Pán Šiva povedal: „Môžem naplniť a naplním tvoju túžbu. Ale dovoľ mi sa ťa na niečo spýtať: Pomyslel si na to, že keď zasvätím tvojho syna, opustí domov a bude sa túlať po uliciach pohrúžený do modlitieb, spevu, do meditácií a že ho tým ty stratíš?“
Otec povedal: „Viem, že svojho syna neuvidím, ale musím plniť svoju povinnosť. Keď pre syna nastane chvíľa, aby mu bolo zverené posvätné učenie, otec musí plniť svoju povinnosť, aj keď riskuje stratu svojho syna.“
„Avšak, môj Pane, ty si všade. Keď bude môj syn zasvätený tebou a bude sa potulovať po svete, spievajúc a meditujúc na najvyššiu slávu Absolútneho Najvyššieho, ako ho potom môžem stratiť? Keď bude meditovať na všadeprítomného a všemocného Pána, tak mi nikdy nemôže chýbať. Toto múdro som už od teba, môj Pane, mal možnosť získať a osvojiť si ho.“
Pán Šiva venoval Vjásovi široký úsmev a žehnal ho hovoriac: „Prídem do tvojho domu, aby som zasvätil tvojho syna. Uisťujem ťa, že sa stane najväčším znalcom Boha na svete už v mladom veku. Už teraz ovláda všetky posvätné texty. Skrze moje požehnania a zasvätenie získa vládu nad svojim pozemským životom a stane sa neoddeliteľne jedným so životom nesmrteľných.“
GIM 10. 7. Január 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 1, (knižne nevydané), 2016
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_1