{{htmlmetatags>metatag-robots=()}} Everest ašpirácie, časť 4

Everest ašpirácie, časť 4

MOJA BOŽSKÁ PÚŤ1

Môj Milovaný Pán, môj Milovaný Priateľ, moje Milované Všetko, dal si mi moju jednoduchosť. Dal si mi moju úprimnosť. Dal si mi moju vyrovnanosť. Dal si mi moju čistotu.

Jednoduchosť si mi dal, aby som mohol začať svoju púť po ceste vedomia môjho tela. Úprimnosť si mi dal, aby som mohol začať svoju púť po ceste dynamiky môjho vitálu. Vyrovnanosť si mi dal, aby som mohol začať svoju púť po ceste mojej mentálnej vízie. Čistotu si mi dal, aby som mohol začať svoju púť po ceste blaženosti môjho srdca.

Môj Pane Najvyšší, tiež si mi povedal, že moja jednoduchosť, úprimnosť, vyrovnanosť a čistota dosiahnu vrchol svojej dokonalosti len vtedy, keď vďačnosť môjho srdca rozkvitne lupienok po lupienku do dokonalej Dokonalosti. A na to potrebujem ustavičné sebadávanie – vedomé, dušeplné a bezpodmienečné sebadávanie.

Aby som mal vedomé, neustále a dušeplné sebadávanie, musím k Tebe prísť nie ako úbohý žobrák, ale ako milujúci priateľ. Ak k Tebe prídem ako žobrák, môžeš mi dať to, čo potrebujem, alebo to, čo chcem. Ale nádoba mojej vnímavosti bude taká malá, že aj keď mi dáš to, čo potrebujem, nebude toho veľa, bude to oveľa menej, ako uspokojí moju dušu. A keď mi dáš to, čo chcem, nemusí to byť tá správna vec. Takže to, čo mi dáš, bude nakoniec zdrojom sklamania a nikdy to nebude zdrojom uspokojenia.

Môj Pane Najvyšší, ak mi dáš to, čo mi chceš dať, aj keby to bola len malá kvapka, táto kvapka nielen poteší to skutočné vo mne, dušu, ale tiež urobí nesmrteľným to ľudské vo mne. To ľudské vo mne je moja ľudská nádej, moja pozemská nádej. Predtým, ako začne nádej prinášať plody, nie je ničím iným ako ilúziou, sebaklamom a mentálnou halucináciou. Ale Ty dokážeš túto nádej urobiť nesmrteľnou. Keď bude moja nádej nesmrteľná, uvidím ju v podobe transcendentálnej Vízie Tvojej vlastnej Skutočnosti a univerzálnej Skutočnosti Tvojej vlastnej Vízie.

  1. EA 76. 18. júla 1977, 20:10 — Sri Chinmoy Centre, Norwalk, Connecticut.

ROBIŤ NIEČO PRE BOHA1

Ó, sladký Milovaný Pane môjho života, ó veľký a dobrý Priateľ môjho srdca, ja viem. Viem, že ak Ťa milujem, znamená to, že robím niečo pre Teba. Pretože nerobím nič pre Teba, znamená to, že Ťa skutočne nemilujem.

Ó Milovaný Pane Najvyšší, ja viem. Viem, že ak Ti slúžim, znamená to, že robím niečo pre Teba. Beda, prebeda, pretože nerobím nič pre Teba, znamená to, že Ti neslúžim.

Ó sladký Pane, ja viem. Viem, že ak na Teba myslím a meditujem na Teba, znamená to, že robím niečo pre Teba. Beda, prebeda, pretože nič pre Teba nerobím, znamená to, že na Teba nemyslím, nemeditujem na Teba.

Ó sladký Pane, keď hovorím vnútornému svetu, že Ťa bezsenne potrebujem, znamená to, že robím niečo pre Teba. Keď hovorím vonkajšiemu svetu, že Ťa zúfalo potrebuje tak ako ja, znamená to, že robím niečo pre Teba. Avšak beda, pretože nerobím pre Teba nič vo vnútornom svete, ani vo vonkajšom svete, znamená to, že Ťa nepotrebujem. Teším len samého seba svojím vlastným spôsobom.

Slávnostným sľubom mojej duše však bolo, že Ťa poteší a naplní Tvojím vlastným Spôsobom. Potešiť a naplniť Ťa Tvojím vlastným Spôsobom znamená, že nezostane stále vo svete teórie, ale stane sa praxou samotnou – praxou skutočnosti, ktorú chceš a potrebuješ. Byť praktický znamená robiť niečo pre Teba. Práve v mojej praktickosti môžeš prejaviť to, čo máš pre mňa a pre celé ľudstvo, a čím si pre mňa a pre ľudstvo. To, čo pre mňa a pre celé ľudstvo máš, je Tvoje vnútorné Svetlo Stvorenia. To, čím pre mňa a pre ľudstvo si, je vedomý, ustavičný a neoddeliteľný Plač Jednoty vo vnútornom svete a Úsmev Jednoty vo vonkajšom svete. Jedného dňa už čoskoro, ó Milovaný Pane Najvyšší, budem pre Teba určite niečo robiť dušeplne, oddane a bezpodmienečne v každom okamihu svojho života.

  1. EA 77. 18. júla 1977, 20:20 — Sri Chinmoy Centre, Norwalk, Connecticut.

PRIJATIE1

Prijal som človeka,

pretože človek sníva.


Prijal som zem,

pretože zem sa prekonáva.


Prijal som Nebo,

pretože Nebo sa usmieva.


Prijal som kozmických bohov,

pretože kozmickí bohovia sľubujú.


Prijal som Boha,

pretože Boh sa zároveň rozvíja a napĺňa.


Prijal som samého seba,

pretože sa učím

najvyššie umenie odovzdania.



  1. EA 78. 19. júla 1977, 7:30 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

CHVÍLE PRÁZDNOTY1

Hovoríš, že trpíš chvíľami prázdnoty. Vieš prečo? Nie preto, že nemáš čo robiť. Nie preto, že nemáš o čom rozprávať. Nie preto, že nemáš čo čítať alebo písať. Nie preto, že tvojmu svetu chýbajú priatelia. Nie preto, že nedokážeš dôverovať svetu. Nie preto, že nemôžeš nikoho považovať za svojho vlastného v celom šírom Božom stvorení. Nie, dôvod, prečo trpíš chvíľami prázdnoty je, že sa nehráš v záhrade svojho srdca s dieťaťom tvojho srdca, s dušou.

