{{htmlmetatags>metatag-robots=()}} Everest ašpirácie, časť 1

Everest ašpirácie, časť 1

MODLÍM SA, MEDITUJEM1

Modlím sa k Bohu a meditujem na Boha.

Modlím sa k Bohu, pretože Boh je môj Pán, môj zvrchovaný Pán, môj Pán Najvyšší.

Meditujem na Boha, pretože Boh je môj Priateľ, môj večný Priateľ, môj jediný Priateľ.

Modlím sa k Bohu, pretože je mocný a pozorný.

Meditujem na Boha, pretože je krásny a plodný.

Modlím sa k Bohu, aby som uvidel Jeho Tvár Výšky.

Meditujem na Boha, aby som pocítil Jeho Srdce Blaženosti.

Modlím sa k Bohu, aby mi dal to, čím je On.

Meditujem na Boha, aby som znovu získal, čo som stratil.

Modlím sa k Bohu, aby mi ukázal cestu.

Meditujem na Boha, aby premenil môj život noci nevedomosti na život svetla múdrosti.

Modlím sa k Bohu, aby som sa stal oblohou zvuku vo svojom ľudskom živote.

Meditujem na Boha, aby som sa stal slnkom ticha vo svojom božskom živote.

Vo svojom živote túžob sa modlím k Bohu, pretože som otrokom svojich potrieb.

Vo svojom živote ašpirácie meditujem na Boha, pretože Boh a ja sme sa stali vzájomným uspokojením našich potrieb.

Moja modlitba bez dychu miluje Božiu Silu Súcitu.

Moja meditácia bezvýhradne miluje Božie Svetlo Spravodlivosti.

Dar spasenia som dostal zo svojej modlitby.

Dar dokonalosti som dostal zo svojej meditácie. Modlím sa k Bohu a meditujem na Boha.

  1. EA 1. 1. júla 1977, 21:30 p.m. — Woodrow Wilson Hall, Monmouth College, Asbury Park, New Jersey.

NEVIEM1

„Neviem.“ Toto je skutočne odpoveď. Táto odpoveď uspokojuje úprimného hľadajúceho v nás, pretože úprimný hľadajúci sa nezníži k neúprimnosti. Ale musíme vedieť, ako ďaleko nás táto odpoveď môže doviesť. Môže nás doviesť k nášmu predurčenému Cieľu? Nie, nikdy! Musíme byť schopní povedať: „Viem.“

V snahe nájsť odpoveď sa najskôr rozhliadame okolo seba. Ale vonkajší svet sa nám smeje, zosmiešňuje nás a niekedy sa na nás pozerá zvysoka. Považuje nás za najväčších bláznov. Potom sa ponoríme dovnútra, aby sme našli odpoveď. V tej chvíli nám niečo hlboko vo vnútri hovorí, že sme tým, čo si o sebe myslíme. Sme skutočne tým, čo cítime, že sme. Sme skutočne tým, čím sa napokon vedome staneme.

Čo si myslíme, že sme? Myslíme si, že sme oddanými nástrojmi a hĺbavými hľadajúcimi. Čo cítime, že sme? Cítime, že sme dušeplnými milovníkmi. A čím sa nakoniec staneme? Staneme sa plodnými služobníkmi. Oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci: ak dokážeme na seba myslieť týmto spôsobom, ak dokážeme cítiť, že sme týmto všetkým, potom pre nás neexistuje žiadna iná odpoveď tu na zemi ani tam v Nebi.

Toto je odpoveď: sme oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci Najvyššieho. „Neviem,“ je premenené na: „Viem.“ Čo viem? Viem, že som po celý čas hľadal nezrodenú Víziu a stále sa prekonávajúcu Skutočnosť realizácie môjho zážitku, odhalenie mojej realizácie a prejavenie môjho odhalenia.

  1. EA 3. 2. júla 1977, 8:30 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

SEN A SKUTOČNOSŤ1

Čo je sen? Sen je tvorenie. Tvorenie je buď rozdeľovanie alebo spájanie. „Rozdeľovanie“ je komplikované slovo. Keď použijeme rozdeľovanie, aby sme rozdelili skutočnosť existencie, vstúpime do sveta ega a individualizmu. Ale na druhej strane, keď ho použijeme, aby sme rozdelili prácu, úsilie, schopnosti, vtedy je skutočným požehnaním. Ak rozdeľujeme a vďaka rozdeleniu získame spoľahlivý konkrétny spôsob, ako vytvoriť jednu pravdu a jednu skutočnosť, potom je takéto rozdeľovanie dobré. Ale ak rozdeľujeme skutočnosť na časti a považujeme jednu časť za nadradenú, zatiaľ čo si ostatné neceníme alebo nevážime, potom spievame pieseň oddelenosti. Takéto rozdeľovanie končí zničením, zničením toho malého sveta, ktorý považujeme za svoj.

„Spájanie“ je tiež zložité slovo. Keď pracujeme spoločne, je to veľké požehnanie. Keď sa spolu stretávame, je to veľké požehnanie. Ale keď je to spojenie temnoty a svetla, keď je to spojenie túžob a ašpirácie, potom je to žalostná chyba. Život ašpirácie sa nesmie spájať so životom túžob. Ak sa má s niečím spájať, musí sa vždy spájať so životom odriekania – zrieknutia sa zbytočného vlastníctva, vecí, ktoré nie sú božské, osvecujúce a dokonalé.

Musíme začať svoju cestu so životom ašpirácie. Ale potom príde doba, keď pocítime, že náš život ašpirácie značne rozkvitol a je pripravený vstúpiť do života túžob a premeniť ho. Život ašpirácie musí byť mostom medzi životom túžob a životom realizácie. Život ašpirácie hľadajúceho vstúpi do života túžob, aby ho okamžite a úplne premenil. Život realizácie hľadajúceho vstúpi do sveta ašpirácie, aby ho zdokonalil a prejavil Absolútneho Najvyššieho.

Každý sen je tvorením. Každé tvorenie je buď vedomou ašpiráciou, alebo nevedomou ašpiráciou. Naša ašpirácia vstupuje do života túžob, do mladšieho brata, a pomáha mu umyť jeho telo, očistiť jeho myseľ a osvietiť jeho pozemskú existenciu. Každá štipka ašpirácie tiež urýchľuje príchod realizácie. Naša ašpirácia vstupuje do života realizácie alebo vnáša život realizácie do života ašpirácie, aby urobila život ašpirácie úplne dokonalým pre prebudenie našej fyzickej skutočnosti a pre rozkvitnutie skutočnosti našej duše, ktorá je vo vnútri nás a pre nás.

