Milujeme Boha, ale nie sme si istí, či Boh miluje nás. Modlíme sa k Bohu: „bože, daj nám toto, naplň túto našu túžbu.“ ale to, či nás boh miluje alebo nie, ostáva nejasné. avšak musíme začať s pocitom, že on nás vždy miluje nekonečne viac, než my milujeme samých seba. ako nás môže boh milovať viac, než my milujeme samých seba? odpoveď je, že boh o nás nepochybuje tak, ako o sebe pochybujeme my. v jednej chvíli cítime, že sme veľmi silní, ako veľký vládca, v ďalšej chvíli uvidíme červeného mravca a na smrť sa vyľakáme. Úzkosť prichádza, keď našu existenciu a božiu existenciu oddeľuje priepasť. prichádza aj vtedy, keď nepovažujeme boha za svojho úplne vlastného, alebo nehovoríme: „som z boha. som pre boha.“ obavy a úzkosť odídu iba vtedy, keď sa stotožníme s niečím, čo má mier, pokoj, božskosť a pocit absolútnej jednoty. ak sa stotožníme s vnútorným kormidelníkom, získame silu jeho osvecujúceho svetla. obavy prichádzajú, pretože sa stotožňujeme so strachom. ak sa stotožníme s niečím božským, večným a nesmrteľným, vtedy, prirodzene, do nás vstúpi skrytá podstata a kvalita tej konkrétnej veci. nikdy sa nepohneme k svojmu cieľu, ak sa po celý čas budeme obávať, alebo mať nebožské myšlienky. do božskosti vstúpime len vtedy, keď budeme mať pozitívne myšlienky: „Som z Boha. Som pre Boha.“ Ak si myslíme toto, potom nemôžeme mať žiadne obavy, žiadnu úzkosť.
Existuje psychická depresia a vitálna depresia. Pri psychickej depresii človek cíti, že je toľko vecí, ktoré Boh chce, aby vykonal, a že Boh Sám sa pokúša prejaviť v ňom a cez neho, ale nevedomosť sveta mu nedovolí Boha prejaviť. Tu si medzi svojimi priateľmi a tvojím šéfom je Najvyšší. Tento šéf ťa požiadal, aby si niečo vykonal. Ty sa snažíš a On sa snaží tiež v tebe a cez teba. No okolo teba sú ľudia, ktorí stoja proti tvojmu úsiliu. Považujú Boha za svojho Otca a On ich považuje za Svoje deti, ale nie sú vnímaví voči Božiemu Svetlu. Psychická depresia vznikne, keď vieš, čo je najlepšie, a zároveň si bezmocný. Niektorí bratia a sestry v tvojom okolí vedia, čo je pre nich najlepšie, ale nechcú to urobiť, nechcú sa pohnúť ani o centimeter. Potom sú tu takí, ktorí nevedia, čo je pre nich najlepšie. Ale ty vieš, čo je najlepšie pre teba aj pre nich. Chceš to urobiť, no niečo ti v tom bráni.
Poznáš pravdu a chceš ju prejaviť. Ale si bezmocný, pretože ľudia okolo teba a pred tebou nespolupracujú. Najvyšší, alebo tvoj Vnútorný Kormidelník na teba vyvíja tlak a ty na seba vyvíjaš tlak, ale nepomáha to. Keď sa vnútornému mieru a vnútornému svetlu nedarí dostať na povrch takým spôsobom, ako si to želá Najvyšší, v Božej vybranej Hodine, vtedy prichádza psychická depresia. Vitálna depresia je však iná. Vitálna depresia pochádza z nesplnených požiadaviek pýchy, ega a márnivosti. Pri tejto depresii si chcel niečo urobiť, alebo si chcel naplniť nejakú túžbu, ale nepodarilo sa ti to. Si sklamaný, a tak okamžite prichádza vitálna depresia. Psychická depresia je na nekonečne vyššej úrovni, kde tvoja voľba a Božia voľba sú jedným a tým istým. Pri vitálnej depresii je tvojou voľbou túžba, a to nemá nič spoločné s Božou Vôľou. Si tu len ty a tvoja nesplnená túžba, Boha sa to netýka. Pri psychickej depresii si zahliadol Božiu Víziu. Boh položil Svoju Víziu pred teba, ale ty ju nedokážeš premeniť na skutočnosť. Nechcel si uspieť kvôli svojmu osobnému prospechu, či pre svoje ego. Nie. Ty a Boh máte rovnakú ašpiráciu, rovnakú víziu, rovnaký cieľ, ktorý sa ešte neprejavil. Psychická depresia je výsledkom nenaplnenej Vízie Najvyššieho v tebe a cez teba. Božskosť Boha sa chce prejaviť v tebe a cez teba, ale zdržujú ju svetské sily, sily nevedomosti, stojace proti tebe. Boh a ty ste sa stali jedným: jednou ašpiráciou, jednou dušou, jedným cieľom. Ale Božia Vízia nie je naplnená, a tak máš psychickú depresiu.
Liekom na psychickú depresiu je otvorene sa odovzdať Božej Vôli. Ašpiruj dušeplne a neustále, a potom sa odovzdaj Božej Vôli. Môžeš dušeplne plakať a plakať, ale niekedy, keď do teba vstúpi psychická depresia, si možno budeš chcieť oddýchnuť. Cítiš, že je to beznádejný prípad a najlepšie bude vzdať sa, odovzdať sa — nie Bohu, ale nevedomosti sveta. Už veľakrát sa stalo, že niekto vedel, že Boh a on sú jedným, ale keď videl, že Najvyšší v ňom stále ostáva nenaplnený, vzdal sa. Mnoho duchovných Majstrov a mnoho hľadajúcich sa vzdalo. Spoločne s Bohom sa snažia, ale keď si myslia, že je to beznádejný prípad, vzdajú sa. Ale to nie je dobre. Nemali by sme sa nikdy vzdať. Treba bojovať až do konca. Skôr či neskôr sa Božia Vôľa musí prejaviť v tebe a cez teba.From:Sri Chinmoy,Štyria dôverní priatelia: neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a zhovievavosť k sebe samému, Madal Bal, 2008
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/fif