Ak sa budeš s láskyplne, radostne, oddane a bezvýhradne hrať so svojou dušou – dieťaťom, potom nebudeš nikdy, nikdy trpieť chvíľami prázdnoty bez ohľadu na to, čo ti svet dáva, bez ohľadu na to, čo ti svet spôsobuje, bez ohľadu na to, čo robíš alebo čo budeš robiť pre tento náš svet.

Chvíle prázdnoty ťa budú napádať dovtedy, kým neurobíš tú správnu vec, jedinú vec, a tou je tešiť sa neustále z hry jednoty s dieťaťom tvojho srdca, s dušou. A niečo viac, musíš si uvedomiť najdôležitejšiu vec, že malý dušeplný úsmev tvojej duše je záchrancom, osloboditeľom a napĺňateľom tvojho života. Ak dokážeš pristihnúť svoju dušu, ako sa usmieva, potom určite urobíš pokrok vo svojom vnútornom živote a určite uspeješ vo svojom vonkajšom živote. A keď sa usmievaš zároveň so svoju dušou, staneš sa tým, čím večne si vo vnútornom svete: Božím vlastným Úsmevom Uspokojenia. Nie chvíle prázdnoty, ale naplnený a napĺňajúci úsmev je jediným dôvodom skutočnosti tvojho bytia tu na zemi.

  1. EA 79. 19. júla 1977, 7:40 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

SI OTVORENÝ MALEJ ZMENE?1

Chceš byť dokonalý po každej stránke? Potom Mi dovoľ, aby som ti položil niekoľko jednoduchých, avšak život osvecujúcich otázok. Je tvoja myseľ otvorená malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoju myseľ, aby stále nepochybovala a nepodozrievala. Je tvoj vitál otvorený malej zmene? Ak áno, požiadaj svoj vitál, aby nerozkazoval celému svetu a nesnažil sa ho rozdrviť svojou ťažkou váhou. Je tvoje telo otvorené malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoje telo, aby nespalo bez hanby tak veľa hodín. Je tvoje srdce otvorené malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoje srdce, aby nebolo tak bezmocne a beznádejne plaché. Každého člena svojej vnútornej rodiny požiadaj ešte o jednu vec. Je tvoja myseľ otvorená malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoju myseľ, nech skoro ráno vyprázdni celý svoj obsah, aby som mohol vstúpiť a tešiť sa zo svojho Odpočinku Uspokojenia aspoň na sedem letmých sekúnd. Je tvoj vitál otvorený malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoj vitál, aby roztiahol krídla svojho záujmu ponad celý svet. Čo potom urobím Ja? S ohromnou hrdosťou sa budem hrať so všetko milujúcimi krídlami tvojho vitálu. Je tvoje telo otvorené malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoje telo, aby sa prebudilo, rozhliadlo sa naokolo a objavilo Ma. Skrývam sa. Ak Ma telo dokáže nájsť, potom budem viac než ochotný hrať s ním Svoju Hru na skrývačku, ktorej sa nanajvýš dušeplne tešia dokonca aj kozmickí bohovia. Je tvoje srdce otvorené malej zmene? Ak áno, potom požiadaj svoje srdce, aby sa nadychovalo len dychu čistoty a ničoho iného. Povedz svojmu srdcu, že dych čistoty je jediná vec, z ktorej žijem. Keď jem hocičo iné, mám pokazený žalúdok a trpím rôznymi chorobami. Je to len dych čistoty tvojho srdca, ktorý Ma vyživuje, udržuje Ma pri živote a dáva Mi Nektár Blaženosti a Silu Nesmrteľnosti, aby som pokračoval vo Svojej kozmickej Hre, vo Svojom kozmickom Tanci a vo Svojom kozmickom Uspokojení Jednoty.

  1. EA 80. 19. júla 1977, 7:45 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

KRÁĽ NEVEDOMOSTI, ČLOVEK TÚŽBY, BOH SÚCITU1

Kde je kráľ nevedomosti? Je v práci. Kde je človek túžby? Je v práci. Kde je Boh Súcitu? Je v práci.

Ak chceš vedieť, ako pracujú, som viac než ochotný ti to povedať. Kráľ nevedomosti pracuje neúnavne. Človek túžby pracuje nevedomky. Boh Súcitu pracuje bezpodmienečne.

Kráľ nevedomosti chce pohltiť svet. Človek túžby chce vlastniť svet. Boh Súcitu chce osvietiť svet.

Kráľ nevedomosti hovorí: „Nechcem nič milovať. Nechcem nikoho milovať. Ale chcem byť milovaný človekom túžby a Bohom Súcitu.“

Človek túžby hovorí: „Chcem milovať pokušenie kráľa nevedomosti a chcem byť milovaný Odpustením Boha Súcitu.“

Boh Súcitu hovorí: „Chcem milovať Svoj vlastný prebúdzajúci sa vývoj v kráľovi nevedomosti. Chcem milovať Svoj vlastný ašpirujúci vývoj v človeku túžby. Chcem milovať Svoj vlastný všetko prekonávajúci a všetko osvecujúci vývoj v Mojej vlastnej Lodi Snov a na Svojom Brehu Skutočnosti.“

  1. EA 81. 19. júla 1977, 22:15 — Co-op City, Bronx, New York.

NIKDY NIE JE NESKORO1

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som sa stal dobrým nástrojom Boha.

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som sa modlil k Bohu a meditoval na Boha v skorých ranných hodinách.

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som slúžil svojmu Milovanému Najvyššiemu vo vnútri svojich bratov a sestier: ľudstvu.

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som miloval svoje sestry a bratov – ľudstvo – vo vnútri svojho Milovaného Najvyššieho.

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som povedal svojmu sladkému Pánovi, že som len pre Neho. Aby som Ho uvidel tvárou tvár, miloval Ho, slúžil Mu a naplnil Ho – preto som uzrel svetlo dňa.

Nikdy nie je príliš neskoro, aby som sa naučil, čím naozaj som vo vnútornom svete a odnaučil sa, čím skutočne nie som vo vonkajšom svete.

Napokon, nikdy nie je príliš neskoro, aby som sa nielen úprimne porozprával so svojím vnútorným Kormidelníkom, ale tiež vrástol do Jeho vlastného obrazu. Viem, že môj Pán Najvyšší bude so mnou úplne spokojný len vtedy, keď sa stanem takým ako On, ďalším Bohom, pretože On chce, aby som bol Jeho druhom, nie otrokom.