Božským snom je Božie tvorenie vo vnútornom svete. Z vnútorného sveta ašpirácie vstupujeme do sveta realizácie. Tvorenie a sen, ašpirácia a realizácia – všetci patria do tej istej rodiny. Ak si dokážeme uvedomiť jedno, potom automaticky môžeme mať ostatné tri, pretože náš sen je napokon skrytou skutočnosťou a skrytá skutočnosť nezostane skrytá navždy. Prečisťuje našu myseľ. Ponúka dynamiku nášmu vitálu a vnútorné prebudenie našej fyzickej skutočnosti.

Život nie je nič iné ako Boží Sen, a tento Sen je bez zrodenia a bez smrti. Boh napĺňa tento nezrodený a nesmrteľný Sen cez Svoju všetko objímajúcu a všetko napĺňajúcu skutočnosť: človeka.

Klaniam sa snu, pretože je sladký a čistý. Klaniam sa skutočnosti, pretože má v sebe nielen možnosť a schopnosť, ale má tiež nevyhnutnosť v nekonečnej miere. Klaniam sa ašpirácii, pretože nás vo svojej nesmiernej existencii miluje. Ale milujem realizáciu, pretože realizácia je jediná vec, ktorú potrebujem, aby som urobil svojho vnútorného Kormidelníka neustále a nanajvýš šťastným.

  1. EA 4. 2. júla 1977, 15:50 — Bethpage State Park, Long Island, New York.

USPOKOJENIE1

Každý ľudský život je pieseň. Hľadajúci spieva novú pieseň každý deň. Spieva a objavuje. Čo objavuje? Objavuje telo plné nadšenia, vitál plný odhodlania, myseľ plnú mieru, srdce plné blaženosti a napokon život plný uspokojenia.

Uspokojenie je potrebné v zvieracom živote, v ľudskom živote a v božskom živote. Ale uspokojenie, ktoré získame v zvieracom živote, nie je pravým uspokojením. V ľudskom živote tiež nezískame pravé uspokojenie. Len v božskom živote získame pravé uspokojenie.

V zvieracom živote sa snažíme dosiahnuť uspokojenie ničením. V ľudskom živote sa ho snažíme získať vlastnením. V božskom živote sa snažíme dosiahnuť uspokojenie osvietením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom ničenia, nie je a nemôže byť pravým uspokojením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom vlastnenia, nie je a nemôže byť pravým uspokojením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom osvietenia, je nepochybne pravým uspokojením.

Všetci sme tu hľadajúci; modlíme sa a meditujeme. Vo vnútri našej modlitby a vo vnútri našej meditácie sa vždy snažíme vidieť tvár uspokojenia. Keď sa modlíme, snažíme sa ísť nahor a získať uspokojenie. Keď meditujeme, snažíme sa zo svojho vnútra priniesť do popredia Svetlo a Blaženosť a tešiť sa z uspokojenia v našom tele, vitáli, mysli a v srdci. Keď sa modlíme, snažíme sa a plačeme po dosiahnutí niečoho zhora, aby sme mohli uhasiť svoj smäd. Keď meditujeme, vzývame svoju vlastnú vyššiu skutočnosť, aby sa prejavila v nás a cez nás.

Koncentrácia predchádza meditácii a po meditácii nasleduje kontemplácia. Koncentrácia, meditácia a kontemplácia patria k sebe. Koncentrácia je rýchlosť, meditácia je istota a kontemplácia je víťazstvo. Koncentrácia má rýchlosť jeleňa a je touto rýchlosťou. Meditácia má istotu slona a je touto istotou. Kontemplácia má víťazstvo leva a je týmto víťazstvom.

Vždy je dobré mať rýchlosť, ak si vážime cieľ. Cieľ nie je statický. Sme na ceste k neustále sa prekonávajúcemu, neustále osvecujúcemu a neustále napĺňajúcemu cieľu. Ak chceme dosiahnuť uspokojivý pokrok, musíme venovať všetku pozornosť svojej rýchlosti. Dnešný cieľ bude zajtrajším štartovým bodom na našej večnej vnútornej ceste k najvyššiemu uspokojeniu.

  1. EA 7. 3. júla 1977, 20:35 — P.S. 86, Jamaica, New York.

VÝŠKA SÚCITU A SVETLO SPRAVODLIVOSTI1

„Môj Pane Najvyšší, si Výškou Súcitu i Svetlom Spravodlivosti. Povedz mi, ktoré z tých dvoch považuješ za lepšie.“

„Syn Môj, ak si statočný, potom je Svetlo Spravodlivosti nekonečne lepšie. Ak si slabý, potom je Výška Súcitu nekonečne lepšia. Ale rád by som ti povedal, že nakoniec dosiahne Výška Súcitu aj Svetlo Spravodlivosti rovnaký cieľ. Obidve slúžia rovnakému účelu.

Niekedy je v Kozmickej Hre nevyhnutné, aby som použil Svetlo Spravodlivosti. Inak, keby by som stále používal Výšku Súcitu, pokrok hľadajúceho v tebe by sa donekonečna zdržiaval. Ak hľadajúci v tebe dokáže čeliť Svetlu Spravodlivosti, potom budeš určite robiť najrýchlejší pokrok. Avšak toto Svetlo Spravodlivosti musíš prijať radostne, oddane a dušeplne; len vtedy môže slúžiť svojmu účelu. Ak prijmeš Svetlo Spravodlivosti zdráhavo, so strachom alebo ako nevyhnutnú požiadavku, ak budeš mať vnútorný odpor a vzdorovitý postoj, potom Svetlo Spravodlivosti nesplní svoj účel.

Syn Môj, keď používam Svetlo Spravodlivosti, musíš cítiť, že je to Môj Záujem v prestrojení. Môj Záujem o tvoju dokonalosť vychádza do popredia. Keď ukazujem Výšku Súcitu, je to nepochybne pomalší proces. Ale na druhej strane, ak ti hľadajúci v tebe neodpustí, hoci Ja som ti odpustil, ak cítiš výčitky svedomia a si odhodlaný so svojou nezdolnou vôľou neurobiť rovnakú chybu, potom môžeš bežať najrýchlejšie aj s Výškou Môjho Súcitu. Môžeš bežať najrýchlejšie, ak sa staneš nekonečne viac vedomým a bdelým, ak budeš voči sebe kruto úprimný a úplne zaplavený božským odhodlaním.

