život sa dal počítať na sekundy. Stál som vedľa nej a ona ma chytila za ruku. Vedel som, čo urobí. Vložila moju ruku do ruky môjho najstaršieho brata Hridaya. Svojím vlastným spôsobom ho žiadala, aby za mňa prevzal plnú zodpovednosť. Môj najstarší brat okamžite povedal: „Áno, prevezmem zodpovednosť za Madala.“

Potom sa na mňa matka naposledy usmiala a o niekoľko sekúnd zomrela.

Všetko sa to stalo v našom dome v Chittagongu, ale v ten istý deň sa v ašráme stalo niečo veľmi významné. Sri Aurobindo mal dvoch alebo troch tajomníkov. Hlavný tajomník, Nirodbaran, pochádzal z Chittagongu. Bol to lekár. V ten deň povedal Sri Aurobindovi: „Hridayova matka veľmi trpí. Nemôžeš niečo urobiť, aby sa vyliečila?“

Nirodbaran vedel, že Sri Aurobindo cítil veľkú náklonnosť k môjmu bratovi. Aj keď Hridaya bolela hlava, Sri Aurobindo sa naňho vždy spýtal. Niekedy si Sri Aurobindo robil z Hridaya žarty a volal ho „náš žiak-filozof“, pretože Hriday sa ho pýtal veľa otázok o Vedách a Upanišádach. Sri Aurobindo mal rád jeho otázky, pretože bolo veľmi málo ľudí, ktorí sa tak hlboko zaujímali o Védy a Upanišády. Môj brat dostal od Sri Aurobinda stovky jeho vlastnoručne napísaných listov.

Sri Aurobindo vždy cítil k našej rodine veľký súcit. Keď sa Nirodbaran zmienil o utrpení mojej matky, Sri Aurobindo okamžite povedal: „Chceš, aby som ju vyliečil? Čo môžem urobiť? Prišiel jej čas. Je to Božia vôľa, aby jej deti prišli sem.“

Sri Aurobindo to povedal v Pondicherry okolo poludnia. O dve hodiny prišiel telegram z Chittagongu. Hriday poslal Chittovi správu. Hneď ako ju Chitta uvidel, povedal: „Nemusím to otvárať. Viem, čo to je.“ Predtým, ako dostal telegram, mu Nirod-da povedal, čo povedal Sri Aurobindo: „Prišiel jej čas.“

Jediným želaním mojej matky bolo, aby všetci získali tituly. Takto sa cítia všetky matky. Ale Sri Aurobindo nechcel, aby sme sa ďalej zdržiavali. Tituly neboli určené pre nás. Takže štúdium celej našej rodiny sa skončilo smrťou mojej matky. Moja sestra Ahana sa vzdala štúdia na vysokej škole. Mantu mal do maturity len tri mesiace. Ľahko by ju bol zvládol. Ja som mal len dvanásť rokov.

Všetci sme odišli z Chittagongu a prišli do Pondicherry. Božská Matka dodržala svoj sľub a prijala celú našu rodinu. A nešla len celá naša rodina, ale aj naši príbuzní chceli ísť s nami. Nikdy sa nezaujímali o duchovný život, ale pretože k nám boli veľmi pripútaní, išli tiež. Matka im dala povolenie. Rozhodli sme sa, že zostaneme natrvalo, ale strýko a teta z matkinej strany prišli s nami v nádeji, že nás nakoniec budú môcť vziať späť do Chittagongu. Nepodarilo sa im to a po nejakom čase sa vrátili.

V ašráme Sri Aurobinda bola škola, kde sme s Mantu študovali. Všetci členovia našej rodiny boli vynikajúcimi študentmi, ale keď prišlo na Mantu, študoval jeden rok a potom to vzdal, pretože ašrám nedával žiadne tituly. Ja som pokračoval v štúdiu ešte zopár rokov, ale matematika mi vôbec nešla!

Božská Matka chcela, aby som získal titul. Tiež som chcel získať titul z francúzštiny na univerzite mimo ašrámu. Volala sa Calve College v Pondicherry. Môj strýko z matkinej strany bol veľmi nadšený, že chcem získať titul. Vtedy som bol plne pripravený na desiatu triedu, čo bola maturita. Ale povedali mi, že musím urobiť skúšky a najprv byť v deviatej triede, tak som šiel na univerzitu na skúšky. Tesne pred skúškou školský inšpektor pre celé Pondicherry, ktorý bol zhodou okolností Francúz, povedal, že v jednej triede nesmie byť viac než štyridsaťpäť žiakov, takže ma do tej triedy neprijali. Povedali: „Teraz musíš ísť do ôsmej triedy“ Bol som úplne šokovaný.

V ten deň ma sprevádzal môj učiteľ francúzštiny z ašrámu. Volal sa Benjamin. Bol k nám veľmi láskavý, ale my sme si z neho robili žarty a volali sme ho „Bon jamais“. Vzal ma do ôsmej triedy. Keď sme prišli, učitelia nám povedali, že príde inšpektor a dvaja alebo traja žiaci budú musieť tajne odísť. Povedal som: „Ja odchádzam.“ Postupoval som nižšie a nižšie dokonca ešte predtým, ako sa skúšky vôbec začali! Posunuli ma hlboko pod moju úroveň.

