Keď ho takmer zakryjú listy, prosím, vráťte svoje vedomie späť do fyzického tela. Keď ste toho vtáka videli, predstavovali ste si ho na konkrétnom strome, uprostred listov. Prosím, cíťte, že vy sami ste na konári, po boku vtáka. Teraz ste vtákom duše.
Keď vták uvidí vaše fyzické telo, akékoľvek ľudské telo, môže odletieť. Keď však uvidí vtáka vašej duše, bude úplne ohromený, aký je vták vašej duše krásny. Fyzický vták, pozemský vták, sa nedá porovnať s vtákom vašej duše. Vtedy vás vták poprosí, aby ste ho urobili takým krásnym, ako je vták vašej duše, pretože vták vašej duše je taký božský, taký krásny, taký čistý. Vtedy začnete toho vtáka kŕmiť so svojou vlastnou dušou a urobíte ho veľmi, veľmi krásnym a veľmi dušeplným. Potom sa vrátite do svojho fyzického tela.
Ak dokážete všetko, čo hovorím, urobiť s láskou, vážne a verne, potom budete schopní napísať veľmi, veľmi krásnu báseň. Aj keď ste napísali mnoho neuspokojivých básní, Boh vám dá ďalšiu šancu, ďalšiu schopnosť, keďže ste Ho toľko rokov prosili, aby vám túto schopnosť dal. Vtedy budete môcť prikázať akémukoľvek vtákovi z akéhokoľvek miesta, aby prišiel priamo pred vás. Potom sa na vtáka pozriete a príde k vám krásna báseň.
Pokiaľ ide o mňa, nemusím prosiť, aby si predo mňa sadol vták. Nepredstavujem si to, len na tri či štyri sekundy vstúpim do sveta poézie. Tam je všetko napísané. Ako zlodej to prinesiem na tento svet a napíšem to. Keď som mal štrnásť rokov, napísal som niekoľko básní, keď som ležal a odpočíval. Nepotreboval som elektrické svetlo, aby som videl. Vo vnútornom svete som videl bengálske slová, riadok po riadku, priamo pred sebou, keď som ležal na boku, a zapísal som ich. Pomyslel som si: „Nikto sa k nim nehlási,“ a tak som si tie básne zapísal ja.
Niektoré z mojich najvýznamnejších básní som napísal takto, v roku 1946 alebo 1947. Boli už veľmi krásne napísané vo vnútornom svete. Je to absolútna pravda! Ja som ich len zapísal. Potom sa stali mojimi básňami.
Čítal som, že sa to stalo aj v niektorých iných prípadoch. Urobili to aj iní ľudia. Thákur o tom hovoril. Pokiaľ ide o mňa, napísal som takto najmenej desať básní. Slová už boli napísané vo vnútornom svete a ja som ich skopíroval. Zhudobnil som ich po mnohých, mnohých rokoch v Amerike.
Predstavivosť! Môžeme sa hrať s predstavivosťou. Vták predstavivosti je na dosah. Keď sa trochu rozčúlime alebo sme nepokojní, ten vták je taký šikovný – schová sa! Ale keď sme pokojní a tichí, vtedy sa vták predstavivosti odovzdá, pretože vidí, že naše ticho a pokoj mysle sú nekonečne silnejšie. Vtedy prichádza a pomáha nám vo všetkých smeroch.
GLC 53. 13. decembra 2005, Kuantan, Malajzia. Poznámky Sri Chinmoya k Amritanandovi, ktorý cítil, že nemôže napísať ďalšiu báseň, ktorá by sa vyrovnala jeho ocenenej básni venovanej Sri Chinmoyovi. Amritananda (Dr. Russell Barber), bol ocenený náboženský redaktor televízie NBC a dlhoročný priateľ Sri Chinmoya; tento svet opustil 5. júna 2007.↩
From:Sri Chinmoy,Moje zlaté deti, Agni Press, 2013
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/glc