Výšku Súcitu používam viac než Svetlo Spravodlivosti, syn Môj, pretože viem, že každá ľudská bytosť na zemi je slabá. Preto používam pomalý proces. Keby som mohol stále používať Svetlo Spravodlivosti, potom by bol pokrok najrýchlejší. Je tu však riziko, že nádoba sa rozbije, preto sa zdráham používať Svetlo Svojej Spravodlivosti rovnako často, ako používam Výšku Svojho Súcitu.

Ale keď používam Výšku Súcitu, musíš byť na seba nesmierne prísny, nemilosrdne prísny. Si to ty, kto musí byť vo svojom živote prísny, aby si mohol byť Mojím lepším, viacej osvecujúcim a viacej napĺňajúcim nástrojom.

Keď použijem Svetlo Spravodlivosti, prijmi ho radostne, oddane a dušeplne. Keď použijem Výšku Súcitu, prijmi ju s oceánom a oblohou svojej vďačnosti, a zároveň sa ponor hlboko dovnútra a buď na seba nekonečne prísnejší, než si bol doteraz. Potom sa nemôžeš dopustiť žiadnej chyby. Svetlo Spravodlivosti a Výška Súcitu sú jedným, neoddeliteľne jedným. Ale keď to nevyhnutnosť vyžaduje, syn Môj, používam buď Svetlo Spravodlivosti alebo Výšku Súcitu.

Ty ako hľadajúci, pravý hľadajúci a bezpodmienečný hľadajúci, musíš zostať vždy šťastný, či už použijem u teba Výšku Súcitu alebo Svetlo Spravodlivosti. Ak je to Svetlo Spravodlivosti, použi svoje šťastie veľmi konštruktívnym spôsobom; ak je to Výška Súcitu, ponor sa hlboko dovnútra a vynes do popredia svoje vďačné srdce. Potom naplň svoje telo, vitál, myseľ a srdce nezdolnou vôľou, aby si neopakoval rovnakú žalostnú chybu znova.

Výška Súcitu je dážď, záplava požehnania zhora, je to príval dažďa. Svetlo Spravodlivosti je žiarivé slnečné svetlo, spaľujúci žiar. Oboje potrebujeme rovnako, aby sme mohli pozbierať bohatú úrodu realizácie zo semienka ašpirácie, ktoré klíči pomaly, neustále a neomylne podľa Vôle Mojej vnútornej Vízie a vonkajšej Skutočnosti.“

  1. EA 8. 4. júla 1977, 8:05 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

MOJA TÚŽBA1

Túžba, moja túžba, moja celoživotná priateľka, zostávam stále s tebou. Pretože ťa nazývam priateľkou, svojou celoživotnou priateľkou, môžem ťa požiadať o láskavosť? Je to jednoduchá prosba. Som si istý, že mi ju môžeš splniť, ak budeš chcieť. Toto je moja dušeplná a bezdychá prosba: dovolíš mi trikrát denne zostať celkom osamote? Zakaždým budem potrebovať len tri sekundy. To znamená, že len na deväť sekúnd počas celého dňa si prajem byť sám, bez teba.

O piatej hodine, skoro ráno, si prajem na tri sekundy ponúkať dušeplné posolstvo svojmu Milovanému Najvyššiemu. Týmto posolstvom je: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, milujem Teba a nikoho iného. Milujem Teba a nikoho iného. Milujem Teba a nikoho iného.“

O dvanástej hodine napoludnie si prajem trikrát ponúknuť svojmu Milovanému Najvyššiemu tretie dušeplné posolstvo: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, potrebujem Teba a nikoho iného. Potrebujem Teba a nikoho iného. Potrebujem Teba a nikoho iného.“

O siedmej hodine, keď sa zvečerieva, prajem si ponúknuť svojmu Milovanému Najvyššiemu svoje tretie dušeplné posolstvo: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, patrím Tebe a nikomu inému. Patrím Tebe a nikomu inému. Patrím Tebe a nikomu inému.“

Prajem si, aby si mi dala iba deväť sekúnd počas dňa, ó, moja celoživotná priateľka, ó, moja túžba. Ak mi preukážeš túto láskavosť, príde čas, keď ti dám na oplátku niečo, čo si si nikdy nepredstavovala a nikdy nezaslúžila. Dám ti to, čo získam: nesmiernu radosť svojho srdca, aby ťa nasýtila, nesmierne svetlo svojej duše, aby ťa prebudilo a večnú, nekonečnú a nesmrteľnú Krásu svojho Boha, aby ťa osvietila.

Ó, moja priateľka túžba, moja celoživotná priateľka, prajem si byť osamote len deväť sekúnd počas dňa. Ak mi splníš moju prosbu, dám ti veci, ktoré by si inak nikdy nebola schopná získať v tejto ani v žiadnej inej inkarnácii. Preto, moja drahá priateľka túžba, len vyhovej mojej prosbe: tri sekundy, tri sekundy a tri sekundy – deväť sekúnd počas dňa mi dovoľ byť sám so sebou, vo vnútri seba a pre seba. S tým Skutočným vo mne, v tom Skutočnom vo mne a pre to Skutočné vo mne si prajem zostať deväť sekúnd každý deň.

  1. EA 9. 4. júla 1977, 20:05 — Neformálne stretnutie v dome jedného zo žiakov, Jamaica, New York.

SKRATKA, KRATŠIA SKRATKA, NAJKRATŠIA SKRATKA1

„Môj sladký Pane Najvyšší, som skutočne unavený z tejto dlhej cesty. Cesta, ktorá nás rozdeľuje, je veľmi dlhá. Prosím, prosím, ukáž mi skratku. Budem Ti nekonečne vďačný, ak mi ukážeš skratku, aby som Ťa dosiahol.“

„Syn Môj, som prekvapený, keď počujem, že túžiš po skratke, pretože som si myslel, že Ma jedného dňa požiadaš o tú najkratšiu skratku. Si pripravený uspokojiť sa len so skratkou a Ja ti ju dám, ale tiež ti poviem o kratšej skratke a najkratšej skratke pre prípad, že by si ich v blízkej budúcnosti potreboval.

Skratkou je viera; musíš vo Mňa veriť. Musíš vo Mňa veriť stále. Len si opakuj: ,Verím v Boha, verím v Boha.´ Toto je nepochybne výborná skratka.

