Gorakshanath bol nešťastný, ale musel poslúchnuť príkaz svojho Majstra. A tak opustil Matsyendranatha a na šesť rokov odišiel. Po šiestich rokoch sa vrátil na miesto, kde sa so svojím Majstrom rozlúčil. Keď tam prišiel, pýtal sa svojich bratov - žiakov a ľudí, ktorí žili v susedstve, či nevedia, kde je jeho Majster. Všetci odpovedali: „Nemôžeme ti povedať, kde je Majster.“
Gorakshanath ich prosil a vysvetľoval im, že svojho Majstra nevidel šesť rokov a že je Matsyendranathovým najmilším žiakom, ale všetci mu odpovedali: „Nie! Ty nie si jeho najmilší žiak. Len sa robíš dôležitým. Keby si bol jeho najmilším žiakom, mal by si poslúchnuť jeho príkaz. Povedal nám, že nikto nesmie vedieť, kde je.“ A odmietli Gorakshanathovi povedať, kde je jeho Majster.“
Nakoniec sa Gorakshanath rozhneval. Povedal: „Teraz vás prekľajem. Dvanásť rokov nebude vôbec pršať. To znamená žiadna úroda, žiadne jedlo, žiadna pitná voda. Všetci zomriete od hladu, ak tu zostanete. Túto kliatbu zruším skôr ako za dvanásť rokov len vtedy, ak sa sem môj Majster vráti.“
Sucho začalo okamžite. Keď už bola situácia vážna, kráľ toho kraja sa vybral za Gorakshanathom a prosil ho, aby zrušil svoju kliatbu, ale Gorakshanath odmietol. Sucho trvalo dva a pol roka. Keď sa správa o Gorakshanathovej kliatbe konečne dostala k Matsyendranathovi, Majster sa okamžite vrátil. V tej chvíli začalo pršať. Matsyendranath sa postavil pred Gorakshanatha a povedal: „Som tak rád, že ťa znova vidím.“
Gorakshanath si okamžite uvedomil svoju hlúposť. „Odpusť mi, Majster,“ povedal. Hanbím sa za to, čo som týmto ľuďom urobil.“
Ale Matsyendranath chcel jeho čin ospravedlniť. Povedal: „Neurobil si nič zlé. Tí ľudia boli všetci skazení. Zaslúžili si taký trest. Pomôže im to viesť lepší život.“
Gorakshanath povedal: „Ale ja som to nevedel. Chcel som ich len potrestať. Bol som nahnevaný. Môj čin bol zlý, pretože môj motív bol zlý.“
„Ja ťa neospravedlňujem,“ povedal Matsyendranath. „Tvoja duša vedela, že si zaslúžili trest. To, čo si urobil, bolo správne.“
Keď Majster používa svoju silu súcitu, používa ju, aby svojich žiakov ochránil, aby opravil ich chyby. V konečnom dôsledku chce Majster od svojich žiakov dokonalosť. Súcit je prostriedok. Dokonalosť je cieľ.
Ten istý Majster a ten istý žiak mali ďalšiu významnú skúsenosť. Gorakshanath bol nesmierne pyšný, pretože realizoval Pravdu a získal okultné sily, a tak mu chcel Matsyendranath ukázať, že používanie okultných síl môže byť veľmi nebezpečné. Tu je príbeh o tejto udalosti.
Raz prišiel ku Gorakshanathovi nejaký jogín a začal ho a jeho Majstra urážať. Gorakshanath povedal: „Neopováž sa takto hovoriť o mojom Majstrovi. Mám ohromnú okultnú silu.“
Jogín ho vyzval: „Ukáž mi svoju okultnú silu!“
„Tu je nôž. Môžeš ma bodnúť kamkoľvek chceš, ale nedokážeš ma vôbec zraniť. To je moja sila.“
Jogín začal Gorakshanatha bodať, ale neskrivil mu ani vlások. Potom mu jogín povedal: „Dobre. Kedykoľvek som ťa bodol, ozval sa zvuk. Hoci si nebol zranený, moje bodanie vytváralo zvuk. Ale ak ma bodneš tým istým nožom ty, nielenže ma nedokážeš zraniť, ale neozve ani sa žiadny zvuk.“
Gorakshanath začal jogína bodať a ukázalo sa, že hovorí pravdu. Neozval sa žiadny zvuk. Potom jogín povedal Gorakshanathovi: „Ak sa niekto stotožní s Nekonečnom, pri bodnutí nevzniká žiadny zvuk. To dokazuje, že som v okultných silách lepší ako ty.“ A potešený svojím víťazstvom odišiel.