Najzábavnejšie je, že o mnoho rokov neskôr som mal prednášku vo Francúzsku. Existuje francúzska organizácia, kam prichádzajú významní ľudia a prednášajú. Videl som, že len deň predo mnou tam prednášal presne ten istý inšpektor.

V každom prípade, to bol koniec môjho štúdia. Bol som taký smutný a znechutený, že som sa s Benjaminom vrátil domov. Nepočkal som ani, aby som zistil, či ma „povýšia“ z ôsmej triedy. V ten večer si ma Matka zavolala. Chodieval som k nej najmenej trikrát denne a niekedy aj štyrikrát. Prišiel som k nej a začal som hrozne plakať. Povedal som Matke: „Nechcem študovať.“

Povedala mi: „Prečo si musel zobrať Benjamina? Prečo si nevzal Pavitru, riaditeľa našej školy?“ Pavitra bol Matkin tajomník. Bol to Francúz a bol veľmi rešpektovaný. Predtým, ako prišiel do ašrámu, bol inžinierom a chemikom. Matka povedala: „Zajtra pôjdeš s Pavitrom. Porozpráva sa s nimi a oni ti to určite dovolia.“

Vtedy som bol už taký rozrušený, že som povedal Matke: „Nebudem robiť tú ich skúšku. Vzdám sa.“

Matka sa ma opýtala: „Tak čo chceš robiť?“

Povedal som: „Chcem sa učiť len angličtinu. Už sa nechcem učiť žiadny iný predmet, iba angličtinu.“

Matka bola zhrozená, keď počula, že sa chcem učiť angličtinu a vzdať sa francúzštiny! V ašráme považovala za dôležitú len francúzštinu. V škole v ašráme sme sa päť dní v týždni učili francúzštinu, dva dni angličtinu a bengálčinu, môj materinský jazyk, len raz týždenne. Aj tak som sa do svojich pätnástich rokov stal takmer odborníkom na bengálsku literatúru. V našej knižnici v ašráme boli stovky a stovky bengálskych kníh. Chodieval som tam súkromne študovať. V škole v ašráme sme niekedy museli študovať históriu a geografiu vo francúzštine a dokonca aj matematiku vo francúzštine. Aká ťažká bola matematika! Zo všetkých predmetov bola matematika mojím najhorším nepriateľom!

Tak sa skončilo moje formálne vzdelávanie. Musím sa priznať, že mi to neskôr bolo veľakrát ľúto. Potom som začal písať v angličtine a niektorí učenci a profesori začali oceňovať moje články, anglické básne a tak ďalej, to ma potešilo. Moje trápenie sa skončilo o niekoľko rokov neskôr. Ale utrpenie mojich sestier a bratov sa neskončilo. Moja najstaršia sestra Arpita plakala a plakala, keď som sa vzdal štúdia na škole v ašráme Neskôr sa veľmi potešila a bola nadšená, keď sa dozvedela, že pôjdem na Calve College. Ale jej šťastie netrvalo dlho. Teraz, kedykoľvek idem do Pondicherry a prechádzam okolo tej univerzity, mám taký nostalgický pocit. Celá budova je vo veľmi zlom stave, ale keď sa na ňu pozriem, pomyslím si: „Tam som mal získať titul.“

O mnoho rokov neskôr, keď škola v ašráme začala udeľovať tituly a diplomy, ma moje sestry doslova prosili, aby som sa vrátil do školy. Povedal som: „Odišiel som zo školy pred mnohými rokmi.“

Človek stále mieni. V našom prípade išlo o to získať tituly. Potom príde Boh a povie: „Nie, nie, nie!“ Sme v pokušení alebo máme inšpiráciu a potom, keď sa vydáme týmto smerom, Boh nás zastaví. Je to ako môj psík Chela. Keď je na vodítku, dovolíme mu ísť trochu dopredu a potom ho potiahneme späť. V našej rodine nebolo predurčené, aby sme získali tituly. Modlitba mojej matky sa nemohla naplniť. Študovali sme a študovali, ale žiadne tituly neprišli. Aspoň môj brat Hriday získal jeden titul, ale mohol dokázať oveľa viac.

Som svojmu najstaršiemu bratovi taký vďačný. Keby neodišiel do ašrámu, Boh vie, aký by bol môj osud. Bol by úplne iný. Išiel by som na univerzitu v Chittagongu, získal by som titul, toto a tamto. Ale Božská Matka dovolila celej našej rodine, aby sme prišli do ašrámu. Vtedy nedovolili nikomu zostať natrvalo, kým neprešiel jeden alebo dva roky. Potom videli, akí ste. Naša rodina prišla v marci 1944. O tri týždne Matka povedala: „Celú rodinu prijímame natrvalo.“

Hovorím vám to, pretože niektorí z vás ste chceli získať tituly, ale nebolo vám to súdené. Váš Guru chcel tituly, ale Boh povedal nie. Potom mi Boh dal vnútorné tituly. Teraz ma oceňuje mnoho univerzitných profesorov. Prečo? Pretože vo mne vidia niečo duchovné. Pokiaľ ide o moje vzpieranie, existujú kulturisti s obrovskými svalmi. Ale pretože svet vidí, že som iný, oceňuje to, čo som dokázal. Vidí, že som duchovný človek, ktorý chce iba mier. Nepotrebujem žiadny iný titul.