Áno, je príliš neskoro na jednu vec, a som nekonečne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že je pre mňa príliš neskoro na túto vec. A čo je tou vecou? Je to môj život túžby. Je pre mňa príliš neskoro, aby som sa vrátil späť k životu túžob. A ešte niečo viac, čo je rovnako pravda: nikdy nebudem schopný vrátiť sa do kráľovstva zvierat, nikdy!

  1. EA 82. 20. júla 1977, 6:15 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

BOH STVORIL TENTO SVET GUĽATÝ1

Boh stvoril tento svet guľatý. Vieš prečo? Možno máš odpoveď. V podstate, každý je schopný odpovedať podľa svojho vnútorného svetla a vonkajšej perspektívy. Podľa môjho vnútorného uvedomenia by som rád povedal, že Boh urobil tento svet guľatým preto, aby sme všetci mohli sedieť okolo Neho v kruhu a nikto by nikomu neprekážal vo výhľade. Ak nám bude niekto brániť vo výhľade, prirodzene budeme smutní a nešťastní. Preto Boh, Tvorca všetkého Dobrého, stvoril tento svet guľatý, aby sme Ho mohli vidieť ľahko a priamo. A ak chceme, čo by sme mali, môžeme sa na Neho pozerať oddane a dušeplne. Aby sme sa stali členmi Božieho kruhu, musíme zostať vo svojom srdci. Ako zostaneme vo vnútri svojho srdca? Je veľa spôsobov, ale najjednoduchší a najefektívnejší spôsob je cítiť, že kruh, ktorý pre nás Boh stvoril, je nielen naším záchranným kruhom, ale tiež naším bratským a sesterským kruhom. Ak budeme tento náš kruh, tento náš guľatý svet považovať za cudzí prvok alebo prekážku a bariéru, ak budeme cítiť, že musíme ísť za tento kruh sveta a z tohto dôvodu ho musíme rozbiť na kúsky, potom urobíme himalájsku chybu. Nie, tento kruh je naším kruhom jednoty, z ktorého môžeme všetci vidieť nášho Milovaného Najvyššieho podľa vnímavosti svojho srdca, žiarivosti svojej duše a nesebeckej tvorivosti svojho života.

  1. EA 83. 20. júla 1977, 6:20 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

DÁVAM?1

Dávam? Áno. Dávam radostne a dušeplne? Nie, bohužiaľ nie. To znamená, že ponúkam nielen svoju ružu, ale spolu s ňou aj veľa, veľa tŕňov.

Dávam? Áno. Dávam radostne a dušeplne? Nie, bohužiaľ nie. To znamená, že ponúkam nielen svoj svet nádejí, ale spolu s ním aj svoj svet sklamania.

Dávam. Áno. Dávam radostne a dušeplne? Nie, bohužiaľ nie. To znamená, že všetkým tým, ktorí sú okolo mňa ponúkam nielen svoj slobodný svet ašpirácie, ale tiež svoj svet spútaný túžbou.

Ako sa môžem stať radostným a dušeplným dávajúcim, aby som oslobodil seba a ostatných? Môžem sa stať radostným a dušeplným dávajúcim, ak dokážem cítiť, že ten, kto dáva, tiež prijíma. Čím viac niekto dáva, tým lepšie môže prijímať. Dáva, pretože cíti, že to je jediný spôsob, ako tešiť to skutočné v ňom, dušu. Ten, kto skutočne dáva, dáva svetu radostne a dušeplne všetko osvecujúcu krásu svojej duše a nikdy, nikdy nedáva nepekný sen svojho tela.

  1. EA 84. 20. júla 1977, 6:35 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

ČO ROBÍM?1

Čo robím? Milujem Boha-človeka? Nie. Slúžim človeku-Bohu? Nie.

Čo robím? Plačem pre lepší svet? Nie. Myslím na premenu svojho vonkajšieho života? Nie. Uvažujem o naplnení svojho vnútorného života? Nie.

Čo robím? Túžim po zničení sveta? Nie. Túžim začať nový život, aby som sa znovu mohol hrať ako bezstarostné dieťa – bez myšlienok, bez pochybností, bez podozrievania, bez strachu, bez úzkosti? Túžim po tých zlatých dňoch svojho detstva? Nie, nie.

Čo robím? Prejavujem svoju obrovskú závislosť na Nebeskej blaženosti, na kozmických bohoch a bohyniach? Nie, nie. Prejavujem svoju trpkú, znechutenú averziu k svetu, k tomuto nepeknému neašpirujúcemu svetu? Nie, nie.

Čo potom robím? Len plávam k brehu vo svojej lodi nádeje. Možno je to neistý breh, možno je to breh rozkvitajúcich snov. Neviem, a ani to nechcem vedieť. Keby som vedel, že je to neistý breh, bol by som odsúdený na sklamanie a zničenie. A keby som vedel, že je to breh rozkvitajúcich snov, potom by nehanebný odpočinok a sebauspokojenie prenikli celou mojou bytosťou a ovládli celú moju pozemskú existenciu. Preto celkom ponechávam svoj osud pri Nohách tvorcu môjho osudu, môjho Milovaného Najvyššieho.

  1. EA 86. 20. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

BEZ ČLOVEKA A BEZ BOHA1

Môžem niečo urobiť bez človeka? Áno, môžem. Bez človeka dokážem urobiť veľmi veľa vecí, ak nie všetky. Ak sa budem modliť k Bohu, aby mi dal schopnosť robiť všetko bez pomoci človeka, bez pomoci ľudstva, som si istý, že mi ten dar dá.

Robím toľko vecí bez pomoci človeka práve preto, že mi môj Všemocný Otec, môj Milovaný Najvyšší, dal tú schopnosť. Bez človeka sa pozerám na svojho mocného brata, slnko. Bez človeka sa pozerám na svoju krásnu sestru, mesiac. Bez človeka sa pozerám na svoje sladké deti, hviezdy. Bez človeka sa pozerám a pozerám na svojho Otca-Boha, a na svoju Matku-Boha.