Keď sa to stalo, Matsyendranath bol niekde inde, ale Gorakshanath sa naňho hlboko sústredil, aby mu mohol povedať svoj zážitok. Jeho vízia mu povedala, že Matsyendranath je v ášrame v Mayapuri, meste ilúzií. Na svoje veľké prekvapenie videl, že jeho Majster je obklopený mnohými krásnymi ženami. Tancovali okolo neho a on si užíval vitálny život, emocionálny život. Gorakshanath si povedal: „Ako to môže byť? Môj Majster je Majster najvyššieho rádu. Možno mám zlú víziu.“ Gorakshanath sa znova sústredil a videl tú istú scénu. Teraz bolo jasné, že tam jeho Majster je. „Môj Majster upadol,“ pomyslel si. „Je obklopený toľkými krásnymi ženami, všetky spievajú a tancujú. Užíva si vitálny život všetkými spôsobmi. Musím ho zachrániť.“
Gorakshanath si otvoril srdcové centrum a preniesol sa okultne do ášramu v Mayapuri. Pri bráne sa spýtal na svojho Gurua. Vrátnik povedal: „Matsyendranath? Tvoj Guru? Ten upadol. Čím bol kedysi a čím sa teraz stal! Klesol tak hlboko, že tomu nemôžem uveriť.“
Gorakshanath chcel okamžite ísť a zachrániť svojho Gurua, ale ženy mu nedovolili, aby sa k Matsyendranathovi priblížil. Gorakshanath musel použiť svoju okultnú silu, aby sa stal krásnou ženou a pripojil sa k ich tancu a spevu. Keď sa priblížil k Matsyendranathovi v prestrojení za tancujúce dievča, Matsyendranath nemohol svojho žiaka spoznať. Gorakshanath musel znovu použiť svoju okultnú silu, aby mohol so svojím Majstrom hovoriť.
„Majster, čo tu robíš?“ vykríkol. „Aký to vedieš život? Si duša, ktorá realizovala Boha. Čo tu robíš v pôžitku vitálneho života?“
Matsyendranath okamžite povedal: „Ach, upadol som. Tak hlboko som klesol! Prosím, zachráň ma.“ A tak Gorakshanath použil svoju okultnú silu a odviedol Matsyendranatha z Mayapuri. Keď prešli šesť alebo sedem míľ, Matsyendranath vystúpil z máje, ilúzie, a bol voľný.
Žiak a Majster precestovali dvetisíc míľ, kým sa vrátili do Matsyendranathovho ášramu v severnej Indii. Tam Gorakshanath zistil, že Matsyendranath má dve duchovné telá. Jedno telo s ním letelo pomocou okultnej sily a druhé bolo priamo pred ním na mieste, kam prišli. O niekoľko minút Majster, ktorý s ním letel, vstúpil do druhého Majstra, ktorý bol pred ním. A zrazu Gorakshanath uvidel, že všade okolo je mnoho Majstrových žiakov. Spýtal sa jedného žiaka: „Bol Majster niekoľko rokov preč?“
„Nie,“ odpovedal žiak. „Posledných niekoľko rokov bol Majster tu a my sme boli s ním.“
Potom sa Gorakshanath spýtal: „Ako je to možné? Majster, prosím, vysvetli mi tento zážitok. Nedokážem pochopiť, čo sa práve stalo.“
Matsyendranath odpovedal: „Musel som to všetko urobiť len kvôli tebe. Mal si všetky možné okultné sily, ale tvoja pýcha bola príliš veľká. Bol si vo svojom duchovnom živote príliš prísny a tvrdý. Pohŕdal si ženami. Často som ti hovoril, že keď budeš opovrhovať ženami, nebudeš schopný zdokonaliť a premeniť svoj život. Nezáležalo ti na tom, aby sa ženy oslobodili z nevedomosti. Mal si pocit, že ženy sú otvorenou bránou do pekla a že sú to ony, kto v živote mužov spôsobuje všetky problémy, najmä vitálne problémy. Ale to nie je pravda. To, čo spôsobuje problémy, sú vlastné nedokonalosti mužov. Muži majú slabosti, a keď premietajú tieto slabosti na ženy, zdá sa im, že to ony sú príčinou všetkých problémov mužov. Tak ako muži, aj ženy sú Božími stvoreniami a všetci musia poraziť pokušenia nižšieho vitálu. Od samého začiatku som ti hovoril, že sa nesmieme ženám vyhýbať. Musíme im pomáhať.
"Si môj najlepší žiak. Dal som ti všetky druhy okultných síl, ale ten jogín ťa napriek tomu porazil len kvôli tvojej pýche. Teraz, keď si bol pokorený, keď bola tvoja pýcha rozdrvená, chcem ti niečo povedať. Hoci si mojím študentom a hoci si s tým jogínom prehral, onedlho prekonáš jeho aj mňa. Dnes si mojím žiakom, ale zajtra možno ja budem tvojím. Pretože si dnes prekonal svoju pýchu, pretože dnes vidíš Pravdu božským spôsobom, tvoj ohromný potenciál bude teraz môcť vyjsť na povrch. Si predurčený k tomu, aby si nás prekonal. A taktiež, keď si sa stal ženou, aby si sa ku mne dostal a pomohol mi, naučil si sa nevyhýbať sa ženám. Uvedomil si si, že muži a ženy musia ísť spolu k transcendentálnemu Cieľu. Teraz, keď si sa odo mňa naučil túto pravdu, už nie je nič iné, čo by som ťa mohol naučiť. Dal som ti všetko, čo mám, a ty si ma vďaka Milosti Pána Najvyššieho prekonal.“ Potom sa Matsyendranath so zopnutými rukami svojmu žiakovi poklonil.From:Sri Chinmoy,Kundalini: Sila Matky, Sri Chinmoy Centrum, 1973
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/kmp