Vašištha povedal: „Boh je samotná veľkosť. Syn môj, medituj na to.“
Ramačandra niekoľko sekúnd meditoval na Božiu Veľkosť. Potom Vašištha povedal: „Som veľmi potešený, že si videl a cítil Božiu Veľkosť.“
Ramačandra povedal: „Pane, prosím povedz mi o Bohu niečo viac.“
Vašištha povedal: „Boh je samá dobrota. Medituj na Božiu Dobrotu.“
Ramačandra niekoľko sekúnd meditoval na Božiu Dobrotu. Vašištha povedal: „Výborne! Som veľmi potešený, že si videl a cítil Božiu Dobrotu.“
Ramačandra opäť požiadal svojho Majstra, aby mu povedal viac o Bohu.
„Boh je samá láskavosť, samý súcit a samý záujem. Medituj na to.“
Ramačandra niekoľko sekúnd meditoval na Božiu Láskavosť, Súcit a Záujem. Vašištha povedal: „Výborne, výborne, syn môj.“
Ramačandra ďalej povedal: „Pane, prosím povedz mi niečo viac o Bohu.“
Jeho Guru odpovedal: „Boh je samá spravodlivosť. Medituj na to.“
Ramačandra meditoval na Božiu Spravodlivosť a Vašištha povedal: „Úžasné! Videl si a cítil si Božiu Spravodlivosť.“
„Pane, chcem počuť trochu viac o Bohu.“
„Boh je samá sila. Medituj na to, syn môj.“
Ramačandra meditoval na Božiu Silu a Vašištha povedal: „Vedel som, vedel som, že budeš vidieť a cítiť Božiu Silu za veľmi krátky čas.“
„Prajem si počuť od teba, môj Pane, O Bohu niečo iné.“
Vašištha zostal ticho.
„Prečo si ticho, môj Pane?“ opýtal sa Ramačandra. Vašištha zostal naďalej ticho.
„Prečo ma nechceš učiť, môj Pane?“ opýtal sa Ramačandra. „Ak ma nebudeš učiť, ako sa dokážem naučiť viac o Bohu? Chcem sa naučiť od teba o Bohu všetko.“
Znovu, ticho!
Ramačandra sa opýtal: „Urazil som ťa nejako? Viem, že som ťa vedome neurazil. A ak som ťa urazil nevedome, prosím odpusť mi. Len by som chcel, aby si ma naučil viac o Bohu.“
Ale Vašištha iba zostal ticho. „Pane, Pane, ak ma viac nebudeš učiť o Bohu, potom určite zostanem nevedomý. Ak je toto tvojou vôľou, ak je toto Vôľou Boha, potom musím tiež zostať ticho.“
Vašištha požehnal Ramačandru a povedal: „Syn môj, dostal si odpoveď. Keď sú zodpovedané všetky pozemské otázky, vtedy sa život otázok a život zvuku skončí. V tom čase začne skutočný život odpovedí a skutočný život ticha. A preto, ticho je odpoveďou. Ticho je jedinečným Bohom. Ticho spája mnohé a robí ich jedným. Ty a ja sme dvaja. Hráme úlohu učiteľa a študenta, Majstra a žiaka. Ale ty si sa naučil všetko, čo ja viem o Bohu; preto zostávam tichým. Ticho je dokonalou jednotou a jednota je dokonalosťou Boha.“
Ramačandra sa dotkol Vašišthových nôh a povedal: „Tvoje meno je ticho, môj Pane, ticho Večnosti; a moje meno je vďačnosť, Nekonečná vďačnosť. V tichu a vo vďačnosti zostaneme navždy a navždy neoddeliteľne jedným.“
GIM 41. 13. januára 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 3, (knižne nevydané), 1979
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_3