Ale môžem niečo urobiť bez Boha? Nie, to je nemožné. Prečo? Nemôžem urobiť nič bez Boha, pretože bez Neho nedokážem žiť. Ako to, že bez Boha nemôžem žiť? Je to preto, že je samou Láskavosťou, samou Láskou? Nie, nie! Je to preto, že je samým Záujmom, samým Súcitom? Nie, nie! Je to preto, že je všade? Nie, nie! Je to preto, že On je mojím základom, mojou podstatou? Nie, nie!

Prečo potom nedokážem žiť bez Boha? Nedokážem žiť bez Boha, pretože nedokážem žiť bez toho, čím som. Dokážeš žiť bez toho, čím si? Nemožné! Ak si zjednotený s Bohom, potom máš Boha vo svojom vnútri tak ako jeleň, ktorý má pižmo. Jeleň a pižmo sú neoddeliteľní. Ak kvet vonia, potom sú kvet a vôňa neoddeliteľné. Podobne, Boh-Krása vo vnútri mňa a Boh-Vlastník Krásy sú neoddeliteľní. Preto nedokážem žiť bez Boha, lebo On je tým, čím som a čo mám. Ani ty nemôžeš žiť bez toho, čím si a čo máš. To, čím si a čo máš, je vždy tá istá Existencia Skutočnosti: Boh. Preto ty ani ja nedokážeme žiť bez Boha, nehovoriac o tom, že by sme bez Boha niečo urobili.

  1. EA 87. 20. júla 1977, 8:15 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

ZVLÁŠTNE POSOLSTVÁ1

Náš Milovaný Pán Najvyšší má pre teba zvláštne posolstvo. Dnes dá tebe a tvojej mysli mier.

Dnes budeš mať mier mysle.

Náš Milovaný Najvyšší má pre neho zvláštne posolstvo. Dnes dá náš Milovaný Najvyšší jemu a jeho srdcu lásku. Jeho srdce bude zaplavené láskou.

Náš Milovaný Najvyšší má pre mňa zvláštne posolstvo. Dnes dá mne a môjmu životu neustály prúd uistenia, že som z Neho a pre Neho.

Máš ty nejaké zvláštne posolstvo pre nášho Milovaného Najvyššieho? Má on nejaké zvláštne posolstvo pre nášho Milovaného Najvyššieho? Mám ja nejaké zvláštne posolstvo pre nášho Milovaného Najvyššieho?

Tvoje ticho mi hovorí, že nemáš žiadne zvláštne posolstvo pre nášho Najvyššieho, ale rád by som ti povedal, že máš zvláštne posolstvo. Keď hovorím „ty“, myslím tým tvoju dušu. Tvoja duša teraz hovorí cezo mňa. Posolstvo, ktoré má tvoja duša, to skutočné v tebe, pre Najvyššieho, je toto: odteraz budeš plávať v Jeho Lodi radostne a bezvýhradne.

Jeho ticho mi naznačuje, že dnes nemá žiadne zvláštne posolstvo pre Najvyššieho, ale rád by som mu povedal, že má zvláštne posolstvo, hoci si ho neuvedomuje. Jeho duša, ktorá je to skutočné v ňom, má zvláštne posolstvo pre Najvyššieho, a ja ho prinášam jeho vonkajšej mysli. Zvláštne posolstvo, ktoré má jeho duša pre Najvyššieho, znie takto: odteraz sa vedome, bezpodmienečne a dušeplne stane čistým a spoľahlivým nástrojom Najvyššieho. Toto je jeho sľub nášmu Milovanému Najvyššiemu.

Ja mám tiež zvláštne posolstvo pre Najvyššieho. Plne si uvedomujem svoje zvláštne posolstvo, a to je, že chcem žiť len pre Neho. Keď bude smrť nevyhnutná, chcem zomrieť len pre Neho. V najvnútornejších zákutiach svojho srdca však viem, že môj Pán je Životom Nekonečnosti, Životom Večnosti a Životom Nesmrteľnosti. Ak Ho naplním Jeho vlastným Spôsobom, potom vstúpim do nekonečného, večného a nesmrteľného Života. Tam pre mňa nebude žiadna smrť. Toto je zvláštne posolstvo, ktoré chcem ponúknuť svojmu Milovanému Najvyššiemu: žijem len pre Neho a zomriem len pre Neho.

Každé zvláštne posolstvo je predzvesťou nového úsvitu, nového odhalenia, nového naplnenia. Každé zvláštne posolstvo nie je ničím iným ako dušeplným a plodným odkazom. Každé posolstvo začína nový život sebauzdravenia zo sveta nevedomosti. Každé posolstvo je sebaobjavením vo svete uvedomovania. Každé posolstvo je procesom sebaponúkania, ktoré napokon prekoná našu najvyššiu predstavivosť. Každé posolstvo je našou premenou na Boží vlastný obraz.

Sme potešení Bohom, keď nám ponúkne zvláštne posolstvo. Pokiaľ ide o Boha, On je nami nielen potešený, keď Mu ponúkneme zvláštne posolstvo, ale je tiež na nás hrdý, pretože cíti, že naše posolstvo je nielen posolstvom, ale tiež prísľubom. Je to nielen prísľub, ale tiež predzvesť nového úsvitu. Je to nielen predzvesť nového úsvitu, ale tiež všetko napĺňajúce uspokojenie.

  1. EA 91. 20. júla 1977, 12:30 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

PREMENA1

Premena je ako dom, ktorý sa stane domovom len vtedy, ak je v ňom mier, radosť, harmónia a láska. Predtým je tam len dom – zmes tehál, piesku, dreva a materiálnych vecí. Ale tieto veci sú zbytočné a bezvýznamné, dokiaľ nie je vo vnútri domu mier, láska, radosť a jednota. Keď sa tieto kvality stanú skutočnými, vtedy sa dom premení na domov.

Ľudský život je úplne prázdny, dokiaľ v ňom nie je láska. Je to život, stvorenie Boha, ale toto stvorenie nemá žiadny zmysel, dokiaľ v ňom nie je láska. Život sa stane zmysluplným a plodným až vtedy, keď ho naplní láska. To, čo potrebujeme, je premena domu na domov. To, čo potrebujeme, je premena života láskou.

Za najväčšie dosiahnutie na zemi považujeme ľudskú myseľ. Ale táto myseľ je bez úžitku, dokiaľ sa rozľahlosť nestane jej druhým menom. Dovtedy, kým ľudská myseľ nie je premenená rozľahlosťou, je myseľ zbytočná. Obyčajná ľudská myseľ sa vždy snaží udržať si svoju nadradenosť. Hľadá chyby na ostatných a podozrieva ich. Nachádza potešenie len v presadzovaní vlastnej individuality. Kto potrebuje takú myseľ? Ale keď do mysle vstúpi rozľahlosť, myseľ je osvietená a naplnená.