Kratšou skratkou je opakovať si: ,Môj Pán Najvyšší ma miluje nekonečne viac, než ja milujem sám seba. Môj Pán Najvyšší ma miluje nekonečne viac, než ja milujem sám seba.´ Ako je to možné? Je to možné preto, lebo ty začneš byť sklamaný a chceš zničiť seba samého, keď vidíš svoje početné nedostatky. Ale Ja ťa vidím ako časť Svojej vlastnej Skutočnosti; preto nie som sklamaný. Som pripravený pokračovať s nekonečnou Trpezlivosťou a táto Trpezlivosť je nepochybne tvojou spásou. Môžeš teda vidieť, že Ja ťa milujem nekonečne viac, než ty miluješ sám seba.

Najkratšou skratkou je toto: Musíš si povedať, že Ma potrebuješ bez dychu. Čo sa Mňa týka, poviem ti, že Ja ťa potrebujem neomylne. Ty Ma potrebuješ bez dychu a Ja ťa potrebujem neomylne. Toto musí byť tvoja neustála úprimná modlitba.

Ak si dokážeš opakovať, že vo Mňa veríš, je to skratka. Ak dokážeš povedať, že ťa milujem nekonečne viac, než ty miluješ sám seba, je to kratšia skratka. A najkratšou skratkou je cítiť, že ty Ma potrebuješ bez dychu a Ja ťa potrebujem neomylne. Ak to všetko dokážeš, potom budú skratka, kratšia skratka aj najkratšia skratka pre teba otvorené.

Pre Mňa tiež existuje skratka, kratšia skratka a najkratšia skratka, aby som ťa dosiahol. Skratkou je, keď Si poviem, že v tebe objavím Svoj najdokonalejší nástroj. Kratšou skratkou je, keď Si poviem, že ťa vždy bezpodmienečne milujem bez ohľadu na to, čo robíš, čo si o Mne myslíš, čo Mi hovoríš, bez ohľadu na to, čo sa ti stane a čo chceš urobiť s víziou svojho života a skutočnosťou svojho života. A najkratšou skratkou je, keď v tebe vidím Dušu Svojej Večnosti a uchovávam pre teba Cieľ Svojej Nekonečnosti.“

  1. EA 10. 5. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

SOM VĎAČNÝ1

Som vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu, pretože mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal schopnosť milovať Ho viac, než milujem sám seba.

Som vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu, pretože mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal schopnosť cítiť Jeho Potreby viac než moje vlastné potreby.

Som vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu, pretože mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal schopnosť nevťahovať Ho do môjho sveta túžob, ale vzývať Jeho Prítomnosť v mojom svete ašpirácie. Dal mi tiež schopnosť ponúknuť Mu moju pozemsky spútanú vôľu a život túžob a dušeplne vyhlásiť: „Staň sa Tvoja Vôľa.“

V deň, keď ma urobí Svojím vybraným nástrojom, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne vďačný.

V deň, keď budem môcť cítiť, že vták mojej duše žije len pre Neho vo vnútri klietky môjho tela tu na zemi a tam v Nebi, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne, nesmierne vďačný.

V deň, keď budem môcť vyhlásiť svetu vo vnútri i svetu navonok, že som tým, čo On má a mám to, čím On je, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne, nesmierne a nesmierne vďačný.

  1. EA 13. 6. júla 1977, 21:20 — Unitarian Church, Flushing, New York.

USMIEVAJTE SA, MILUJTE A PRIJMITE1

Usmievajte sa, moji priatelia, moji dušeplní priatelia, usmievajte sa. Usmievajme sa. Pravda, tento náš svet je plný utrpenia a neznesiteľných bolestí, ale neexistuje dôvod, prečo by sme sa nemali usmievať. Musíme sa usmievať, aby sme zbavili svet jeho bremena utrpenia. Musíme sa usmievať, aby sme zmenšili jeho nevýslovné bolesti.

Milujte, moji priatelia, moji dušeplní priatelia, milujte. Milujme. Pravda, tento náš svet je plný nenávisti a nedôvery, ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemali milovať a prečo by sme nemali veriť. Musíme milovať a veriť, aby sme vyprázdnili more nenávisti. Musíme milovať a veriť, aby sme rozbili skaly a štíty hory nedôvery.

Prijmite, moji priatelia, moji dušeplní priatelia, prijmite. Prijmime. Pravda, tento náš svet nás oklamal a zradil. No aj napriek tomu musíme prijať svet, pretože je našou svätou povinnosťou zmeniť tvár sveta. Pokiaľ neprijmeme svet, nikdy ho nebudeme môcť premeniť. Preto musíme prijať tento svet za svoj vlastný, úplne vlastný, kvôli jeho premene.

Nakoniec sa nesmieme zabúdať usmievať na svojho Milovaného Najvyššieho, milovať svojho Milovaného Najvyššieho a prijať svojho Milovaného Najvyššieho, pretože On patrí našej Večnosti a my patríme Jeho Večnosti.

Budeme sa na svojho Milovaného Najvyššieho usmievať práve preto, že je božsky veľký. Budeme svojho Milovaného Najvyššieho milovať práve preto, že je nanajvýš dobrý. Prijmeme svojho Milovaného Najvyššieho práve preto, že sme vybranými nástrojmi Jeho Večnosti. Aby sme Ho potešili Jeho vlastným Spôsobom a naplnili Ho Jeho vlastným Spôsobom – preto sme všetci uzreli svetlo dňa. On je náš Zdroj. V Ňom vidíme, v Ňom cítime a v Ňom napĺňame smer svojej cesty.

Usmievajte sa, milujte a prijmite. Tento náš svet je nepochybne obrazom nášho Milovaného Najvyššieho, hoci má ďaleko od dokonalosti. Ale príde doba, keď budeme schopní radikálne zmeniť tvár tohto sveta a premeniť ho na Skutočnosť Dokonalosti.

Usmievajme sa na Boha, milujme Ho a prijmime Ho, pretože On je všade len pre nás, bezvýhradne pre nás.

  1. EA 15. 7. júla 1977, 21:15 p.m. — Caldwell College, Caldwell, New Jersey.

PREDSTAVIVOSŤ1

Predstavivosť, ó, predstavivosť! Ako používam svoju predstavivosť?

Používam svoju predstavivosť, aby som zabudol na svoje minulé zlyhania.

Používam svoju predstavivosť, aby som čelil svojim súčasným výzvam.

Používam svoju predstavivosť, aby som privítal svoj budúci úsvit.

Používam svoju predstavivosť, aby som sa dotkol Súcitných Nôh môjho Pána.