Sila šťastného úsmevu

Ako môžem urobiť všetkých šťastnými? Je to nemožná úloha. Ale prosím, skúste byť šťastní, šťastní, šťastní. Ak ste so mnou z času na čas nespokojní, skúste mi aspoň dnes odpustiť a byť spokojní. Ja som dnes so všetkými spokojný. Dnes nemám na vás žiadne sťažnosti. A ak máte sťažnosti na seba, zbavte sa ich. Aspoň dnes si odpustite. Ak si neodpustíte, nikto vám neodpustí. Ak sa na seba hneváte, múdro si odpustite. A ak sa hneváte na mňa, odpustite mi a buďte šťastní, buďte šťastní. Bolí ma to, keď moje duchovné deti nie sú šťastné. Buďte šťastní, buďte šťastní. Usmievajte sa, usmievajte sa, usmievajte sa! Sila šťastného úsmevu sa nikdy nedá zmerať.

Bol raz jeden matematik, ktorý bol hlboko zaujatý svojou matematikou. Prišiel k nemu jeho malý syn a postavil sa pred neho. Otec dlho synovi nevenoval pozornosť. Myslel si, že odíde. Myslel si, že pre dieťa to bude nudné pozorovať ho, a tak odíde. Prešlo päť minút, desať minút a dieťa tam stále bolo.

Nakoniec si otec povedal: „Dám mu desať centov. Možno si prišiel po peniaze."

Otec teda dal synovi desať centov, ale chlapec tam ďalej stál. Potom si otec povedal: „Dám mu štvrť dolára.“ Dieťa tam ďalej stálo. Potom mu otec dal dolár. Nič nezabralo.

Nakoniec si otec pomyslel: „Ach, on nepotrebuje peniaze, potrebuje sladkosti." Otvoril teda zásuvku na svojom stole a dal dieťaťu veľa sladkostí. Bola to veľká hrsť. Ani vtedy sa jeho syn nepohol.

Otec začínal byť podráždený. Spýtal sa: „Čo je to s tebou? Dal som ti peniaze, dal som ti sladkosti. Ani tak nejdeš preč. Čo vlastne chceš?“

Jeho syn odpovedal: „Kým mi nedáš to, čo chcem, neodídem od teba.“

Otec sa nahneval. „Teraz hovoríš ako filozof,“ povedal. „Čo chceš, čo ti nemôžem dať?“

Syn povedal: „Prišiel som sem len preto, aby si sa na mňa usmial.“

„Ty hlupák!“ zvolal jeho otec. „Čakáš tu len na môj úsmev?“

Otec sa teda na syna zoširoka usmial a syn mu to opätoval a usmial na otca. Potom odbehol. Keď dieťa odbehlo, otec cítil, že v ňom niečo zmizlo. A čo to bolo? Celý deň bol depresívny a frustrovaný. Nebol schopný vyriešiť niektoré zložité matematické problémy. Ale keď sa na svojho syna usmial, zrazu ho zaplavila vlna inšpirácie a božskej Milosti a bol schopný vyriešiť svoje matematické problémy. Predtým otec premárnil toľko času. Najprv nebol schopný vyriešiť tie problémy a potom, keď uvidel svojho syna, bol stále viac a viac podráždený a čudoval sa, prečo syn neodchádza napriek tomu, že dostáva stále viac peňazí. A ani sladkosti nezaberali! Čo fungovalo? Malý úsmev, ktorý venoval svojmu synovi, a úsmev, ktorý na oplátku dostal od syna.

Boh vstúpil do jeho syna a urobil ho nástrojom, aby požiadal otca o úsmev. Všetok jed depresie a frustrácie, ktorý otec v sebe nosil, zmizol, keď sa na svojho syna trochu usmial a on mu to vrátil. Vtedy otec získal všetko. Všetky jeho problémy boli vyriešené. Toto je zázračná sila dvoch úsmevov.

Keď sa na vás usmejem a vy sa tiež usmejete, potom ste dokonalí aj ja som dokonalý. Keď sa na vás usmejem, som dokonalý, ale keď sa vy na mňa neusmejete, ste nedokonalí. Na druhej strane, keď sa na mňa usmejete a ja sa neusmejem, potom som nedokonalý. Musím však povedať, že väčšinu času som dokonalý v tom zmysle, že sa na vás usmievam bez ohľadu na to, čo sa vo mne deje. Ale vy to nie vždy robíte, keď ste v depresii, frustrovaní a nahnevaní na seba alebo na mňa. Väčšinou mám lepší postoj, pretože sa usmievam, usmievam a usmievam. Keď som v hlbokej meditácii, vtedy som vážny. Ale inak, keď okolo mňa prechádzate alebo si beriete prašád, usmievam sa na vás a usmievam.

Majster kráča po zemi

Nezbedná opica vo vašom živote sa musí odovzdať vyrovnanosti vašej duše. Ak nemáte úctu k svojmu vlastnému životu meditácie, ako potom mám mať úctu ja k vám? Keď je čas na modlitbu a meditáciu, prečo sa musíte venovať rozprávaniu?