Stvorenie ako také nepotrebujeme, pretože je bezmocné, beznádejné a zbytočné. Ale keď vidíme vo vnútri stvorenia Božie Svetlo, potom to, čo vidíme, nie je bezmocnosť, ale ochota, nie beznádej, ale plnosť nádeje, nie zbytočnosť ale užitočnosť. To, čo vidíme, nie je len holým sľubom, ale dokonalým uistením naplnenia tohto sľubu. Stvorenie zmysluplné a plodné len vtedy, keď ho premení Svetlo Stvoriteľa. Inak je pozemské stvorenie bez úžitku.

Život ašpirácie, život zasvätenia, život modlitby, koncentrácia a meditácia nás nemôže zaviesť príliš ďaleko, pokiaľ necítime, že sme prišli na svet len preto, aby sme tešili Boha a slúžili Mu Jeho vlastným Spôsobom. Inak môžeme mať ašpiráciu, môžeme mať zasvätenie, môžeme mať silu modlitby, silu koncentrácie a silu meditácie, a tie nás nepochybne privedú do cieľa. Ale tento cieľ nemôže byť konečným cieľom, ktorý pre nás stvoril Boh.

V každej modlitbe, v každej koncentrácii a v každej meditácii si musíme pamätať svoj sľub Bohu, že sme prišli na svet, aby sme Ho tešili Jeho vlastným Spôsobom. Vždy, keď sa modlíme, vždy, keď meditujeme, vždy, keď robíme čokoľvek, ak si nepripomíname svoj sľub, ktorý sme dali Bohu, a ak tu nie je žiadne sebauistenie, že môžeme tento sľub dodržať, potom je to márne. Nezáleží na tom, koľko hodín sa modlíme, koľko hodín sa koncentrujeme a meditujeme, všetko napokon skončí trpkým sklamaním. Pravdaže, získame výsledky zo svojej modlitby, koncentrácie a meditácie, ale tieto výsledky budú ďaleko od našej spokojnosti.

Vytvorili sme si cieľ podľa svojej vlastnej vnútornej vnímavosti a tento cieľ môžeme dosiahnuť. Ale pokiaľ Svetlo nášho Stvoriteľa neosvieti a nepremení našu vnútornú podobu, nebudeme spokojní, budeme sklamaní. V každom okamihu, keď sa modlíme, keď sa koncentrujeme, keď meditujeme, ak si dokážeme pred sebou udržať svoj dušeplný sľub nášmu Milovanému Najvyššiemu – tešiť Ho Jeho vlastným Spôsobom – a ak si dokážeme udržať svoju vnútornú istotu, potom tento sľub môžeme naplniť, a aj ho naplníme. Len potom bude mať naša modlitba, koncentrácia a meditácia pravú hodnotu, pravý význam a pravé naplnenie.

Láska musí premeniť život. Rozľahlosť musí premeniť myseľ. Svetlo musí premeniť stvorenie. Vnútorné uistenie a pripomínanie si svojho sľubu Bohu musí premeniť našu plytkú modlitbu a meditáciu. Len potom svitne spokojnosť, dokonalá spokojnosť, trvalá spokojnosť.

  1. EA 92. 20. júla 1977, 12:40 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

PREČO SA NEDELÍM?1

Delím sa s tebou o svoju inšpiráciu? Nie. Delím sa s tebou o svoju ašpiráciu? Nie. Delím sa s tebou o svoje zasvätenie? Nie. Delím sa s tebou o svoje skúsenosti? Nie. Prečo sa s tebou nedelím o svoju inšpiráciu, ašpiráciu, zasvätenie a skúsenosti? Dôvod je jednoduchý. Cítim, že ak sa podelím o tieto veci s tebou, potom nezostanem jedinečným. Budeš mať tie isté veci ako ja a moja nadradenosť zmizne. Dokonca, aj keď získaš tieto veci v nekonečne malej miere, budeš môcť tvrdiť, že ich máš rovnako ako ja. Potom je to len otázka času, kedy dosiahneš tú istú úroveň ako ja, alebo ma dokonca prekonáš. Takže sa ťa obávam. Som neistý a žiarlim na teba. Preto sa nechcem s tebou deliť. Moje uspokojenie sa skončí v momente, keď sa o niečo s tebou podelím, pretože potom ty a ja budeme na jednej úrovni, a to ja nechcem. Chcem byť aspoň o kúsok vyššie ako ty, aby som ti mohol vládnuť. Beda, ach beda, toto je poznanie, ku ktorému som dospel.

Keď sa ponorím hlboko dovnútra, vidím svojho jediného Priateľa, svojho Večného Priateľa, svojho Milovaného Najvyššieho. Vidím, ako sa neustále delí so mnou a so zvyškom svetom, s celým Svojím stvorením. So Svojou inšpiráciou, so Svojou ašpiráciou, so Svojím zasvätením, so Svojimi skúsenosťami, so všetkým čo má a čím je, sa delí so mnou a so všetkými. Prečo? Prečo sa nebojí, že stratí Svoju individualitu, Svoju nadradenosť, Svoju nadvládu? Ak dá mne aj tebe to, čo má, aj keď je to len časť, neurobí Ho to menším Bohom? Neurobí to z nás Jemu rovnocenných?

Môj Pán Najvyšší mi hovorí, že som strašný blázon. Keď mi niečo dáva, nestráca. Naopak, získava. Jeho ponúkanie inšpirácie, ašpirácie, zasvätenia a skúseností je ako prúd rieky. Keď rieka prúdi, nič nestráca. Len pokrýva väčšie územie a naberá na veľkosti a sile. Boh so Sebou nesie všetko, čo má – Svoju inšpiráciu, ašpiráciu, zasvätenie a Svoje zážitky. Neoddeľuje tieto veci od Svojej Existencie. Nesie ich, všetko nesie k nám. Odo mňa idú k tebe, od teba idú k niekomu inému. Boh nikdy nestráca Svoju jedinečnosť, Svoje dosiahnutia, Svoje vlastnosti, Svoje vlastníctvo. Naopak, rozdeľuje ich tu, tam a všade. Chce, aby sa všade rozšírili, pretože vie, že Mu patrí celé stvorenie.