Používam svoju predstavivosť, aby som sa zhlboka napil Nektáru Srdca môjho Pána.

Používam svoju predstavivosť, aby som uvidel Oko Vízie môjho Pána.

Používam svoju predstavivosť, aby som objal Ruky Istoty môjho Pána.

Používam svoju predstavivosť, aby som sa stal presným prototypom Nebeskej Krásy môjho Pána.

Používam svoju predstavivosť, aby som sa spolupodieľal na pozemskej zodpovednosti môjho Pána.

Čo je moja predstavivosť? Moja predstavivosť je predzvesťou stromu mojej ašpirácie.

Čo je moja ašpirácia? Moja ašpirácia je staviteľom paláca mojej realizácie.

Čo je moja realizácia? Moja realizácia je piesňou jednoty môjho Pána a mňa.

  1. EA 16. 8. júla 1977, 7:35 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

MOJI CELOŽIVOTNÍ PRIATELIA1

Jednoduchosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka jednoduchosť zoťala strom mojej túžby.

Úprimnosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka úprimnosť pretrhla reťaz môjho previnilého svedomia.

Čistota je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka čistota mi tajne povedala, že láska je jedinou silou, osvecujúcou silou, napĺňajúcou silou, najvyššou silou.

Božskosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka božskosť ma učí, ako žiť stále vo vnútri Zdroja a ako žiť len pre Zdroj, večný Zdroj.

Nesmrteľnosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka Nesmrteľnosť mi hovorí, že vnútorný plač môjho srdca je jedinou nesmrteľnou vecou tu na zemi a úsmev mojej duše je jedinou nesmrteľnou vecou tam v Nebi.

Môj Milovaný Najvyšší je môj celoživotný Priateľ. Môj Priateľ, môj Milovaný Najvyšší, mi hovorí, že Jeho Milosť je mojou jedinou záchranou tu na zemi a Jeho Tvár je mojím jediným uspokojením tam v Nebi.

Ó, moji priatelia, jednoduchosť, úprimnosť, čistota, božskosť, Nesmrteľnosť a Milovaný Najvyšší, každému z vás ponúkam svoje vlastné vďačné srdce Večnosti, svoj vlastný zdroj jednoty Nekonečnosti a svoju vlastnú dokonalú blaženosť Nesmrteľnosti.

  1. EA 17. 8. júla 1977, 12:35 — Dag Hammarskjold Auditorium, United Nations, New York.

AŠPIRÁCIA1

Ako používam svoju ašpiráciu?

Svoju ašpiráciu používam na to, aby som zjednotil svoj stúpajúci pozemský plač so svojím zostupujúcim nebeským úsmevom.

Svoju ašpiráciu používam na to, aby som premenil noc túžby svojho sveta na výšku osvietenia svojho sveta. Svoju ašpiráciu používam, aby som nasýtil svojho hladného Milovaného Najvyššieho; sýtim Ho plameňmi vďačnosti svojej ašpirácie.

Svoju ašpiráciu používam na to, aby som sa odnaučil všetko, čo ma naučila moja pozemsky spútaná myseľ, a aby som sa úplne od začiatku naučil všetko od svojej nebesky slobodnej duše.

Svoju ašpiráciu používam na to, aby som sa stal najbližším priateľom svojho sladkého, láskavého a

krásneho srdca jednoty.

Svoju ašpiráciu používam na úspech vo vonkajšom svete a na pokrok vo vnútornom svete. Keď som mimoriadne úspešný, vonkajší svet sa na mňa usmieva, oceňuje ma, zbožňuje ma a vynáša ma do Nebies. Keď dušeplne, oddane a bezpodmienečne robím pokrok, môj Milovaný Najvyšší sa na mňa usmieva, požehnáva ma a objíma ma.

Čo je ašpirácia? Ašpirácia je moje sebadávanie.

Čo je sebadávanie? Sebadávanie je najvyššie umenie. Vďaka tomuto umeniu si uvedomujem, že musím pochopiť svoje nepoznané skutočnosti a musím poznať svoje vyššie ja, ktoré prebýva v najvnútornejších zákutiach môjho srdca. Musím sa stať vedome a neoddeliteľne jedným so svojím vyšším ja, ktoré je stále v dokonalom súzvuku s mojím Milovaným Najvyšším a musím prejaviť svoje dosiaľ neprejavené skutočnosti.

Moja ašpirácia stelesňuje koncentráciu, meditáciu a kontempláciu.

Koncentrácia je mojou rýchlosťou. S touto rýchlosťou bežím rýchlo, rýchlejšie a najrýchlejšie k svojmu Milovanému Najvyššiemu.

Meditácia je moja hĺbka, moja tichá hĺbka. S touto tichou hĺbkou vzývam svojho sladkého Pána Najvyššieho a vkladám Ho hlboko do svojho vďačného srdca.

Kontemplácia je moja extáza. S touto extázou spievam pieseň jednoty so svojím Večným Otcom Najvyšším a tancujem tanec svojho uspokojenia so svojím Večným Priateľom a Spoločníkom.

  1. EA 18. 8. júla 1977, 21:30 — Manhattanville College, Purchase, New York.

REALIZÁCIA1

Ako používam svoju realizáciu?

Svoju realizáciu používam na to, aby som zakúsil chudobu ľudstva.

Svoju realizáciu používam na to, aby som zakúsil blahobyt božského.

Svoju realizáciu používam na to, aby som miloval slzy ľudstva.

Svoju realizáciu používam na to, aby som miloval úsmevy božského.

Svoju realizáciu používam na to, aby som dal ľudstvu to, čo mám: nádej, nádej, nádej.

Svoju realizáciu používam na to, aby som dal božskému to, čím som: sľub, sľub, sľub.

Svoju realizáciu používam na to, aby som oslobodil a tiež spútal. Svoju realizáciu používam na to, aby som dal voľnosť konečnému, aby som oslobodil konečné vo vnútri vízie srdca Nekonečného. Svoju realizáciu používam na to, aby som spútal Nekonečné vo vnútri misie prejavenia tela konečného.

Čo je realizácia? Realizácia je mojím sladkým rozpamätaním sa na moju zabudnutú minulosť.

Čo je realizácia? Realizácia je mojím uzdravením sa z choroby nevedomosti, ktorá ma trápila po tisícročia.

Čo je realizácia? Realizácia je mojou vedomou a neustálou plavbou s mojím vnútorným Kormidelníkom v Jeho Zlatej Lodi smerom k nepreskúmanej krajine, kde semienka krásy, božskosti a Nesmrteľnosti v okamihu vyrastú na najbohatšiu úrodu.