Sri Aurobindo bol môj Majster. Teraz je môj Majster Najvyšší a vždy hovorím, že Majstrom každého človeka je Najvyšší. Každá ľudská bytosť, ktorá sa inkarnuje, má podľa mňa iba jedného Gurua a tým Guruom je náš Pán Najvyšší. Mojím Guruom, vaším Guruom, Guruom všetkých je Najvyšší.

Teraz mi dovoľte povedať niečo o mojom Guruovi, Sri Aurobindovi. Mohli sme ho vidieť štyrikrát do roka: vo februári, apríli, auguste a novembri. Nemyslím si, že by to bolo zakaždým dlhšie ako tri sekundy. Nemyslím si, že sme dostali päť sekúnd. Videli sme ho štyrikrát ročne. Bol tam dlhý rad. A keby ste sa pred ním zdržali o trochu dlhšie, boli tam dvaja strážcovia, ktorí vám urobili veľkú „láskavosť“ tým, že vás odviedli.

Keď som po prvýkrát videl Sri Aurobinda, Matka ma predstavila. Bohužiaľ, nepočul som všetko, ale povedala: „Chinmoy, Hridayov najmladší brat.“ Potom povedala ešte niečo iné. Dvaja strážcovia ma chytili a bolo po všetkom! Teraz sú mi obaja tí strážcovia veľmi, veľmi blízki a drahí.

To bol náš život v ašráme. A koľko rokov to trvalo? Stálym členom ašrámu som sa stal v roku 1944. Väčšina z vás ešte nebola na svete. V roku 1950 Sri Aurobindo opustil svoju pozemskú schránku, svoje pozemské telo, pozemský obal. Šesť rokov som takto vídal svojho Majstra.

Mám tu žiakov, ktorí sú so mnou už viac než tridsaťtri rokov. Toľko hodín ma za ten čas videli! V niektoré dni ma môžu vidieť celé hodiny, ak som taký láskavý, že prídem na Aspiration-Ground a oni sú takí dobrí, že sú tam. Všetci ste strávili nespočetne hodiny so svojím Majstrom. Tu som predstaviteľom Najvyššieho pre vás, nie pre ostatných. Najvyšší je mojím Guruom, vaším Guruom, Guruom všetkých. Zo Svojej nekonečnej Štedrosti ma vybral, aby som bol Jeho predstaviteľom – len pre vás, nie pre ostatných. Ostatní majú svojich vlastných Guruov, ktorí sa im venujú svojím vlastným spôsobom.

Ak sa tešíte zo svojho zhovievavého života, potom rýchlosť vášho pokroku bude pomalšia než rýchlosť volského záprahu v Indii. Na druhej strane, aj volský záprah v Indii sa pohybuje dopredu. Ale keď sa v duchovnom živote nemodlíte a nemeditujete, keď pravidelne nerobíte to, čo je potrebné, ste nútení, doslova nútení kráčať dozadu, čo, žiaľ, mnohí z vás robia. Mnohí z vás, na môj veľký zármutok, kráčate dozadu. Možno si to neuvedomujete, možno tomu neveríte, ale ja to vidím jasne.

Každý deň nový pokus

Ale bez ohľadu na to, koľko míľ sme prešli, musíme zabudnúť na vzdialenosť, ktorú sme za tie roky prešli vďaka svojej modlitbe a meditácii. Každé ráno musíme urobiť nový pokus, iný pokus letieť o trochu vyššie, ponoriť sa o trochu hlbšie, a ísť o trochu ďalej. Urobíme úplne nový pokus, nech je naša výška akákoľvek. Keď sa skoro ráno pozrieme na kvet, získame takú veľkú radosť. Neskôr popoludní alebo večer možno uvidíme, že kvet zvädol. Každý deň však musíme cítiť, že rozkvitá nový kvet.

Skoro ráno, keď ste najkrajším kvetom, najčerstvejším kvetom, keď sa vtedy modlíte, úplne rozvíjajte svoju neochvejnú silu vôle. Cíťte, že ste len vy a vaša vnútorná existencia, vy a Boh. Neexistuje žiadny vonkajší svet, dobrý alebo zlý, žiadna tretia osoba s dobrými alebo smutnými správami – nie! Ste len vy a priamo pred vami je vaše vlastné Najvyššie, vaše vlastné Najvyššie.

Ak je ťažké predstaviť si vaše vlastné Najvyššie, môžete za svoje Najvyššie považovať môj Transcendentálny obraz. Keď odídem na druhý svet, budem môcť povedať, že ak som dal tomuto svetu jednu vec, je to môj Transcendentálny obraz. Na druhej strane, pred niekoľkými rokmi som prekročil túto výšku. Vždy hovorím, že Sám Najvyšší robí pokrok. Táto myšlienka je pre myseľ neuveriteľná. Je nekonečný, je večný a je nesmrteľný. Ale napriek tomu On vo svojej Nekonečnosti, Večnosti a Nesmrteľnosti robí pokrok, robí pokrok. Kto som ja v porovnaní s Ním?