Ja chcem vyjadriť svoju jedinečnosť cez pocit oddelenosti. Existujem pre seba a chcem povedať a ukázať celému svetu, že som jedinečný, že nikto iný nie je mojou kópiou. A tiež nechcem, aby som bol kópiou niekoho iného. Nie, chcem byť vždy jedinečný. Nikto sa mi nevyrovná, nikto nebude mať rovnaký tvar, rovnaký vzor, rovnaké skúsenosti, rovnakú skutočnosť a existenciu ako mám ja, alebo akou som ja. Takto premýšľam o svojej jedinečnosti.

Ale môj Pán Najvyšší má odlišný pohľad na Svoju jedinečnosť. Cíti, že Jeho jedinečnosť je náležite vyjadrená len vtedy, keď vidí Svoje dosiahnutia a vlastníctvo tu, tam a všade. Tým, že považuje každého za Svojho celkom vlastného, tým, že cíti, že Mu každý patrí a On patrí každému, tým, že cíti, že On je pre všetkých a všetci sú pre Neho, cíti v každom Svoju vlastnú jedinečnosť.

Ja si chcem založiť svoju jedinečnosť na oddelenosti. Boh si chce založiť Svoju jedinečnosť na rozmanitosti. Chce zasvätiť všetko Svetlo Svojej Vízie Svojmu stvoreniu, pretože cíti, že len keď stvorenie prijme Jeho Svetlo, urobí Ho to univerzálne napĺňajúcim a univerzálne naplneným. Preto chce tento druh jedinečnosti: jeden sa spojil s mnohými, pieseň jednoty so skutočnosťou jednoty. V každom okamihu chce Stvoriteľ Jednoty spievať Svoju Pieseň Jednoty so Svojím stvorením jednoty, pretože cíti, že toto je jediný spôsob, ako sa môže prejaviť Jeho jedinečnosť po celom šírom svete.

  1. EA 93. 20. júla 1977, 12:50 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

NÁHRADNÍCI1

My nahrádzame pomerne často, ale Boh nepotrebuje žiadneho náhradníka. Keď hráme hru a člen nášho tímu sa zraní, okamžite dostaneme náhradníka. Na všetko, čo robíme na zemi, máme tendenciu mať náhradníka, ak je to nutné. Ale pokiaľ ide o Boha, On nepotrebuje náhradníka. Vo Svojom Tíme nikdy nechce náhradníka. Prečo, prečo vlastne?

Boh chce, aby si bol v Jeho Tíme, a aby si obsadil zvláštnu pozíciu. On chce, aby si bol na konkrétnom mieste a robil konkrétnu vec v Jeho Kozmickej Hre. Môžeš povedať, že dnes si chorý, že dnes nie si v radostnej nálade, že dnes si mentálne rozrušený, že dnes sa ťa zmocnila letargia. Môžeš mať milióny dôvodov, prečo chceš odpočívať a dostať náhradníka.

Ale Boh povie: „Chceš mať náhradníka, ale neuvedomuješ si, že každý človek má pridelené miesto? Chcem, aby si zohral zvláštnu úlohu v Mojej Kozmickej Hre. Ak Mi ponúkneš náhradníka, tento náhradník bude na nesprávnom mieste, pretože on má svoju vlastnú úlohu. Môžem ťa požiadať, aby si v kozmickom futbale hral stredného útočníka, a tvojho priateľa môžem požiadať, aby hral na pravom krídle. Ak chceš, aby ťa niekto iný nahradil len preto, že nie si v radostnej nálade, len preto, že si rozrušený, len preto, že si na Mňa nahnevaný, len preto, že niečo nie je s tebou v poriadku, nemyslíš, že tá určitá osoba bude potom chýbať na svojom mieste? Ak bude hrať tvoju úlohu, potom nebude môcť hrať svoju. Ak neustále posielaš náhradníka, ak celý svet chce posielať náhradníkov, kto bude potom hrať všetky úlohy? Ako sa môžu obsadiť všetky miesta v Mojom stvorení, ktoré majú byť obsadené?

V Mojom Kozmickom Tíme za teba nikdy neprijmem náhradníka. Ty musíš hrať svoju úlohu, aj on musí hrať svoju úlohu. Ak ho vezmem z jeho miesta, aby hral tvoju úlohu, potom jeho miesto zostane prázdne. Nie, každý musí hrať svoju vlastnú úlohu, len vtedy dokážeme bojovať s nevedomosťou. Ak je každý na správnom mieste, ak každý hrá svoju úlohu neúnavne, dušeplne a bezpodmienečne, aby Ma potešil, len vtedy dokážem bojovať proti nevedomosti. Len tak zvíťazíme v preťahovaní lanom medzi božským a nebožským, medzi temnotou nevedomosti a svetlom múdrosti. Nikdy neprijmem náhradníka. Prijatím náhradníka sa oslabí tím. Ak premiestnime určitého hráča, kto obsadí jeho miesto, ktoré zostane prázdne?“

V Božom Tíme nemôžu existovať náhradníci. Ty hraj svoju úlohu, nech on hrá svoju úlohu a nech ja hrám svoju úlohu. Len potom náš Najvyšší Kormidelník, náš Najvyšší Kapitán, určite dosiahne víťazstvo. A pre koho je toto víťazstvo? Nielen pre Neho, ale tiež pre nás, pretože sme jedným, večne jedným. Otec a deti sú večne jedným, Matka a deti sú večne jedným. Preto v Božej Kozmickej Hre nemôžu byť náhradníci.

  1. EA 94. 20. júla 1977, 13:00 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

MODLIL SOM SA ĎALEJ1

Pred mnohými rokmi som sa začal modliť. Jedného dňa Boh, môj Milovaný Najvyšší, prišiel ku mne a povedal: „Som s tebou spokojný, syn Môj. Dávam ti Mier.“

Modlil som sa ďalej. Po niekoľkých rokoch prišiel ku mne a povedal: „Potešil si Ma, syn Môj. Dávam ti Svetlo.“

Modlil som sa ďalej. Po niekoľkých rokoch môj Pán Najvyšší prišiel znovu. Povedal: „Potešil si Ma, syn Môj. Dávam ti Blaženosť, Nektárovú Blaženosť.“

Modlil som sa ďalej a On po niekoľkých rokoch prišiel a povedal: „Syn Môj, dal som ti Mier, dal som ti Svetlo, dal som ti Blaženosť. Čo viacej chceš? Je ešte niečo iné, čo by si chcel? Je ešte niečo iné, čo potrebuješ? Ak má niekto Mier, Svetlo a Blaženosť, má všetko. Vo vnútri Mieru, Svetla a Blaženosti je moc sveta, uspokojenie sveta, jednota sveta a naplnenie sveta.“ Zostal som ticho a naďalej som sa modlil. Môj Pán ma obdaril sladkým malým úsmevom a potichu odišiel.