  1. EA 19. 9. júla 1977, 7:50 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

LETMÝ ŽIVOT1

Letmý život je všetko, čo máme. Prečo sa potom vychvaľujeme, prečo neprimerane zveličujeme svoje pozemské, smrteľné a krehké úspechy? Keď príde smrť, telo nás opustí bez ohľadu na to, aké je silné, vitál nás opustí bez ohľadu na to, aký je nadšený, myseľ nás opustí bez ohľadu na to, aká je brilantná, srdce nás opustí bez ohľadu na to, aké je láskavé a čisté.

Letmý život je všetko, čo máme. Prečo potom počúvame príkazy fyzického sveta, sveta pokušenia? Prečo? Prečo? Prečo nepočúvame hlas svojej všetko osvecujúcej a všetko napĺňajúcej duše? Prečo? Prečo? Prečo každú noc, celú noc hodujeme s morom nevedomosti? Prečo? Prečo? Prečo sa každý deň, celý deň, hráme s drakom temnoty? Prečo? Prečo? Prečo nemilujeme Boha aspoň podmienečne, ak Ho nedokážeme milovať bezpodmienečne? Prečo? Prečo?

Letmý život je všetko, čo máme. Prečo netešíme Boha čiastočne, ak nie sme schopní tešiť Ho úplne a bezvýhradne? Prečo? Prečo? Nemôžeme Bohu povedať raz a navždy, že hoci sme všetky svoje predchádzajúce životy, a dokonca aj predchádzajúcu sekundu, dali noci nevedomosti, odteraz dáme tento svoj letmý život len Jemu samotnému? Nemôžeme dať Bohu úplnú právomoc na to, aby nás viedol, formoval a tvaroval Svojím vlastným Spôsobom? Pretože sme zlyhali v rukách nevedomosti, nemôžeme dať Bohu príležitosť, aby riadil náš život? Ak zlyhá aj Boh, potom uvidíme, čo zmôžeme my sami so svojím životom. Nie je to však od nás spravodlivé, aby sme dali Bohu aspoň príležitosť, keď sme nespočetnekrát dali príležitosť noci nevedomosti? Nemôžeme ponúknuť túto svoju krátku inkarnáciu Bohu, Bohu samotnému? Ak ponúkneme svoj život Bohu, potom náš pozemský život môže byť krátky na roky, ale naše nebeské dosiahnutia pretrvajú večne.

Boh nám hovorí: „Moje deti, sľúbil som vám, že s vami nebudem zle zaobchádzať, že vás nepovediem zle. Dokážem vám, že z vás môžem urobiť nové osobnosti, nové skutočnosti a nové božskosti. Len Mi dajte príležitosť tak, ako znovu a znovu dávate príležitosť nevedomosti. Aspoň počas tohto krátkeho letmého života dajte príležitosť Mne a uvidíte, čo pre vás môžem urobiť, pretože nedokážete vidieť to, čo som už pre vás urobil.

Moje deti, dajte Mi príležitosť a uvidíte, čo dokážem urobiť v tomto vašom letmom živote. Ak chcete vidieť Moju Božskosť svojím odovzdaným srdcom a svojou dušou jednoty, potom tento letmý život môže byť rozšírený a rozvinutý. Letmý život nemusí byť, ani nesmie byť posledným slovom v pozemskej aréne. Len život bez konca, bez zrodenia a bez smrti môže uspokojiť človeka, budúceho Boha.“

  1. EA 20. 9. júla 1977, 11:25 — John F Kennedy High School, Bronx, New York.

CHCEM SA OSLOBODIŤ1

Chcem sa oslobodiť od nepokoja, strachu a pochybnosti. Nepokoj spomaľuje moju rýchlosť, moju vnútornú rýchlosť. Strach ma skľučuje. Pochybnosť ma otravuje. Potrebujem pokoj, aby nahradil môj nepokoj. Potrebujem odvahu, aby nahradila môj strach. Potrebujem vieru, aby nahradila moje pochybnosti. Môj pokoj je mojou istotou a uistením môjho Pána. Moja odvaha bude slúžiť Bohu-človeku na celom šírom svete. Moja odvaha bude milovať človeka-Boha vo vnútornom svete i vonkajšom svete. Moja viera urýchli nielen moju cestu, ale tiež cestu všetkých úprimných hľadajúcich; pretože sme jedným, neoddeliteľne jedným. Sila mojej viery posilní ich a sila ich viery posilní mňa.

Chcem sa oslobodiť od neúprimnosti, neistoty a nečistoty. Neúprimnosť ma oddeľuje od veľkosti môjho Pána. Neistota ma oddeľuje od rozľahlosti môjho Pána. Nečistota ma oddeľuje od blízkosti môjho Pána. Úprimnosť nahradí moju neúprimnosť. Istota nahradí moju neistotu. Čistota nahradí moju nečistotu. Moja úprimnosť bude mojou ochranou; bude ma vždy chrániť pred vnútorným a vonkajším zničením. Moja istota mi dá pocítiť, že môj Zdroj, môj Milovaný Najvyšší, je vždy pre mňa, pre mňa, pre mňa, pre mňa. Bez ohľadu na to, čo robím alebo čo hovorím, On je večne pre mňa. Moja čistota mi umožní hovoriť s Ním, spievať s Ním a tešiť sa s Ním tu, tam a všade v každom okamihu.

Chcem sa oslobodiť od trestania seba samého, predvádzania seba samého a zneužívania seba samého. Nebudem sa už viac trestať prísnou a krutou askézou v mojom živote, pretože to nie je správna cesta. Nebudem už viac celému svetu predvádzať svoj sen nevedomosti. Nebudem už viac zneužívať sám seba. Už som zneužil nekonečný Súcit svojho Najvyššieho. Už som zneužil hojnú trpezlivosť sveta. Už som zneužil svoju slabú bezmocnosť. Ale už viac nebudem zneužívať Boha, nebudem už zneužívať svet a nebudem už zneužívať sám seba.

Chcem sa oslobodiť od toho, čím som vo vonkajšom svete, a od toho, čím som vo vnútornom svete. Práve teraz som vo vonkajšom svete beznádejnou nádejou a vo vnútornom svete neplodným sľubom. Chcem premeniť svoj svet nádeje na svet skutočnosti; skutočnosti, ktorá je naplnením samotným. Chcem premeniť svoj neplodný sľub na plodný čin. To dokážem urobiť len vďaka svojmu bezsennému vnútornému plaču. Svoj vnútorný plač si môžem rozvinúť len vtedy, keď ponúknem svojmu Milovanému Najvyššiemu tú najvzácnejšiu vec, ktorú mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal, a tou najvzácnejšou vecou je malý plamienok môjho vďačného srdca.

