Časť 3. Štyria dôverní priatelia: neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a zhovievavosť k sebe samému

1.

V duchovnom živote nie je nič nevyliečiteľné. Musíš však vedieť, ako úprimne si prijal duchovný život, ako úprimne kráčaš po duchovnej ceste, ako úprimne ašpiruješ, aby si dosiahol konečný cieľ.

Neúprimnosť je ťažká choroba, ale dá sa vyliečiť. Keď Božské zostúpi, neúprimnosť sa dá vyliečiť. Nečistota je odolná choroba, ale dá sa vyliečiť. V prípade nečistoty to trvá dlhú dobu, niekedy dokonca niekoľko životov. Keď neúprimný človek vidí všade okolo seba úprimných ľudí, dostane vnútornú inšpiráciu a snaží sa stať úprimným. Cíti, že je zahanbujúce byť neúprimný, zatiaľ čo jeho priatelia a susedia hovoria po celý čas pravdu. Vtedy je možné prekonať neúprimnosť. Ale v prípade nečistoty je to iné. Ľudia môžu viesť vnútorný život, ale dosiahnuť čistotu nie je ľahké. Ľudia získavajú zážitky a potom tieto zážitky strácajú. Prečo? Pretože nemajú dostatok čistoty. Pravda, duša je vždy čistá. Ale vitál vytvára okolo duše závoj nečistoty. Ak má človek robiť pokrok, duša musí vedome odhodiť tento závoj nečistoty.

Potom je tu pochybnosť. Pochybnosť je takmer nevyliečiteľná choroba. Aj keď hľadajúci robí veľmi rýchly pokrok, alebo už prešiel v duchovnom živote dlhú cestu, aj tak sa môže stať obeťou pochybnosti. Pochybnosť je prítomná, až kým človek nerealizuje najvyššiu Pravdu. Dokonca aj veľký duchovný Majster Swámí Vivekananda pochyboval o svojom Majstrovi, Sri Rámakrišnovi. Aj keď bol Sri Rámakrišna na smrteľnej posteli a prechádzal za závoj Večnosti, Vivekananda o ňom pochyboval. Vtedy Sri Rámakrišna musel povedať svojmu najmilšiemu žiakovi, že ten, kto je Ráma a ten, kto je Krišna, je v jednej osobe Rámakrišna.

Rád by som vám povedal, že sú hľadajúci, ktorí urobili značný pokrok, ale teraz vstúpili do sveta pochybností. Cítia, že duchovný život nie je určený pre nich, a že v duchovnom živote premárnili svoju vzácnu energiu. To sú nesprávne úvahy, ktoré v sebe niekedy vedome prechovávajú. Vždy hovorím, že pochybnosť je pomalý jed. Hľadajúceho, ktorý v sebe chová pochybnosť, nakoniec tento pomalý jed otrávi.

Si Božím vybraným dieťaťom. Ak existuje Boh, musíš cítiť, že aj ty existuješ. Keď pôjdeš hlboko dovnútra a prijmeš duchovný život, musíš cítiť, že pochybnosť je najhorším zlodejom v tvojom živote. Kradne ti všetko tvoje vzácne vnútorné bohatstvo. Pochybnosť je aj tvojím najhorším nepriateľom. Prečo? Pretože pochybnosť začne pochybovať sama o sebe. Dnes pochybuješ o niekom a zajtra budeš pochybovať o sebe. Dnes prídeš k jednému záveru, a zajtra ťa znova zahalí vlna pochybnosti. Ale to neznamená, že dnešná pochybnosť sa odplavila. Nie, len ju nahradila iná pochybnosť.

A potom je tu zhovievavosť k sebe samému. Toto je naozaj, skutočne nevyliečiteľná choroba v porovnaní s neúprimnosťou, nečistotou, pochybnosťou a inými slabosťami, prekážkami a negatívnymi vlastnosťami. Zhovievavosť k sebe samému trvá dlhú, dlhú, dlhú dobu. Keď odíde neúprimnosť, keď odíde nečistota a pochybnosť, uvidíš, že zhovievavosť k sebe samému ešte stále zotrváva. Či už v myšlienkach alebo v konaní, na mentálnej úrovni alebo na fyzickej úrovni zostane prítomná vo vonkajšom vedomí.

