Otázka: V psychológii je symptóm, ktorý sa volá maniodepresívna psychóza, keď je človek najprv živý a veselý, a vzápätí upadne do depresie. Občas to pozorujem u žiakov. Zdá sa, že je to súčasť ľudskej psychiky. Čo môžeme urobiť preto, aby sme tento cyklus zastavili?

Sri Chinmoy: Problém všetkých ľudí je, že nie sú spokojní s jednou vecou dlhšie ako päť minút. ak máme niečo päť minút, cítime, že sme veľmi bohatí. potom nás tá vec už neuspokojuje a bežíme za niečím iným. vždy cítime, že tá druhá strana poľa je viacej zelená. a tak bežíme na druhú stranu a tam zbadáme, že vôbec nie je zelená. alebo sa môže stať, že prídeme na druhú stranu a vidíme, že je naozaj zelená. tešíme sa z toho päť minút, ale potom začneme znovu rozmýšľať: „Nie, nie, nie! Mýlil som sa, tá druhá strana je rovnako zelená.“ A tak sa vrátime na druhú stranu a nič tam nenájdeme. Takýmto spôsobom budeme tri či štyri razy za deň šťastní a tri či štyri razy budeme nešťastní. Alebo jeden deň budeme šťastní a na druhý deň deprimovaní. Hore a dole, hore a dole! Ale prečo by sme mali zostupovať? Ak kráčame po správnej ceste a sme úprimní, potom by sme mali stále iba napredovať.

Keď sme šťastní, vtedy žijeme vo svojom srdci, vo svojej duši. Ale nie sme tam spokojní dlhšie ako päť minút. Chceme ísť do vitálu, do mysle alebo do fyzického, pretože nám neustála zmena dáva obrovskú radosť. A tak sa vedome či nevedome vraciame do fyzického, do vitálu a do mysle. Zmena je dobrá, keď je to zmena z dobrého na lepšie a z lepšieho na najlepšie. Ak dostávame zo srdca alebo duše trochu radosti, snažíme sa ju zväčšiť a zintenzívniť. Potom, keď vstúpime do najvyššej úrovne mysle, keď sme vo vedomí duše, naša radosť nemá konca.

Musíme vedieť, čo máme v kuchyni a čo v meditačnej miestnosti. V meditačnej miestnosti sú vonné tyčinky, sviečky a kvety. Tu získame veľkú radosť vďaka svojej inšpirácii, vďaka svojej úprimnosti v duchovnom živote. Ak vieme, čo nám môže ponúknuť meditačná miestnosť, prečo musíme ísť do kuchyne, do samého zmätku? Pretože cítime, že aj toto miesto má radosť. Ale rád by som povedal, že kuchyňa nie je to správne miesto na hľadanie radosti.

Mali by sme byť ako indický roľník. Indický roľník nečaká na dážď či slnko. Cíti, že jeho povinnosťou je orať pole. Každý deň ide na pole a robí svoju prácu. A tak by sme ani my nemali očakávať dobré a zlé chvíle. Ak máme jeden deň veselú myseľ, na druhý deň túto veselosť mysle vystrieda vlna depresie. Ale ak žijeme v Svetle, v božskom Mieri, potom sa to nestane. Prichádza to iba preto, že sme ešte úplne nezvládli svoj vitál a svoju myseľ.

From:Sri Chinmoy,Štyria dôverní priatelia: neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a zhovievavosť k sebe samému, Madal Bal, 2008
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/fif