Keď do úradu nastúpi nový vedúci oddelenia, úradníci sa mu posmievajú. Nepočúvajú ho, ani nerobia veci, ktoré od nich žiada. Ale pomaly, postupne vedúci porozumie situácii v úrade a začne uplatňovať svoju autoritu. Potom sa úradníci boja, že ich prepustí, a tak mu začnú preukazovať patričný rešpekt. Aj v duchovnom živote duša na začiatku všetko toleruje. Fyzické, vitál a myseľ sú neposlušnými členmi rodiny a posmievajú sa, neposlúchajú a robia všetko zle. Fyzická bytosť je ako nezbedné dieťa, ktoré sa nechce okúpať v bazéne. Myslí si, že voda v bazéne je veľmi studená a nechce do nej vstúpiť. Ale vedľa neho je iné dieťa, srdce, ktoré samé vstúpi do bazéna, dobre sa vykúpe a je šťastné. Matka, ktorou je v tomto prípade duša, pozoruje situáciu a vidí, že nezbedné dieťa nechce skočiť do bazéna. Nakoniec ho po polhodine jednoducho strčí do vody a prinúti ho, aby sa okúpalo.
Podobne aj duša čaká na svoj čas. Svet je plný nevedomosti, ale v duši je Božie nekonečné Svetlo a nezlomná Vôľa. Príde čas, keď sa prostredníctvom duše uskutoční Božia Vôľa, hoci na začiatku duša zostáva svedkom ako Purusha. Duša len pozoruje, ktoré časti bytosti sú dobré, a ktoré sú zlé. Keď chcú dobré časti počúvať dušu, duša ich víta. Hovorí: „Teraz bežme k Cieľu.“ O tých častiach bytosti, ktoré naďalej spia v nevedomosti a vytvárajú problémy, duša povie Najvyššiemu. Nakoniec, jedného dňa Najvyšší použije svoju všemocnú Silu a povie, že prišiel čas, aby im ukázal božské Svetlo prostredníctvom božskej Autority. V tom čase, v Božej vybranej Hodine, keď chce duša niekoho oslobodiť z pút nevedomosti, bude temnota tisícročí odstránená.From:Sri Chinmoy,Vták duše večnosti, časť 1, Sri Chinmoy Centrum, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/esb_1