Modlím sa k Bohu, pretože Boh je môj Pán, môj zvrchovaný Pán, môj Pán Najvyšší.
Meditujem na Boha, pretože Boh je môj Priateľ, môj večný Priateľ, môj jediný Priateľ.Modlím sa k Bohu, pretože je mocný a pozorný.
Meditujem na Boha, pretože je krásny a plodný.Modlím sa k Bohu, aby som uvidel Jeho Tvár Výšky.
Meditujem na Boha, aby som pocítil Jeho Srdce Blaženosti.Modlím sa k Bohu, aby mi dal to, čím je On.
Meditujem na Boha, aby som znovu získal, čo som stratil.Modlím sa k Bohu, aby mi ukázal cestu.
Meditujem na Boha, aby premenil môj život noci nevedomosti na život svetla múdrosti.Modlím sa k Bohu, aby som sa stal oblohou zvuku vo svojom ľudskom živote.
Meditujem na Boha, aby som sa stal slnkom ticha vo svojom božskom živote.Vo svojom živote túžob sa modlím k Bohu, pretože som otrokom svojich potrieb.
Vo svojom živote ašpirácie meditujem na Boha, pretože Boh a ja sme sa stali vzájomným uspokojením našich potrieb.Moja modlitba bez dychu miluje Božiu Silu Súcitu.
Moja meditácia bezvýhradne miluje Božie Svetlo Spravodlivosti.Dar spasenia som dostal zo svojej modlitby.
Dar dokonalosti som dostal zo svojej meditácie.Modlím sa k Bohu a meditujem na Boha.
EA 1. 1. júla 1977, 21:30 p.m. — Woodrow Wilson Hall, Monmouth College, Asbury Park, New Jersey.↩
Vďačnosť je zázračné pôsobenie v nás. Toto zázračné pôsobenie posilňuje naše fyzické telo, očisťuje našu vitálnu energiu, rozširuje našu mentálnu víziu a zintenzívňuje našu psychickú blaženosť. Hľadajúci v nás sa snaží byť jednoduchý, čistý, pokorný a úprimný. Každý duchovný hľadajúci sa snaží rozvinúť si tieto vlastnosti v hojnej miere. Najľahší a najúčinnejší spôsob, ako si vypestovať tieto vlastnosti, je otvoriť kvet vďačnosti a nechať ho rozkvitnúť v našom srdci lupienok po lupienku. Ako to môžeme urobiť? Nielenže musíme venovať viacej pozornosti tomu, čo máme, ale musíme tiež venovať všetku pozornosť tomu, čo nemáme.
To, čo máme, je túžobné želanie, túžobné hľadanie a túžobné stávanie sa. Túžobné želanie: Myslíme si, že budeme veľkí alebo úspešní nejakým spôsobom. Túžobné hľadanie: Hľadáme pravdu a svetlo svojím vlastným spôsobom na mieste, kde si myslíme, že pravda a svetlo musia prebývať. Túžobné stávanie sa: Toto je najžalostnejšia chyba, ktorú robíme. Chceme sa stať niečím, čo sa nám páči. Ak chceme potešiť sami seba svojím vlastným spôsobom, potom vedome alebo nevedome vynášame do popredia vlka svojho vitálu.
To, čo nemáme, je bezdychý vnútorný plač a nesmierny vonkajší úsmev. Ak si dokážeme rozvinúť bezdychý vnútorný plač, automaticky si rozvinieme nesmierny vonkajší úsmev. Buď vychádzame zvnútra navonok, alebo sa zvonka ponárame hlboko dovnútra. Svoju cestu môžeme začať buď zo schopnosti duše alebo zo schopnosti tela. Nakoniec sa tieto dve schopnosti musia spojiť. Netreba však hovoriť, že schopnosť duše je nekonečne väčšia ako schopnosť tela. Ale tá malá schopnosť, ktorú telo má, sa musí spojiť so schopnosťou duše. Najväčšou schopnosťou tela je prijatie vedenia duše. Ak je duša prijatá ako najvyšší vodca, ak duša dostane príležitosť viesť, formovať a vytvárať náš osud, potom získame to, čo teraz nemáme: sladký, čistý, bezdychý, intenzívny vnútorný plač a istý, nesmierny vonkajší úsmev.
EA 2. 2. júla 1977, 5:30 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.↩
V snahe nájsť odpoveď sa najskôr rozhliadame okolo seba. Ale vonkajší svet sa nám smeje, zosmiešňuje nás a niekedy sa na nás pozerá zvysoka. Považuje nás za najväčších bláznov. Potom sa ponoríme dovnútra, aby sme našli odpoveď. V tej chvíli nám niečo hlboko vo vnútri hovorí, že sme tým, čo si o sebe myslíme. Sme skutočne tým, čo cítime, že sme. Sme skutočne tým, čím sa napokon vedome staneme.