Vždy hovorím, že predstavivosť je sama o sebe skutočnosťou. Teraz je zahalená, ale v budúcnosti sa odhalí. Ak je pre vás ťažké predstaviť si svoje Najvyššie, ešte raz by som chcel povedať, že môj Transcendentálny obraz je postačujúci. Považujte Transcendentálny obraz za svoje vlastné Najvyššie. Čím viac dokážete myslieť na môj Transcendentálny obraz ako na svoje Najvyššie, tým silnejší budete vo svojom duchovnom živote. To je váš konečný cieľ: dosiahnuť toto vedomie. Ak je pre vás ťažké úplne sa stotožniť s mojím Transcendentálnym obrazom, potom myslite na seba, kde sa práve teraz nachádzate, a choďte jeden krok dopredu, jeden krok nahor a jeden krok dovnútra.

Nikdy neberte duchovnosť ako niečo staré. Naším problémom je, že keď berieme duchovnosť ako niečo staré, keď si povieme: „Ach, to sme už študovali,“ naša radosť sa vytratí. Ak poviem, že som napríklad študujem angličtinu už štyridsať rokov, čo sa ešte môžem naučiť? To je pre mňa koniec, v angličtine už neurobím žiadny pokrok. Ale pokiaľ ide o mňa, ja takto neuvažujem. Prečo si aj teraz dávam tú námahu naučiť sa niekoľko ťažkých slov? Je to preto, že som večným študentom.

V duchovnom živote je to presne to isté. Každý deň sa o to skúšajte znova. Viete, že ste na duchovnej ceste pokročili. Toľko rokov robíte pokrok. Ale nemyslite stále na to, čo ste dosiahli. Len buďte vo svojom Najvyššom. Pozrite sa na môj obraz a ponorte sa hlboko dovnútra.

Ašpirácia a zasvätenie: dve krídla

Na druhej strane, existujú duchovní Majstri, ktorí cítia, že ašpirácia a zasvätenie musia ísť spolu. Vidia, že vták má dve krídla. Lietadlo má tiež dve krídla. S jedným krídlom lietadlo nemôže lietať. Podobne aj vták potrebuje dve krídla, aby mohol lietať. Pokiaľ ide o nás, cítime to úplne rovnako. Keď krídla ašpirácie a krídla zasvätenia idú ruka v ruke, náš duchovný život je normálny, prirodzený a veľmi efektívny. V priebehu rokov som veľa, veľakrát povedal, že musíme ašpirovať a zároveň slúžiť.

Dokonca aj teraz, na môj veľký zármutok, sú niektorí žiaci pripravení len ašpirovať, modliť sa a meditovať. Sú úplne spokojní so svojou ašpiráciou. Zasväteniu nevenujú vôbec žiadnu pozornosť. Ale keď ste na mojej lodi, cítim, že je z vašej strany potrebné, aby ste počúvali svojho Majstra. Realizoval som Boha veľmi, veľmi dávno. Vtedy neexistovalo nič také ako manifestácia. Celý môj život bol v himalájskych jaskyniach. Čo tam môžete robiť? Žijete v jaskyni a vychádzate von pre ovocie, mlieko a iné veci. Ale to bolo veľmi, veľmi dávno.

Teraz, v dvadsiatom prvom storočí, žijeme vo svete novosti, jednoty a naplnenia. V novosti ašpirujeme. Keď ašpirujeme, musíme mať pocit jednoty. Na celom svete musíme vytvoriť jednotu so všetkými ľudskými bytosťami. Všetci sú našimi spoluobčanmi sveta. Začíname s niečím novým. V tejto novosti musíme cítiť svoju jednotu. A potom, keď cítime svoju jednotu, vstúpime do naplnenia, absolútneho naplnenia Božej ašpirácie, Božej realizácie a Božej manifestácie. Je mnoho, mnoho žiakov po celom svete, ktorí možno cítia, že nemajú schopnosť slúžiť ľudstvu, ale môžu urobiť veľa, veľa vecí, aby slúžili Najvyššiemu vo mne. Toto ich zasvätenie vedie k manifestácii, k prejaveniu Boha.

Navonok si možno vaša myseľ povie, že moje vzpieranie je hlúpe, hlúpejšie, najhlúpejšie. Navonok úplne súhlasím s vaším názorom. Ale vnútorne viem, božsky viem, duchovne viem, že to nie je hlúpe, vôbec nie. Je to jedinečná služba, ktorú ponúkam ľudstvu. Nič nie je také dôležité ako inšpirácia. Svoju cestu začíname s inšpiráciou, potom nasleduje ašpirácia a realizácia. Najvyšší vo mne sa snaží inšpirovať ľudské bytosti. Starí ľudia sa zo zásady môžu vzdať nádeje. Možno len čakajú na deň, keď si ich Boh povolá. Nemajú vnútornú radosť, radosť, ktorá nám dáva pokrok. Neveria v pokrok. Len si vyberajú peniaze z banky života, a keď nastane deň, keď budú všetky vybraté, odídu z pozemskej scény.

Mám sedemdesiatštyri rokov. Toto je zrelý vek, najmä pre Inda. A je veľa, veľa krajín, kde ľudia nežijú dlhšie než štyridsaťpäť alebo päťdesiat rokov. Amerika má šťastie. Ale na druhej strane, čo robia Američania keď sú starí? Modlia sa? Meditujú? Slúžia ľudstvu? Keby ste chceli zistiť percentá, bola by to šokujúca skúsenosť, šokujúca skúsenosť. Inšpirácia je preč. Ašpirácia už nežije. Zasvätená služba je starý, zabudnutý príbeh. Všetko, čo dosiahli, je teraz pochované v zabudnutí.

