Čandra Gupta a lev⁵

Bol raz jeden kráľ, Samudra Gupta, ktorý mal dvoch synov: Rama Guptu a Čandra Guptu. Všetci mali radi mladšieho, Čandra Guptu, kvôli jeho statočnosti, roztomilosti, slušnosti a pokore. Čandra Gupta mal všetky božské vlastnosti, zatiaľ čo Rama Gupta bol veľmi povýšenecký a nebožský každým možným spôsobom. Dokonca ani ich otec si nemohol pomôcť a radšej mal mladšieho syna. Všetci členovia kráľovskej rodiny a kráľovský dvor mali v láske Čandra Guptu, až na jedného veľmi zlého ministra. Ten minister bol podliak prvej triedy a Rama Guptu mal rád kvôli jeho vlastným nebožským dôvodom.

Dvaja princovia mali veľa priateľov spomedzi synov ministrov a vysoko postavených úradníkov. Jedného dňa prišiel Čandra Gupta za svojím otcom a opýtal sa: „Otče, mohli by sme ísť von k rieke a hrať sa?“

Otec povedal: „Prečo nie, syn môj. Choďte a radujte sa.“

Dvaja bratia a osem alebo deväť ich priateľov sa išli hrať k rieke. Zrazu tam prišiel divoký lev a všetci sa naľakali a utiekli preč. Zostal iba Čandra Gupta. Začal so zvieraťom bojovať a nakoniec ho zabil. Hneď potom začali všetky ostatné deti oceňovať Čandra Guptu.

Jeho brat začal veľmi žiarliť a povedal: „Och, on iba zabil leva. To dokáže každý.“

Priatelia povedali: „To dokáže každý? Tak potom prečo si utiekol preč, ty zbabelec?“

Brat povedal: „Utekal som, pretože všetci utekali. Ťahali ma so sebou a nedovolili mi, aby som zostal.“

„Ty klamár!“ všetci zakričali. „Tvoj brat neutiekol. Vyzval levovu silu a zabil ho!“

Rama Gupta začal zúriť: „Nenávidím svojho brata! Všetci ho oceňujú a obdivujú. To nie je fér. Ja som tiež kráľov syn, princ tohto kráľovstva, ale mňa nikto neoceňuje.“

Priatelia mu povedali: „Si zbabelec ako my; to je dôvod, prečo ťa nemôžme oceniť. Ale tvoj brat použil svoju silu proti divokej šelme a vyhral. Vskutku, on je predurčený, aby sa stal jedného dňa kráľom.“

Rama Gupta povedal: „A ako? Ja som starší brat. Je to moje kráľovstvo. Som to ja, kto získa trón.“ Všetci sa s ním naďalej hádali.

V tú dobu bolo už celkom neskoro a deti sa ešte nevracali do paláca. Kráľ sa začal obávať a preto vyslal posla, aby zistil, či sú v poriadku. Keď posol prišiel k rieke, povedal princom: „ Váš otec sa o vás veľmi bojí. Musíte sa hneď vrátiť do paláca.“ „Tešili sme sa zo smrti tohto leva,“ povedali deti.

Keď sa kráľ dopočul o tej príhode, nemohol veriť vlastným ušiam. Osobne išiel k rieke spolu s celým sprievodom ministrov a dôležitých ľudí. „Čandra Gupta, toto je tvoja práca?“ čudoval sa. „To je nad moju predstavivosť. Mal som veľa snov o tom akým mocným a veľkým by si mohol byť a toto ma o tom ešte viac presvedčilo.“

Všetci kričali od radosti, že Čandra Gupta zabil leva, ale zlý minister sa zachoval veľmi sarkasticky. „Konečne Čandra Gupta urobil niečo veľké,“ povedal.

„Mlč, minister,“ povedali ostatní. „Prečo sa mu vysmievaš? Čandra Gupta predviedol tak obrovský výkon, skoro až zázrak. Je veľkým hrdinom rodiny.“

Minister sa začal obávať, že by mohol byť prepustený. Povedal: „Je mi to ľúto. Neviem, prečo som to povedal. V skutočnosti som chcel povedať, že by ste ho mali odmeniť.“

„Akú odmenu by som mu mal dať?“ opýtal sa kráľ. „Čokoľvek by som mu dal, tak by to nestačilo. Na jednej strane, som na neho hrdý. Na druhej strane, cítim, že svoju odmenu za svoj dokonalý život dostane, keď nadíde pre neho čas, aby sa postaral o toto kráľovstvo.“

„Čože?“ vykríkol Rama Gupta. „To je nemožné. Ja som starší brat. Trón patrí mne.“

Kráľ odpovedal: „Niet pochýb, Rama Gupta, že po mojej smrti sa staneš kráľom. Ale cítim, že Čandra Gupta je predurčený, aby vládol tomuto kráľovstvu.“

„Otec,“ nariekal Rama Gupta, „stále chváliš Čandra Guptu. V tvojich očiach som nikto, iba zrnko prachu.“

Kráľ povedal: „Nebuď blázon. Ty si tiež mojím synom. Iba buď vďačný, že ti tvoj brat zachránil život.“

„Nenávidím ho!“ vrieskal Rama Gupta. „Dokážem sa sám zachrániť.“

„Pozri, ja som kráľ,“ povedal otec prísne. „Vráť sa pokojne domov. Ináč ťa vyhodím zo svojho kráľovstva.“

Rama Gupta sa vyľakal a vrátil sa do paláca. Čandra Gupta povedal svojmu staršiemu bratovi: „Ó braček, ja som zabil leva. Ale ty a ja sme bratmi, a tak môžeš ľahko cítiť, že si to bol ty, kto ho zabil.“

„Ty blázon!“ povedal Rama Gupta. „Ty si zabil šelmu, a ja by som mal hovoriť, že som to bol ja, kto ju zabil?“ Rama Gupta začal zúriť.

„Ale aký je v tom rozdiel?“ opýtal sa Čandra Gupta. „Sme členovia jednej rodiny. Naši rodičia, naši príbuzní, dokonca i poddaní nášho otca, všetci sme jedným. Ak ty urobíš niečo veľké a dobré, vtedy budem cítiť, že som to bol ja, kto to urobil.“

„Čo som ja vôbec urobil?“ opýtal sa Rama Gupta.

„Urobíš veľmi veľké veci,“ utešil ho Čandra Gupta. „A ja ich budem považovať za svoje úplne vlastné. Hoci som dnes zabil toho leva, prosím ťa cíť, že si to bol ty, kto ho zabil. A jedného dňa, ak urobíš niečo významné, tak tvoje dosiahnutie budem považovať za svoje vlastné.“

From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 3, (knižne nevydané), 1979
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_3