O niekoľko rokov neskôr prišiel ku mne a povedal: „Syn Môj, viem, čo chceš. Chceš byť ako Ja, ďalším Bohom. Pozri, v okamihu ťa urobím ďalším Bohom. Si spokojný?“ Zostal som ticho a modlil som sa ďalej.

On povedal: „Urobil som ťa ďalším Bohom, ako som Ja,. Ešte aj teraz sa musíš modliť? Čo ešte potrebuješ? Dal som ti všetko – Mier, Svetlo, Blaženosť, jednotu, rovnosť. Čo viac potrebuješ? Čo viac?“ Zostal som ticho. Modlil som sa ďalej.

Môj Pán povedal: „Viem, čo chceš. Chceš sa so Mnou hrať hru na božského milovníka a Najvyššieho Milovaného. To je to, čo chceš. Splním ti to želanie.“ Venoval som môjmu Pánovi dušeplný úsmev a On ma zovrel vo Svojom všetko milujúcom, všetko posilňujúcom a všetko napĺňajúcom Objatí.

  1. EA 96. 20. júla 1977, 13:30 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

NOVOSŤ1

Včera som ťa stretol. Dnes ťa vidím druhýkrát. To znamená, že už nie si pre mňa nový, už nie si pre mňa cudzincom. Stal si sa mojím priateľom, ty a ja sme sa stali starými priateľmi. Zostarol si a ja tiež.

Včera som niečo videl prvýkrát. Dnes to vidím druhýkrát. To znamená, že tá vec pre mňa zostarla. Včera som cítil niečo prvýkrát. Dnes to cítim znova. Včera som jedol niečo prvýkrát. Dnes to jem znova. To znamená, že môj zážitok zostarol. Už to nie je nič nové.

Čokoľvek, čo vidím druhýkrát, čokoľvek, čo robím druhýkrát, čokoľvek, čo cítim druhýkrát je automaticky staré. Tá konkrétna vec, ten konkrétny človek bude cítiť to isté ku mne – že som zostarol.

Existuje niečo, čo nikdy nezostarne? Áno, existuje, a je to vnútorný plač môjho srdca. Tento vnútorný plač je stále nový. Každý deň nadobudne podobu novej modlitby, novej koncentrácie, novej meditácie. Každý deň dostane niečo nové od Boha. Môžeš sa spýtať, ako môže byť tvoja modlitba a meditácia nová, keď sa modlíš každý deň? Ale rád by som povedal, že je to nielen možné, ale tiež nevyhnutné.

Môžeš si myslieť, že Mier, Svetlo, Blaženosť, Sila a ďalších niekoľko vlastností Boha je všetko, čo existuje. Ale rád by som povedal, že to nie je pravda. Boh je nekonečný a Jeho vlastnosti sú nekonečné. Takže poľahky môžeš mať nekonečnú rozmanitosť vo svojej modlitbe, koncentrácii a meditácii. Každá modlitba môže byť ľahko nová. Každá koncentrácia môže byť ľahko nová. Každá meditácia môže byť ľahko nová.

Modlitba vzdoruje veku. Koncentrácia vzdoruje veku. Meditácia vzdoruje veku. Náš vnútorný plač je matkou a otcom našej modlitby, koncentrácie a meditácie, preto sa spriateľme s týmto vnútorným plačom. Nech sa naše telo, vitál, myseľ a srdce spriatelia s týmto vnútorným plačom. S týmto vnútorným plačom sa celá naša existencia, vonkajšia aj vnútorná, stane večne novou skutočnosťou existencie a stále novým, večne napĺňajúcim Snom Boha v nás a cez nás.

  1. EA 97. 20. júla 1977, 17:00 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

PREČO SA PONÁHĽAŠ?1

Prečo sa ponáhľaš? Myslíš si, že tvoj vlak ašpirácie, ktorý je smeruje do cieľa spokojnosti, čoskoro odíde, a tvoje telo, vitál, myseľ a srdce nie sú pripravené? To preto sa tak veľmi ponáhľaš?

Prečo sa ponáhľaš? Myslíš si, že Božia Hodina udrela, zatiaľ čo si tvrdo spal? To preto si taký smutný, zahanbený a vystrašený? Preto sa tak veľmi ponáhľaš modliť a meditovať, aby si uvidel Tvár Boha?

Prečo sa ponáhľaš? Myslíš si, že čas vypršal a tvoj sľub Bohu zostane nenaplnený? Si smutný a skľúčený, pretože nie si čestný? Cítiš, že nie si skutočne oddaným a dušeplným nástrojom Boha? Preto sa ponáhľaš meditovať, ponoriť sa dovnútra, urobiť všetko potrebné čo najskôr?

Prečo sa ponáhľaš? Je to preto, že zúfalo potrebuješ plodný Úsmev od svojho Milovaného Najvyššieho na oplátku za tvoj dušeplný plač? Len tento plodný Úsmev môže dať tvojmu životu svoj sýtiaci dych, tvojmu srdcu svoju sýtiacu lásku, tvojej mysli svoju sýtiacu jasnosť, tvojmu vitálu svoju sýtiacu celistvosť a tvojmu telu svoju sýtiacu čistotu. Je toto dôvod, prečo sa ponáhľaš?

Ak na všetky tieto otázky odpovedáš kladne, potom by som rád povedal, že máš všetky dôvody sa ponáhľať. Ak dnes zmeškáš svoj vlak ašpirácie, ktorý je predurčený doraziť do cieľa realizácie, potom budeš musieť čakať nekonečne dlho. Ak budeš presný, ak stihneš vlak ašpirácie, ktorý mieri do cieľa realizácie, potom zaručene uvidíš všetko, čo si chcel vidieť, budeš cítiť všetko, čo si chcel cítiť a staneš sa všetkým tým, čím si sa chcel stať. Preto nezmeškaj vlak ašpirácie.

