Smrť kráľa⁸

Keď Čandra Gupta zabil zlého kráľa Šaku, vrátil sa domov spolu so svojím bratom, kráľom Rama Guptom a kráľovnou Dhruvou Devi. Kráľ Rama Gupta spolu s manželkou boli niekoľko týždňov zajatí v kráľovstve kráľa Šaka. Všetci oceňovali a obdivovali Čandra Guptu za jeho hrdinstvo. Zároveň kritizovali a preklínali kráľa Rama Guptu, že súhlasil so Šakovým návrhom, že mu dá svoju manželku, aby získal späť svoje kráľovstvo. Všetci boli plní nenávisti k nebožskému kráľovi.

Kráľ sa cítil biedne, pretože všetci oceňovali jeho brata. „Niečo by sa malo stať,“ povedal. „Prečo sa to stalo právne mne?“

Jeho zlý minister čítal kráľovi myšlienky. „Ó kráľ, boli ste blázon, že ste preukázali svoju zbabelosť.“

Ale Rama Gupta povedal: „Stále som kráľom. A predsa mi nikto nedáva dôležitosť.“

„Čo by ste chceli očakávať od svojich poddaných?“ opýtal sa minister. „Všetci majú radi a obdivujú svoju kráľovnú a hnevajú sa, že ste sa jej chceli zbaviť.“

Rama Gupta sa veľmi rozčúlil. „Dokonca moju vlastnú manželku uctievajú viac než mňa. Toto je môj osud!“ Jeden priateľ toho nebožského ministra započul tento rozhovor. Nesmierne žiarlil na Čandra Guptu a mal šikovný nápad.

„Ó kráľ,“ povedal, „náhodou som počul vaše slová. Úplne vás chápem. Ale musím vám povedať, že nikdy nebudete šťastný, pokiaľ váš brat bude stále nažive.“

Kráľ povedal: „Vskutku, bojím sa, že máte pravdu. Musím ho vyhnať zo svojho kráľovstva.“

„To by si on len zhromaždil armádu a vrátil by sa, aby vás vyzval. Ale,“ pokračoval priateľ, „ó kráľ, ak by váš brat bol mŕtvy, všetci by na neho úplne zabudli. Potom všetka sláva tohto kráľovstva by bola úplne vaša.“

„Potrebujem slávu, potrebujem, aby o mne vedeli, potrebujem, aby ma chválili,“ súhlasil kráľ. „Ale beda, môj brat bude na zemi žiť ešte veľa rokov.“

„Mohli by sme zmeniť jeho osud a náš osud,“ povedal minister. „Čo ak by bol úbohý Čandra Gupta záhadne zavraždený počas spánku?“

„Skvelý nápad,“ povedal Rama Gupta.

„Dnes v noci!“ povedal ministrov priateľ. „Mali by ste ho zabiť dnes v noci, skôr než uplynie ďalší deň a vy stratíte viac slávy.“

„Pomôžeme vám vládnuť tomuto kráľovstvu bez neho,“ povedal minister. „Neobmedzené bude naše bohatstvo a moc!“

V tú noc, keď Čandra Gupta spal, začul hluk. „Kto je tam?“ pýtal sa.

Niekto sa k nemu v tme blížil s mečom v ruke a chystal sa ho prebodnúť. „Podliak!“ skríkol Čandra Gupta. „V túto hodinu si prišiel, aby si ma zabil?“ Odsotil útočníka, zmocnil sa jeho meču a prebodol ho.

Keď Čandra Gupta rozsvietil svetlo, zbadal, že to bol jeho brat, koho prebodol. „Ako som to mohol vedieť ? Odpusť mi, odpusť mi. Nevedel som, že si to ty. Ak by som ťa videl, ak by som vedel, že si to ty, dovolil by som ti, aby si ma zabil a tým ukončil celé tvoje utrpenie. Mal si ma požiadať, aby som opustil toto kráľovstvo. Ochotne by som odišiel. Ja nepotrebujem slávu. Som šťastný s tým, čo mám a s tým, čím som.“

Čandra Gupta nemohol nič urobiť, aby zachránil svojho brata, ktorý zomrel v jeho rukách. „Čo som to urobil, čo som to urobil?!“ nariekal. „Nevedel som, že to je môj brat. Beda, môj otec bol tak veľký a dobrý. Je toto osudom jeho synov a jeho kráľovstva?“ Čandra Gupta si položil ruky na svoju hlavu, úplne zdrvený a zničený žiaľom.

From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 3, (knižne nevydané), 1979
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_3