Čo si myslíme, že sme? Myslíme si, že sme oddanými nástrojmi a hĺbavými hľadajúcimi. Čo cítime, že sme? Cítime, že sme dušeplnými milovníkmi. A čím sa nakoniec staneme? Staneme sa plodnými služobníkmi. Oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci: ak dokážeme na seba myslieť týmto spôsobom, ak dokážeme cítiť, že sme týmto všetkým, potom pre nás neexistuje žiadna iná odpoveď tu na zemi ani tam v Nebi.
Toto je odpoveď: sme oddané nástroje, hĺbaví hľadajúci, dušeplní milovníci a plodní služobníci Najvyššieho. „Neviem,“ je premenené na: „Viem.“ Čo viem? Viem, že som po celý čas hľadal nezrodenú Víziu a stále sa prekonávajúcu Skutočnosť realizácie môjho zážitku, odhalenie mojej realizácie a prejavenie môjho odhalenia.
EA 3. 2. júla 1977, 8:30 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
„Spájanie“ je tiež zložité slovo. Keď pracujeme spoločne, je to veľké požehnanie. Keď sa spolu stretávame, je to veľké požehnanie. Ale keď je to spojenie temnoty a svetla, keď je to spojenie túžob a ašpirácie, potom je to žalostná chyba. Život ašpirácie sa nesmie spájať so životom túžob. Ak sa má s niečím spájať, musí sa vždy spájať so životom odriekania – zrieknutia sa zbytočného vlastníctva, vecí, ktoré nie sú božské, osvecujúce a dokonalé.
Musíme začať svoju cestu so životom ašpirácie. Ale potom príde doba, keď pocítime, že náš život ašpirácie značne rozkvitol a je pripravený vstúpiť do života túžob a premeniť ho. Život ašpirácie musí byť mostom medzi životom túžob a životom realizácie. Život ašpirácie hľadajúceho vstúpi do života túžob, aby ho okamžite a úplne premenil. Život realizácie hľadajúceho vstúpi do sveta ašpirácie, aby ho zdokonalil a prejavil Absolútneho Najvyššieho.
Každý sen je tvorením. Každé tvorenie je buď vedomou ašpiráciou, alebo nevedomou ašpiráciou. Naša ašpirácia vstupuje do života túžob, do mladšieho brata, a pomáha mu umyť jeho telo, očistiť jeho myseľ a osvietiť jeho pozemskú existenciu. Každá štipka ašpirácie tiež urýchľuje príchod realizácie. Naša ašpirácia vstupuje do života realizácie alebo vnáša život realizácie do života ašpirácie, aby urobila život ašpirácie úplne dokonalým pre prebudenie našej fyzickej skutočnosti a pre rozkvitnutie skutočnosti našej duše, ktorá je vo vnútri nás a pre nás.
Božským snom je Božie tvorenie vo vnútornom svete. Z vnútorného sveta ašpirácie vstupujeme do sveta realizácie. Tvorenie a sen, ašpirácia a realizácia – všetci patria do tej istej rodiny. Ak si dokážeme uvedomiť jedno, potom automaticky môžeme mať ostatné tri, pretože náš sen je napokon skrytou skutočnosťou a skrytá skutočnosť nezostane skrytá navždy. Prečisťuje našu myseľ. Ponúka dynamiku nášmu vitálu a vnútorné prebudenie našej fyzickej skutočnosti.
Život nie je nič iné ako Boží Sen, a tento Sen je bez zrodenia a bez smrti. Boh napĺňa tento nezrodený a nesmrteľný Sen cez Svoju všetko objímajúcu a všetko napĺňajúcu skutočnosť: človeka.
Klaniam sa snu, pretože je sladký a čistý. Klaniam sa skutočnosti, pretože má v sebe nielen možnosť a schopnosť, ale má tiež nevyhnutnosť v nekonečnej miere. Klaniam sa ašpirácii, pretože nás vo svojej nesmiernej existencii miluje. Ale milujem realizáciu, pretože realizácia je jediná vec, ktorú potrebujem, aby som urobil svojho vnútorného Kormidelníka neustále a nanajvýš šťastným.
EA 4. 2. júla 1977, 15:50 — Bethpage State Park, Long Island, New York.↩
Ľudia, ktorí majú istotu, sa neusmievajú preto, že niečo majú, ale preto, že niečím sú. Ľudia, ktorí majú istotu, patria k neustále sa prekonávajúcej tvorivej sile. Neistí ľudia sa nevedome a žalostne priatelia so sebapochybnosťami, čo je najhorší možný jed. Ak sa raz spriatelia so sebapochybnosťami, potom sú nútení priateliť sa s niečím iným, a tým je sebazničenie.
Ak si je niekto istý, chráni si to, čo má a čím je. To, čo má, je jednoduchosť, úprimnosť, vyrovnanosť, čistota a mnoho iných božských vlastností. Tieto božské vlastnosti si musíme chrániť. Keď si je niekto istý, len vtedy si ich dokáže ochrániť. Keď sú božské vlastnosti dobre chránené, môžu veľmi uspokojivo hrať svoju vlastnú úlohu vo fyzickom, vitálnom a mentálnom vedomí.