Boh nám zhovievavosť k sebe odpustí, ale keď vystúpi do popredia naša úprimnosť a božská hrdosť, vtedy nemôžeme odpustiť sami sebe. Ako môžeme získať plody realizácie a oslobodenia, keď vieme, že sme na fyzickej a vitálnej úrovni takí nedokonalí? Vnútorná bytosť je samé svetlo. Silu tohto svetla sa pokúšame ponúknuť svojej vonkajšej bytosti. Ale najťažšie je to v prípade zhovievavosti k sebe, pretože v súčasnosti je úroveň ľudskej ašpirácie veľmi nízka. Ak hľadajúci v nás nie je dostatočne silný, potom je zhovievavosť k sebe samému nevyliečiteľná.

Pravda, Milosťou Najvyššieho sa jedného dňa z tejto zhovievavosti k sebe musíme vyliečiť. Ale na to potrebujeme okrem božskej Milosti ešte nesmiernu ašpiráciu, neustálu ašpiráciu. Je veľmi ľahké povedať, že s Božou Milosťou je všetko možné. To počujeme od každého duchovného Majstra. Avšak táto Milosť nezostúpi len tak, na hocikoho. Milosť zostúpi len na tých, ktorí sa chcú kúpať v jej slnečných lúčoch. Ak je hľadajúci pripravený bežať najrýchlejšie a obetovať všetko, čo má a čím je, ak je v každej chvíli pripravený odovzdať všetko Bohu, vtedy preňho nič nezostane nevyliečiteľným.

Ak chceš bežať k Bohu, božská Milosť je v tvojom vnútri a bude pôsobiť v tvoj prospech. Keď sa úprimne vzdáš všetkej pochybnosti a nečistoty, potom svitne zlatý deň, keď bude aj zhovievavosť k sebe samému vyliečená. Neprišiel som sem, aby som vás odradil. Mojou úlohou je povzbudiť vás. Ale spolu s povzbudením vám musím úprimne povedať, že poraziť zhovievavosť k sebe samému je skutočne ťažké. Nedávam vám studenú sprchu, ale pravda je pravda. Je to tá najťažšia úloha na ceste duchovného hľadajúceho. Ale duchovný hľadajúci musí jedného dňa poraziť zhovievavosť k sebe, pretože Boh nikomu nedovolí, aby zostal k sebe navždy zhovievavý. Boh chce dokonalosť od každého človeka na Zemi. Je to len otázka času, a tento čas už pre nás Boh vybral. Ale ak plačeme, môžeme urýchliť Božiu Hodinu. Boh je veľmi potešený, keď úprimní hľadajúci dokážu urýchliť Jeho vybranú Hodinu.

Obyčajní ľudia sa iba hrajú so slovami a myšlienkami, čítajú milióny kníh a pravdu sa učia iba mechanicky. Čím hlbšie ideme, tým je nám jasnejšie, že pre týchto hľadajúcich je zhovievavosť k sebe samému nevyliečiteľná. Na svete sú stovky jogínov a duchovných Majstrov. Ale pokiaľ ide o naozaj a skutočne realizovaných ľudí na Zemi, rád by som povedal, že ich je asi len tucet. Svet je dosť rozľahlý, ale Matka Zem je požehnaná len desiatimi alebo dvanástimi duchovnými Majstrami, ktorí realizovali Boha. Ďalší išli hlboko dovnútra. Sú omnoho pokročilejší než bežní hľadajúci, avšak nie sú realizovaní, a pokiaľ ide o zhovievavosť k sebe samému, tam končia. Ale tí, ktorí naozaj realizovali Pravdu, sú ďaleko za zhovievavosťou k sebe samému.

Keď sa pozrieme na zhovievavosť k sebe z najvyššej perspektívy, vidíme, že je to niečo, čo môžu poraziť iba veľkí duchovní Majstri a tí, ktorí získali nesmierny Súcit Najvyššieho. Bežní hľadajúci sa môžu na jednu hodinu denne zjednotiť s Božou Vôľou a po zvyšok dňa sú ich vôľa a Božia Vôľa úplne rozdielne. Ale keď je niekto krôčik od úplnej realizácie, vtedy nič nie je nemožné, pretože sa jeho vôľa zjednotí s Božou Vôľou. V prípade skutočných duchovných Majstrov sú Vôľa Boha a ich vôľa úplne a neoddeliteľne jedným. Vtedy nič nemôže zostať nevyliečiteľné.

From:Sri Chinmoy,Štyria dôverní priatelia: neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a zhovievavosť k sebe samému, Madal Bal, 2008
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/fif