Potom vstúpi do ďalšej miestnosti. Tam má akýsi upokojujúci pocit a vynára sa tu slovo ,nádej’. Všetko je plné nádeje, všetko je plodné, všetko mu dáva radosť. Ak sa pozrie do určitého rohu, získa radosť. Ak sa pozrie na nejaký predmet, získa radosť. Všetko ho povzbudzuje, teší a inšpiruje. Musí cítiť, že táto izba je jeho srdce. Tu v srdci získava inšpiráciu, ašpiráciu, povzbudenie a pocit dosiahnutia.
Potom vstúpi do tretej miestnosti. Tam vidí, že všetko je dokonalé, všetko je žiarivé, všetko je napĺňajúce. Keďže všetko zostáva v tejto miestnosti a nevychádza von, ešte je potrebné prejavenie vo vonkajšej bytosti. Ale izba sama o sebe je úplne dokonalá. Dáva vám pocit, že tu ste dosiahli všetko. Preto cítite nesmiernu radosť. Keď sa po prvýkrát pozeráte na túto izbu duše, cítite, že je vaša. Potom, po určitom čase cítite, že vy sami ste v skutočnosti touto izbou. Nie je to vaše vlastníctvo, naozaj ste sa stali touto konkrétnou izbou. A tou izbou je duša.
Ak pôjdete do izby mysle, môžete sa jej čokoľvek spýtať a ona vám povie, čo vám má povedať. V druhej miestnosti môžete požiadať srdce o posolstvo, ktoré vám chce dať. A v tretej miestnosti vám duša dá svoje božské posolstvo. Potom sa snažte počúvať pokyny duše a úplne sa s ňou zjednotiť.From:Sri Chinmoy,Vták duše večnosti, časť 1, Sri Chinmoy Centrum, 1974
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/esb_1