  1. EA 98. 20. júla 1977, 17:10 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

SNÍVANIE A PLÁNOVANIE1

Spíš? Tak spi. Snívaš? Tak sa zobuď. Plánuješ? Tak sa pozri nahor, pozri sa naokolo.

Ak spíš, tak spi. Nemám s tebou nič do činenia. Ak snívaš, potom musím povedať, že s tebou mám niečo do činenia. Ak plánuješ, potom mám s tebou do činenia všetko.

Ten, kto spí, nevie, čo má a čím je. Ale ty nespíš, ty snívaš a plánuješ. Preto vieš, čo máš a čím si. No musíš vedieť, že tvoj spôsob snívania a môj spôsob snívania, že tvoj spôsob plánovania a môj spôsob plánovania sú odlišné.

Keď snívaš, vstupuješ do sveta, ktorý sám seba neustále tvaruje a formuje nanovo. Keď plánuješ, chceš vidieť začiatok, stred a koniec svojho procesu tvorenia. Ale keď sa staneš pravým hľadajúcim, uvidíš, že stvoriteľ v tebe nikdy nebude mať koniec. Neexistuje koniec tvorenia, iba neustále sa prekonávajúca skutočnosť.

Hoci tvoj spôsob snívania a plánovania a môj spôsob snívania a plánovania nie sú rovnaké, stále niečo máš a ja mám niečo. To, čo máš, nie je použiteľné, nie je účinné, nie je dokonalé. Ale to, čo mám ja, je použiteľné, účinné a dokonalé. Preto ťa žiadam alebo ti nariaďujem, aby si sa zobudil, vstal a pozrel sa naokolo.

Ak máš ruku, potom môžeš myslieť na niekoho iného, že má tiež ruku, hoci tvoja ruka nemusí byť taká silná ako jeho. Ak máš oko, potom môžeš cítiť, že niekto iný má tiež oko, hoci tvoje oko nemusí byť také krásne alebo také obdarené dobrým zrakom ako jeho oko. Ak máš konečné vedomie, konečné dosiahnutie, potom si môžeš uvedomiť nekonečné možnosti niekoho iného.

Ako pravý hľadajúci môžeš vedieť, že tvoje snívanie je len predchodcom stavu skutočnosti, ktorý má niekto iný. Môžeš vedieť, že tvoje plánovanie je len začiatkom alebo predchodcom stavu, ktorý je ďaleko za tým, čo dokáže tvoja myseľ vidieť, cítiť alebo dosiahnuť.

Ale máš niečo, preto zaiste dostaneš viacej. Ak nemáš nič, nedostaneš nič. Ak máš trošku životnej energie, lekár ti môže dať injekciu. Ale ak si celkom mŕtvy, potom ti už lekár nedá žiaden liek. Dá ti liek len vtedy, ak má v teba a pre teba aspoň malú nádej.

Ak máš na svojej životnej ceste aspoň štipku ašpirácie, len vtedy ti Boh dá nekonečnú ašpiráciu. Snažíš sa realizovať Boha so svojou plánujúcou mysľou svojím vlastným spôsobom. Takže Boh povie: „Úbohý človek, aspoň sa snaží. Ukážem mu správny spôsob, najefektívnejší spôsob.“ Vtedy ti Boh ukáže Svoj Plán, ale na rozdiel od plánovania, ktoré robíš svojou ľudskou mysľou, Boží Plán je Jeho všetko prekonávajúcou Víziou.

Keď dáš Bohu svoj spôsob, ako niečo robiť, Boh ti ponúkne Svoj spôsob, ako robí tú istú vec. Dieťa dá svojmu Otcovi cent alebo päť centov, ktoré nájde na ulici. Je to jeho jediné vlastníctvo a dá ho svojmu otcovi. Dieťa si ho mohlo schovať alebo kúpiť si za to sladkosť, ale ono dalo celý svoj majetok venovalo svojmu milovanému otcovi. Otec cíti, že keď mu dieťa takto ponúkne svoju jednotu, je to nekonečne cennejšie než milióny dolárov, preto dá dieťaťu päť dolárov.

Ak môžeš dať svoje vlastné ľudské sny bezvýhradne Najvyššiemu, potom dostaneš svet Jeho Skutočnosti. Ak dávaš pre svoju vlastnú radosť, Srdce Jednoty tvojho Otca ti dá vždy nekonečne viac, než potrebuješ a než si zaslúžiš, pretože Jeho Uspokojenie spočíva len v tom, že dáva a robí ťa Svojím Priateľom Večnosti, spoluvlastníkom a partnerom, druhom Svojho Svetla Nekonečnosti a Blaženosti Nesmrteľnosti. Takže ak dáš to, čo máš vo svojom svete snov, On ti dá svet Svojej Skutočnosti. Ak dáš to, čo máš vo svojom svete mentálneho plánovania, On ti dá okamžite svet Svojej priamej Vízie, ktorý rozkvitne do sveta Dokonalosti a Spokojnosti.

  1. EA 99. 20. júla 1977, 17:20 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

SI LAMPOU BOHA?1

„Si Lampou Boha Najvyššieho?“

„Áno, som.“

„Čo robíš?“

„Láskyplne zapaľujem plameň ašpirácie vo svete túžby.“

„Si Lampou Boha Najvyššieho?“

„Áno, som.“

„Čo robíš?“

„Oddane osvecujem svet zasvätenia.“

„Si Lampou Boha Najvyššieho?“

„Áno, som.“

„Čo robíš?“

„Ráno dušeplne sýtim Boží svet Spásy. Poobede bezvýhradne sýtim Boží svet Oslobodenia. Večer bezpodmienečne sýtim Boží svet Realizácie. Napokon, celú noc večeriam so svojím Otcom Dokonalosti a Uspokojenia, svojím Priateľom, svojím Všetkým.“ „Môj večný priateľ, robíš tak veľa pre svojho Milovaného Najvyššieho. Teraz si prajem urobiť niečo pre teba. Tu na zemi pre teba pozbieram tú najbohatšiu úrodu vďačnosti. Tam v Nebi pre teba pozbieram tú najbohatšiu úrodu hrdosti.“

  1. EA 100. 20. júla 1977, 21:40 — Greenwich Public Library, Greenwich, Connecticut.

From:Sri Chinmoy,Everest ašpirácie, časť 4, Sri Chinmoy Centrum, 1977
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ea_4