Až do posledného dychu ašpirujme a inšpirujme ostatných. Nemusia vzpierať, vôbec nie! Majú svoj vlastný spôsob cvičenia. Ak budú tieto veci robiť usilovne, pravidelne a sebadávajúco, potom budú fyzicky zdatní. V tele sa nachádza duša. Telo je chrám, duša je oltár. Potrebujú sa navzájom. Ak je iba chrám bez oltára vo vnútri, nikto tam nepríde. Na druhej strane, ak niekto chce vidieť oltár, nemôžeme ho nechať na ulici. Zničili by ho mačky, psy a iné zvieratá. Chrám aj oltár majú zvláštny spôsob, ako inšpirovať ľudstvo.

Prosím, nemyslite si, že ste lepší než ostatní, pretože ašpirujete. Nie, oni môžu lepší ako vy! Ak ašpirujú a zároveň slúžia, nepochybne sú lepší ako vy, pretože robia obidve veci. Ľudia, ktorí sú zasvätení manifestácii Božieho Svetla tu na zemi, sú nekonečne lepší než tí, ktorí si myslia, že ašpirácia je jediná cesta.

Máte dve krídla. Mali by ste ašpirovať a mali by ste slúžiť. Manifestácia pochádza zo služby. A ak slúžite dušeplne, sebadávajúco, je to správna manifestácia Božieho Svetla na zemi. Nedávno som povedal, že pracovať na manifestácii je veľkým privilégiom, ktoré je dané len málokomu:

```

niečo úplne nové:

dáva Boh len málokomu.“<sup>4</sup>

Manifestácia je skutočnosť, ktorá rozkvitne zo zasvätenia. Na druhej strane sú niektorí žiaci, ktorí na vonkajšej úrovni veľmi ťažko pracujú. Vrhajú sa do manifestačných projektov. Ale potom idú domov a pozerajú televíziu alebo spia osem až desať hodín. V ich prípade bude realizácia Boha čakať donekonečna.

Ak už venujete rovnakú pozornosť ašpirácii aj zasväteniu, som veľmi, veľmi šťastný a veľmi hrdý. Ale ak ich neberiete ako jeden celok, tak vážne, ako je to možné, potom robíte himalájsku chybu. Moji skutoční žiaci sú tí, ktorí dokážu robiť vnútornú aj vonkajšiu prácu spoločne.

Krása a čistota vďačnosti

Niektorí žiaci sú s nami mnoho, mnoho, mnoho rokov a možno zostanú až do konca. V niektorých prípadoch si myslím, že ani raz neponúkli bezpodmienečnú vďačnosť Vôli Najvyššieho.

Vďačnosť ponúkame, keď urobíme niečo veľké. Často vyjadrujeme svoju vďačnosť Najvyššiemu pred ostatnými. Keď vyjadrujeme svoju vďačnosť, vieme, že v našom pocite nie je ani štipka úprimnosti, ale keď to hovoríme ostatným, dávame im pocítiť, že ponúkame skutočnú vďačnosť. Ale v hĺbke nášho srdca vieme, že naše vyjadrenie nie je úprimné, a v skutočnosti cítime, že je to naše osobné úsilie, ktoré nám umožnilo dosiahnuť niečo veľké.

Ak je vďačnosť úprimná, pravá, dušeplná a čistá, potom trvá; má dlhý život. Ale ak nie je úprimná, tak už od začiatku nežije. V tejto chvíli ponúkame vďačnosť, pretože cítime, alebo sa snažíme cítiť, že nejaké vyššie sily pôsobia v nás a cez nás. Ale o päť minút dokážeme zabudnúť na to, že tie vyššie sily zohrali v nás a cez nás veľmi významnú úlohu. Cítime, že sme to my, kto to urobil, a vtedy kvet vďačnosti, vôňa vďačnosti, krása vďačnosti nášho srdca umiera. Všetko, všetko umiera a mizne.

Niektorí žiaci, ktorí sú s nami už veľa rokov, ešte Najvyššiemu neponúkli vďačnosť a možno ju nikdy neponúknu. Niekedy majú pocit, že urobili himalájsku chybu, keď prišli na cestu. Niekedy obviňujú svoj poľutovaniahodný osud. Ale zaujímajú sa niekedy o svoj život iným spôsobom, božským spôsobom? Čo by sa stalo, keby neprišli na cestu? Keby sa chceli počas meditácie na niekoľko sekúnd stotožniť so svojimi priateľmi, blízkymi a kolegami, ktorí neprijali duchovný život, zistili by, či sú ich bývalí priatelia šťastnejší než oni sami. Boh im určite dá pocítiť, že oni sú nekonečne šťastnejší.

Možno ste len kvapka, ale ste vedomá kvapka zo srdca nekonečného oceánu. A pretože ste vedomou kvapkou, jedného dňa sa určite hodíte do rozľahlosti oceánu. Potom sa stanete samotným oceánom. Ostatní si neuvedomujú, že ich zdrojom je nekonečný oceán. Ste o krok dopredu, pretože ste vedomí. Ľudia, ktorí sú vedomí, sú určite o krok dopredu pred nevedomými ľuďmi.