  1. EA 21. 9. júla 1977, 15:20 — Norwalk High School, Norwalk, Connecticut.

ZÁŽITOK A REALIZÁCIA1

Zážitok pripravuje, realizácia sa delí. Zážitok pripravuje hľadajúceho na Hodinu vybranú Bohom. Realizácia sa delí s hľadajúcim o Boha. Zážitok sa neúnavne snaží a plače, aby našiel cieľ. Realizácia bez námahy žije v cieli a nakoniec vrastá do cieľa samotného. Zážitok potajomky hovorí hľadajúcemu, čím sa nakoniec stane: stane sa Božím najdokonalejším nástrojom. Realizácia s úsmevom hovorí hľadajúcemu, čím tu na zemi a tam v Nebi večne je. Na zemi je Bohom – ašpirujúcim a vyvíjajúcim sa človekom. V Nebi je človekom – osvecujúcim a napĺňajúcim Bohom.

Zážitok je presvedčený o tom, že tento náš svet je bojiskom. Zlo a dobro, božské a nebožské sily tu neustále bojujú. Realizácia vie, že tento náš svet nie je bojiskom. Spontánne vie, že náš svet je Božím Stromom všetko prekonávajúcej Vízie a Božím Plodom všetko vyživujúcej Skutočnosti.

Zážitok sa pohybuje od konečného k Nekonečnému. Cíti svoju prítomnosť najprv v konečnom a potom v Nekonečnom. Cíti svoju univerzálnu totožnosť s konečnou kvapkou a potom s nekonečným oceánom. Realizácia pláva hneď od začiatku v nekonečnom mori s Bohom, večným Plavcom.

Každý zážitok je silou navyše v procese nášho vyvíjajúceho sa života. Keď kráčame po ceste Večnosti, každý zážitok je ďalšou silou. Každá realizácia je prekonávajúcim sa víťazstvom. Keď bežíme rýchlo, rýchlejšie a najrýchlejšie po ceste Večnosti, každá realizácia je prekonávajúcim sa víťazstvom.

Zážitok nesmierne miluje Boha, Súcitného Otca. Realizácia nesmierne miluje Boha, Milovníka Jednoty.

Zážitok je zrodením našej cesty. Realizácia je našou samotnou večne sa prekonávajúcou, večne osvecujúcou a večne napĺňajúcou cestou.

  1. EA 22. 9. júla 1977, 21:20 — North Avenue Presbyterian Church, New Rochelle, New York.

SI DUCHOVNÝ1

Si duchovný. To znamená, že máš len málo túžob, veľmi, veľmi málo túžob. Jedného dňa sa dostaneš do bodu, keď budeš mať len jedinú túžbu: Boha. Realizácia Boha bude tvojou jedinou túžbou. Zostane ti len jedna túžba, a tá bude naplnená Bohom Samotným s najhlbšou Láskou, Radosťou a Pýchou.

Si duchovný. To znamená, že si úprimný. Sú dva druhy úprimnosti. Jedným je ľudská úprimnosť, úprimnosť mysle. Druhým je božská úprimnosť, úprimnosť srdca. Ľudská úprimnosť, o ktorej hovoríš, pochádza od najrozvinutejšieho člena tvojej ľudskej rodiny, mysle. Myseľ ti hovorí, že toto je úprimnosť a tamto je neúprimnosť. Myseľ ťa inšpiruje alebo ti prikazuje, aby si povedal správnu vec, úprimnú vec. Ale jestvuje tiež niečo, čo sa nazýva úprimnosť srdca. Úprimnosť srdca je odlišná. Úprimnosť srdca je jednota s Vôľou Najvyššieho. Myseľ je niekedy úprimná, ale iba vtedy, keď môže získať z úprimnosti nejaký úžitok alebo prospech. Niekedy je myseľ úprimná, pretože cíti vnútorné nutkanie; cíti vnútornú povinnosť. Ale v úprimnosti srdca, čo je jednota s Vôľou Najvyššieho, je vnútorný, zvláštny zmysel, ktorý ľudská myseľ nedokáže pochopiť. Ak si duchovný, budeš napokon pripravený zjednotiť svoju vôľu s Vôľou Najvyššieho. Tvojím cieľom je tento druh úprimnosti.

Si duchovný. To znamená, že si pokorný. Pokora v tomto prípade znamená prijať bremeno sveta podľa svojich schopností. Boh je samá Pokora. Prijal celú ťarchu sveta za Svoj vlastný osud. Ty tiež prijímaš bremeno okolo seba podľa svojich obmedzených schopností. Si ako strom. Strom nesie listy, kvety, plody a tak ďalej. Ty tiež dokážeš niesť bremeno sveta okolo seba na svojej hlave a pleciach. To je tvoja pokora.

Si duchovný. To znamená, že si si istý. Istota znamená, že v sebe cítiš živú Prítomnosť Boha a cítiš svoju živú prítomnosť v Bohu. A tiež si hovoríš, že si pre Boha a Boh je pre teba. Keď si hovoríš, že Boh je pre teba a ty si pre Boha, a keď cítiš svoju prítomnosť v Bohu a Božiu Prítomnosť v sebe, to je tvoja istota.

Si duchovný. To znamená, že si čistý. O aký druh čistoty sa snažíš? Snažíš sa dosiahnuť čistotu, ktorá uspokojí Boha a udrží Ho vo tvojom srdci, vo tvojej mysli, vo tvojom vitáli a vo tvojom tele. Všetka nečistota ťa opustí, keď Boh začne žiť v izbe tvojho tela, v izbe tvojho vitálu, v izbe tvojej mysle a v izbe tvojho srdca. Ak dokážeš cítiť, že v tebe žije Boh, len vtedy si môžeš rozvinúť skutočnú čistotu.

