Jedného dňa Majster hovoril o prijatí života. Všetci boli hlboko dojatí. Iba jedna osoba to plne neocenila. Prišla k Majstrovi a povedala: „Majster, ty vieš, že som ťa dušeplne uctievala hneď ako som prijala tvoju duchovnú cestu, samozrejme podľa svojej vlastnej schopnosti. Ale dnes jednoducho nedokážem prijať tvoju radu.
Vieš, že ma Boh preklial dvoma synmi. Neustále odo mňa niečo chcú a nedovolia mi modliť sa a meditovať. Cítim sa úboho. Ak by som sa nevydala, tak ako moje duchovné sestry, mohla by som urobiť veľmi rýchly pokrok. Je nutné odmietnuť život hneď od začiatku.“
Majster povedal: „Moje dieťa, nebuď hlúpe. Poviem ti niečo so svojím nekonečným súcitom. Existuje mnoho žien na zemi, ktoré boli niekedy vydaté, ale ktorých manželia a drahí ich opustili, jeden po druhom. A teraz nemajú na zemi nič, čo by ich spútalo, ale nie sú určené pre duchovný život. A čo robia? Skrotia si mačku alebo psa alebo nejaké domáce zviera. Niektoré z nich sú veľmi chudobné; s obrovskými ťažkosťami si uchovajú svoju existenciu. A predsa kupujú mlieko pre svoje mačky. Podarí sa im nakŕmiť svojich psov, s najväčšou láskou a záujmom.
A potom, ak mačka opustí ich dom a ide sa najesť niekde inde, tak ju hľadajú a hľadajú. A ak ju nájdu v dome svojho suseda, obvinia ho, že pokúšal ich mačku, aby sa prišla k nemu najesť. Nemilosrdne susedovi vynadajú a sused ich veľmi urazí: ‘Kto by potreboval vašu mačku?’ Často vzniknú boje medzi majiteľkou a obvineným susedom. Nikto iný mačku nepotrebuje, ale majiteľka cíti, že jej mačku pokúšali a to je dôvod prečo išla jesť inde. Týmto spôsobom ich konflikty nikdy neskončia a počas týchto dedinských bojov neexistuje žiadna matka, žiaden otec, nemajú začiatok a koniec.A preto, nie je dieťa z tvojho vlastného mäsa a krvi nekonečne dôležitejšie než mačka? Môžeš sa vzdať svojich synov, ale ak neporazíš pripútanosť, potom sa budeš cítiť prinútená ich nahradiť mačkou, psom a iným zvieraťom. Je lepšie mať ľudské bytosti, ktoré sú oveľa viac vyvinuté než zvieratá. Zaoberať sa vyvinutou bytosťou je nekonečne zmysluplnejšie a plodnejšie.
Najlepším spôsobom je, keď vidíš Boha vo svojich vlastných deťoch. Ak by si dokázala vidieť Boha a svojho Majstra vo svojich deťoch, potom by si na nich začala hľadieť iným spôsobom. Nebudeš sa cítiť biedne, ale preukážeš im viac náklonnosti, viac lásky a viac záujmu. Týmto spôsobom budeš mať viac mieru mysle.
A preto sa snaž ma v nich vidieť. Potom sa všetky tvoje problémy skončia. Odriekanie nie je cestou. Pretože ak sa dnes niečoho zriekneš, potom zajtra sa určite pripútaš k niečomu inému. Len prijmi to, čo máš a osvieť svojich synov svojím vnútorným svetlom, ak si to nevyhnutnosť vyžaduje. To je správny spôsob, duchovný spôsob.“
GIM 29. 9. januára 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 2, (knižne nevydané), 1979
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_2