Možno si teraz poviete, že je veľmi ťažké vyjadriť bezpodmienečnú vďačnosť a možno si poviete, že ani neviete, čo bezpodmienečná vďačnosť znamená. Význam slova „bezpodmienečný“ poznáte: bez akýchkoľvek podmienok. Otázka však znie, ako ju praktizovať vo svojom každodennom živote? Chcem, aby ste mysleli len na jednu vec: na radosť. Skúste si predstaviť radosť vo svojom živote. Vždy hovorím, že predstavivosť je skutočnosť sama o sebe, na inej úrovni vedomia. Musíme ju len priniesť dolu. Skoro ráno, keď vstávate, len niekoľkokrát vyslovte Meno: „Supreme, Supreme“. Vo svojej mantre „Supreme“ sa snažte cítiť radosť. V tej chvíli si predstavte, že pijete niečo sladké. Opakujete Meno Najvyššieho, ktorý je Zdrojom vášho života, ktorý je vaším Všetkým. Keď vyslovujete mantru „Supreme“ prosím, snažte sa cítiť, že pijete niečo veľmi sladké a chutné.

Keď máte sladkosť a radosť vo svojej mysli a vo svojom srdci, je ľahšie ponúknuť niečo bezpodmienečne. Pozrite sa na dieťa. V ruke má krásny kvet. A čo urobí? Pribehne k vám a dá vám ten kvet. Na oplátku od vás nič neočakáva. Ale prečo k vám príde? Príde k vám, pretože je šťastné. Je v ňom šťastie, spontánne šťastie a chce sa o toto vnútorné šťastie podeliť s vami. Ale nič za to od vás nechce – dokonca ani úsmev. Podobne, ak máme spontánne vnútorné šťastie, môžeme Najvyššiemu ponúknuť vďačnosť.

Ak robíme duchovný pokrok, potom v každom okamihu môžeme vidieť, že je dosť veľa božských vecí, ktoré po celé tie roky robíme. Tieto veci robíme práve preto, že nás Niekto inšpiruje. Keby neexistoval nikto, kto by nás hlboko vo vnútri inšpiroval, potom každý deň, každú hodinu a každú minútu by sme pozývali smrť. Ale Niekto nás inšpiruje, Niekto dúfa v nás a cez nás, Niekto sľubuje Sebe Samému v nás, že zmení svet. Ten Niekto je náš Pán Najvyšší. On nás inšpiruje, On dúfa, že s našou zasvätenou službou vytvorí nový svet a v každom okamihu sľubuje Sám Sebe, že s našou službou určite vytvorí nový svet. Dnešný svet premení na svet nekonečnej lásky, radosti a mieru.

Ak ste aspoň raz pocítili krásu, čistotu, božskosť a skutočnosť vďačnosti určite v sebe pocítite niečo nesmrteľné. Ak ste dokázali pred piatimi rokmi ponúknuť vďačnosť, bezpodmienečnú vďačnosť, skúste si ten deň, tú chvíľu a tú samotnú situáciu predstaviť.

V našom ľudskom živote nemôže byť nič také cenné ako vďačnosť. Božou najväčšou Silou je Jeho Odpustenie a našou najväčšou silou je naša vďačnosť. Boh má ako Svoju najväčšiu Silu svoje Odpustenie; my máme ako svoju najväčšiu silu svoju vďačnosť. Boh rozdelil Seba Samého na dve časti. My, ľudské bytosti, sme Jeho predstaviteľmi na zemi. V zápase, v hre, sú dvaja rovnocenní hráči: Boh-človek a človek-Boh. Boh-človek v každej chvíli používa Svoju Silu Odpustenia a človek-Boh by mal v každej chvíli používať svoju silu vďačnosti. Potom bude Božia Hra dokonalá.

Ešte raz by som vám chcel povedať, že v našom ľudskom živote nemôže byť nič zmysluplnejšie a plodnejšie ako vďačnosť. Všetky naše zlé vlastnosti, všetky naše nebožské vlastnosti môžu byť zmyté a budú zmyté našou dušeplnou vďačnosťou. Neexistuje žiadny zločin vo vnútornom svete, ktorý by Boh nemohol ospravedlniť, keď vidí, že mu ponúkame vďačnosť, nanajvýš dušeplnú vďačnosť za to, čím teraz sme. Mohli sme byť nekonečne, nekonečne, nekonečne horší! A keď Mu ponúkneme úprimnú vďačnosť, potom nás skôr či neskôr, v Jeho vybranej Hodine, urobí nekonečne, nekonečne, nekonečne lepšími. Len na základe našej vďačnosti budeme schopní osvietiť alebo odstrániť všetky naše temné vlastnosti.

Vďačnosť je pre nás najbezpečnejší spôsob, ako dosiahnuť najvyšší cieľ. Vo chvíli, keď ponúkame svoju vďačnosť Najvyššiemu, opustí nás veľa, veľa nebožských síl. Zmiznú naše sťažnosti na cestu, na iné ľudské bytosti, dokonca aj na Samého Najvyššieho. Naša vďačnosť je nekonečne, nekonečne mocnejšia ako všetky negatívne sily, ktoré buď vedome alebo nevedome prechovávame.