Si duchovný. To znamená, že si božský. Najskôr tvoja božskosť povie, že medzi tebou a Bohom neexistuje žiadna nezdolná stena. Hľadíš na Boha a Boh hľadí na teba. Vďaka svojej božskosti budeš cítiť, že sa na seba pozerajú dvaja Bohovia a rozprávajú sa. Ale napokon s Bohom, na ktorého sa teraz pozeráš, splynieš. Uvedomíš si, že je len jeden Boh a celý svet je Jeho obrazom. Potom príde čas, keď ťa Boh požiada, aby si hral Jeho úlohu. Nechá ťa pocítiť, že ty si Bohom a On je tvojím obrazom. Potom sa schová a bude hrať úlohu vesmíru, zatiaľ čo ty budeš hrať úlohu Boha. On sa stane stvorením a ty sa staneš Stvoriteľom. Ty si Božím stvorením podľa Jeho Vízie, Misie a Potreby. Ale keď bude úplne spokojný s tvojou duchovnosťou, povie: „Syn Môj, mením hru. Ja sa stanem stvorením a ty sa staneš Stvoriteľom.“ Tak sa neoddeliteľne zjednotíš so Zdrojom, ktorý ťa počal a stvoril.

  1. EA 24. 11. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

DUCHOVNOSŤ1

Duchovnosť je vedomá túžba človeka po Bohu. Duchovnosť nám hovorí, že Boh, ktorý je dnes nepoznateľný, sa zajtra stane poznateľným a pozajtra celkom poznaným.

Musíme potrebovať Boha pre Boha samotného. Boh nás môže naplniť naším vlastným spôsobom, ale sme to my, kto nebude ozajstne naplnený, keď nás Boh uspokojí naším vlastným spôsobom. Naše plačúce srdce, naše ašpirujúce srdce, naše osvecujúce srdce nebude nikdy spokojné, pokým Boha nepoteší Božím vlastným Spôsobom.

Začiatok bez začiatku nám hovorí, že duchovnosť je rastlina ašpirácie. Táto rastlina rastie a rastie; večne rastie. Koniec bez konca nám hovorí, že duchovnosť je strom odovzdanosti. Tento strom nesie božské ovocie a toto ovocie získavame vďaka svojej stálej, vedomej a odovzdanej jednote s naším Milovaným Najvyšším.

Pravá duchovnosť je naše vedomé prijatie života, nie zrušenie, nie popieranie, nie zničenie života. Život musíme nutne prijať a zmeniť jeho tvár na obraz svojho Milovaného Najvyššieho.

Duchovnosť hovorí srdcu: „Ó, srdce, prečo zostávaš neisté? Necítiš, že vo vnútri teba prebýva Všemohúci, Pán Najvyšší? Nesmieš sa cítiť neisté, pretože si to ty, kto môže vyhlásiť celému svetu, že vo vnútri teba je živá Prítomnosť Milovaného Najvyššieho. Zo všetkých častí bytosti si bolo vybraté ako prvý a popredný nástroj, aby si viedlo myseľ, vitál a telo k duši. Duša ich napokon privedie ku mne.“

Duchovnosť hovorí mysli: „Ó, myseľ, už viac nemysli. Sila tvojich myšlienok nie je nič iné ako zmätok. Keď si hovieš vo svete myšlienok, mätieš ostatných členov svojej rodiny – telo, vitál a srdce a zároveň aj seba samú. Buď múdra a zostaň tichá.“

Duchovnosť hovorí vitálu: „Ó, vitál, nepožaduj. Lebo aj keď budeš vlastniť veci, ktoré vyžaduješ, toto vlastníctvo ťa neuspokojí. Vo vnútri tohto vlastníctva bude plač po ďalšom vlastníctve. Ak budeš vyžadovať, budeš vždy ako žobrák,. Bez ohľadu na to, čo získaš, zostaneš neuspokojený a nenaplnený. Preto nekráčaj po tejto ceste. Tvoja žiadostivosť sa musí skončiť.“

Napokon, duchovnosť hovorí telu: „Ó, telo, ako dlho budeš spať? Nevieš, že si spalo od nepamäti? Práve kvôli tvojmu spánku nevedomosti ostatní členovia tvojej rodiny nemôžu dosiahnuť Zlatý Breh, predurčený Cieľ. Ó, telo, nespi! Cieľ je len pre tých, ktorí sú prebudení. Prebuď sa, vstaň! Ostatní členovia tvojej rodiny budú bežať rýchlejšie než najrýchlejšie v okamihu, keď sa staneš aktívnym a dynamickým a odhodíš putá spánku nevedomosti.“

Duchovnosť hovorí hľadajúcemu, aby nežil v dávnej minulosti, ani vo vzdialenej budúcnosti, ale aby žil v prítomnosti dneška, vo večnom Teraz. Toto večné Teraz stelesňuje človeka – ašpirujúce semienko a Boha – všetko sýtiaci Plod.

  1. EA 25. 11. júla 1977, 22:00 — St Paul’s Chapel, Columbia University, New York.

Predslov vydavateľa

Everest: vznešený vrchol najvyššieho pohoria sveta.

Ašpirácia: vedomý vnútorný plač človeka po dosiahnutí toho Najvyššieho. Akú nepredstaviteľnú radosť by sme urobili nášmu Stvoriteľovi svojím nesmiernym pokrokom, keby sa naše ľudské vedomie dokázalo vo svete ašpirácie pozdvihnúť k tejto výške Everestu.

Everest: samotný symbol nedosiahnuteľného – cieľ, ktorý je možné dosiahnuť len nadľudským úsilím a odhodlaním.

Ašpirácia: intenzívna túžba človeka dostať sa ďaleko za ríšu bežného a každodenného. Keby náš vnútorný plač dosiahol samotný vrchol našej najúžasnejšej schopnosti, ktorú nám dal Boh, potom by sme mali Everest ašpirácie.

Tieto inšpirované prednášky, napísané niekým, kto dosiahol tento vrchol, sú najlepším a najistejším sprievodcom pre tých, ktorí chcú ísť tiež nahor k najvyššiemu, napred k najvzdialenejšiemu a dovnútra k najhlbšiemu. Svojou krásou poézie, jasnosťou prózy a hĺbkou písiem nie sú určené pre myseľ, ale pre srdce a dušu hľadajúceho. A tak, ako to najlepšie zo všetkých týchto troch foriem, Everest ašpirácie možno prečítať a potom čítať znovu, študovať ho, učiť sa ho naspamäť a často si ho neskôr pripomínať, pretože nesmrteľné kvety jeho posolstva nikdy nezvädnú, ale stále rastú a rozvíjajú sa, rozjasňujú sa a kvitnú spolu s prehlbujúcim a rozširujúcim sa vnútorným vedomím ašpirujúceho čitateľa.

From:Sri Chinmoy,Everest ašpirácie, časť 1, Sri Chinmoy Centrum, 1977
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ea_1