Raz musel jej manžel odísť kvôli obchodu na niekoľko mesiacov preč z mesta. Hľadajúci, ktorí predtým prichádzali k nej domov, sa jej opýtali, či sa naďalej môžu u nej stretávať. Ale ona povedala: „Ó nie! To by sa môjmu manželovi nepáčilo. Môžem vás pozvať len ak je môj manžel doma.“ To nebol ale skutočný dôvod. Niekoľkokrát v minulosti, keď bol jej manžel preč z mesta, sa jeho žena stretávala s hľadajúcimi. Ale teraz, počas jeho neprítomnosti, sa blízko spriatelila s jedným zo svojich služobníkov a napokon sa do neho zaľúbila. Pretože sa hlboko zaujímala o svojho služobníka, necítila vo svojom živote žiadnu potrebu pre duchovnosť.
Jedného dňa sa okolo jej domu prechádzal jeden duchovný Majster. Vyzeral veľmi smutne. Keď ho žena zbadala, opýtala sa ho: „Prečo vyzeráš tak smutne?“ Majster povedal: „Som smutný, pretože od svojho detstva som so sebou nosil zvláštnu hračku. Tá hračka bola mojím priateľom, mojím jediným priateľom. Vždy keď som robil niečo súkromné a osobné, dovolil som len tejto hračke, aby mi robila spoločnosť. Nikto iný nevedel, čo som robil. Tá hračka bola ako môj spolupracovník a vždy trpela, keď som urobil niečo zle. Ale teraz som urobil niečo tak zlé, že tá hračka od hanby spadla a rozbila si hlavu.“
Žena s ním veľmi súcitila. „Kúpim ti inú hračku, aby si na túto zabudol,“ povedala.
Ale Majster povedal: „Nie, nemôžem to urobiť. Ako by som mohol mať inú hračku? Tá hračka reprezentuje moju vnútornú bytosť. Bola časťou a súčasťou mojej podstaty, môjho charakteru, môjho života. Ak dostanem inú len preto, že si táto rozbila hlavu, potom bude mať iné vedomie.“
Pani to pochopila. Bola vydatá za dobrého a duchovného muža a teraz je zaľúbená do nejakého sluhu, spomedzi všetkých ľudí. Plakala a plakala pri Majstrových nohách. „Ó odpusť mi, odpusť mi,“ povedala.
Majster povedal: „Odpustím ti to, čo si urobila. Dokonca tvoj manžel ti odpustí. Ihneď ti odpustí, pretože jeho láska k tebe je nesmierna. Ale tvoja duša – tvoja jediná skutočná realita v tebe – ti možno vôbec neodpustí. Alebo ti odpustí až za veľmi dlhú dobu. Môže sa stiahnuť a počas celej inkarnácie nevyjsť do popredia.
Keď raz niekto prijme duchovný život, keď sa raz niekto stane skutočným hľadajúcim, ak potom klesne a vstúpi do vitálneho a emocionálneho života, hovejúc si v nemysliteľných veciach, potom trest bude neznesiteľný. Bude donútený viesť úbohý, úbohý život bez odpustenia.
A preto, buď opatrná predtým ako prijmeš duchovný život. A potom, keď prijmeš duchovný život, buď neustále opatrná. Pretože ak v tom čase klesneš, život temnoty sa o teba nebude zaujímať a svetlo múdrosti sa tiež o teba nebude zaujímať. Život ašpirácie sa o teba nebude zaujímať, ak nebudeš ašpirovať a život túžby sa o teba nebude zaujímať, pretože bude cítiť, že ti nemôže úplne dôverovať. Povie: „Možno sa znovu vráti do života ašpirácie.“ A život ašpirácie ti už nebude dôverovať. Povie: „Och, opustil ma, aby sa vrátil späť do života túžob.“
A tak budeš chytená medzi životom ašpirácie a životom túžby. Nezískaš radosť zo života túžby, pretože si už raz povedala životu ašpirácie, že budeš jeho večným priateľom. A ak raz zradíš život túžby a pôjdeš do vyššieho sveta, život túžby ťa bude len týrať. A preto buď opatrná! Duchovnosť je len pre tých, ktorí sú vždy opatrní v tom, čo hovoria, robia a čím sa stávajú.“
GIM 45. 14. januára 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 3, (knižne nevydané), 1979
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_3