Takže, moji drahí, ak sa chcete zbaviť svojich nebožských vlastností, musíte sa modliť a meditovať. Ale okrem vašej modlitby a meditácie existuje najvyššie tajomstvo, tajomstvo tajomstiev, ako poraziť nebožské vlastnosti, ktoré vedome alebo nevedome prechovávate. Môžete byť nespokojní s niektorými ľudskými bytosťami, nespokojní s cestou, nespokojní s Majstrom, nespokojní dokonca s Bohom Samotným. Ale ak chcete byť šťastní, úprimne šťastní, ak chcete rásť do šťastia, potom hneď od tejto chvíle ponúkajte Najvyššiemu len vďačnosť, vďačnosť, vďačnosť, pretože ste na ceste a robíte správnu vec, keď ponúkate vďačnosť. Veľa, veľakrát sa chcete úprimne oslobodiť od starostí, úzkosti, žiarlivosti, frustrácie a iných nebožských vlastností, ale neviete, ako túto úlohu môžete splniť. Rád by som povedal, že najrýchlejšie sa môžete od týchto negatívnych síl oslobodiť práve tým, že ponúknete vďačnosť Najvyššiemu. Keď ponúkate vďačnosť Najvyššiemu, iba sa poobzerajte okolo seba. Tam, kde ste videli hustý les, kde ste videli tŕne, uvidíte záhradu, uvidíte kvety.

Moji drahí, dajte mi svoju najlepšiu vlastnosť, vďačnosť a ja vám dám tiež svoju najlepšiu vlastnosť, vďačnosť. Použime spoločne našu najlepšiu vlastnosť, aby sme urobili náš Zdroj, Najvyššieho, šťastným.

Poznámky

Neprijmem porážku Sri Chinmoy predniesol tento príhovor 23. decembra 1976 svojim žiakom, ktorí sa zišli v Miami na Floride na Vianočnom výlete.

Žite vo večnom Teraz: Sri Chinmoy predniesol tento príhovor 23. novembra 1989 vo svojom dome na Jamajke v New Yorku.

Božský bežec inšpiruje ľudského bežca: Sri Chinmoy rozprával túto osobnú skúsenosť 12. marca 1990.

Máte zlatú príležitosť: Sri Chinmoy ponúkol túto prednášku o novom roku 24. januára 1994 po návrate do New Yorku z každoročného Vianočného výletu so svojimi žiakmi.

Invocation je náš životný dych: Sri Chinmoy ponúkol tieto poznámky o Invocation a ďalších špeciálnych piesňach 19. apríla 1994 v P.S. 86 na Jamajke, Queens.

Inkarnácia zlatej príležitosti: Sri Chinmoy ponúkol tento príhovor 11. januára 1996 na stretnutí so svojimi študentmi v Summerstrand Holiday Inn v Port Elizabeth v Južnej Afrike počas ich každoročného Vianočného výletu.

Vetvy stromu môjho života: Sri Chinmoy ponúkol túto prednášku 19. januára 1997 svojim žiakom, ktorí sa zišli v hoteli Sun Royal v japonskej Kagoshime počas ich každoročného Vianočného výletu.

Pre teba, moje dieťa, niet odpočinku!: 23. januára 1998 v mexickom Cancúne Sri Chinmoy dokončil svoj básnickú zbierku Dvadsaťsedemtisíc rastlín ašpirácie. Hneď nasledujúce ráno dostal vnútorný príkaz od Najvyššieho, aby začal nový projekt. Tentokrát to bolo napísať Sedemdesiatsedemtisíc stromov služby. V týchto úvahách Sri Chinmoy opisuje zrod tohto rozsiahleho diela.

Mať dobrú rodinu: Sri Chinmoy predniesol túto prednášku 20. júna 1998, v predvečer Dňa otcov, v P.S. 117 na Jamajke v New Yorku.

Žiadne očakávanie: Sri Chinmoy predniesol túto prednášku vo svojom dome na Jamajke v Queense 10. júla 1998.

Človek mieni, pán Boh mení: Sri Chinmoy predniesol túto prednášku vo svojom dome na Jamajke v New Yorku 29. marca 1999.

Sila šťastného úsmevu: Sri Chinmoy predniesol túto prednášku svojim žiakom na Deň otcov 17. júna 2001 na Aspiration-Ground v New Yorku.

Majster kráča po zemi: Sri Chinmoy predniesol tieto poznámky svojim žiakom 5. januára 2002 predtým, ako im ponúkol ranné modlitby v hoteli Inter-Continental v Phnom Penhu v Kambodži počas ich každoročného Vianočného výletu.

Každý deň nový pokus: Sri Chinmoy ponúkol toto posolstvo počas rannej function so svojimi žiakmi 13. februára 2005 v hoteli Hilton v čínskom Nanjingu počas ich Vianočného výletu.

Ašpirácia a zasvätenie: dve krídla: Sri Chinmoy predniesol tento príhovor svojim žiakom 15. novembra 2005 na Aspiration-Ground na Jamajke v New Yorku.