Istota je pocta, ktorú niekto dáva a niekto dostáva. Keď sa niekto stane členom strážnej služby, slúži svojmu nadriadenému.
Nadriadený je poctený, pretože ho ostatní ochraňujú. Bezpečnostný strážca preukazuje nadriadenému najväčší rešpekt, lásku a úctu, preto si svet môže myslieť, že pocteným je len nadriadený. Ale rád by som povedal, že je to vzájomná pocta.
Tu sme vo verejnom parku a všade naokolo sú nebožskí ľudia. Sedím tu a vy sedíte okolo mňa so zopnutými rukami. Svojou ašpiráciou a oddanosťou ma ochraňujete pred zlými silami. Chránite ma, preto mi preukazujete úctu. Prejavujete mi svoju úctu, to je pravda, ale ja vám ju prejavujem tiež. Zo 140 ľudí som požiadal vás, aby ste sem prišli.
To isté platí, keď sa modlíme k Bohu. Myslíme si, že vzdávame Bohu úctu. Je pravda, že Mu vzdávame úctu, ale Boh nás už poctil tým, že si nás vybral za Svoje Nástroje. My vzdávame úctu Jemu svojou ašpiráciou a oddanosťou. Ale aj Boh poctil nás tým, že nás prijal. Keď Mu slúžime, milujeme Ho a plačeme k Nemu, vtedy Mu vzdávame poctu. Ale je to On, kto nám dal príležitosť slúžiť Mu a ašpirovať na Neho.
Preto, keď bezpečnostný strážca pomáha alebo chráni nadriadeného hocijakým spôsobom, nie je vôbec podriadený. Preukazuje úctu a dostáva sa mu pocty.
Boh nám dal schopnosť, ašpiráciu modliť sa k Nemu a meditovať na Neho. Tým, že sa modlíme a meditujeme, vzdávame Mu úctu. A zase tým, že si nás vybral za Svoje vybrané nástroje, On vzdáva poctu nám. Keď Mu dáme svoju istotu, dostaneme naspäť Jeho Istotu. Tým, že uctievame Boha modlitbou a meditáciou, vzdávame poctu tiež sami sebe.
Boh je v nás vždy istý, pretože sníva v nás a cez nás. On je večný Strom Života; my sme Jeho rozvetvené konáre. Neuvedomujeme si svoju vlastnú skutočnosť; neuvedomujeme si, že sme neoddeliteľnou súčasťou tohto Stromu Života, ktorým je Boh. Preto sme neistí. Avšak prostredníctvom modlitby a meditácie si uvedomíme, že konáre, listy a kvety sú súčasťou Stromu samotného. Keď si toto uvedomíme, staneme sa istými v Zdroji a istými v prúde. Keď si prúd uvedomí svoj absolútny Zdroj, stane sa istým. Zdroj je vždy istý v prúde, pretože Zdroj vie, že jeho vlastné schopnosti sú neobmedzené.
EA 5. 2. júla 1977, 16:38 — Bethpage State Park, Long Island, New York.↩
Teraz som zjednotený so svojím Milovaným Najvyšším a navždy zostanem zjednotený, neoddeliteľne zjednotený, bezpodmienečne zjednotený, so svojím Milovaným Najvyšším. A teraz mi hovoríš, moja ašpirácia, že len zostať vo vnútri môjho Milovaného Najvyššieho a byť s Ním neoddeliteľne zjednotený nestačí. Musím byť praktickým zástupcom Najvyššieho; musím odhaliť a prejaviť, čo môj Milovaný Najvyšší má a čím je. Teoretická jednota neznamená nič. To, na čom záleží, je praktická jednota. Táto praktická jednota je neustálym a radostným vykonávaním Jeho Vôle.
Moja teoreticky odovzdaná jednota hovorí: „Pane, nech sa stane Tvoja Vôľa.“ No len čo ma zasiahnu údery pozemského života, odvolám svoju takzvanú odovzdanú jednotu so svojím Milovaným Najvyšším. Budem sa preklínať za to, že som bol dychtivý zjednotiť sa s Ním. Toto je teoreticky odovzdaná jednota.
Moja prakticky odovzdaná jednota je úplne iná. Vo svojej praktickej jednote prežívam to, čo On prežíva vo mne a cezo mňa: zlyhanie aj úspech života, smútok aj radosť života, život v procese odvrátenia a stiahnutia sa, život v procese stávania sa a prekonávania sa. Všetko prijímam s radostnou, oddanou, bezpodmienečnou a odovzdanou jednotou. Ak si dokážem vytvoriť odovzdanú jednotu so svojím Milovaným Najvyšším na fyzickej úrovni, praktickej úrovni, len vtedy sa zjednotím nielen s tým, čo On má, ale tiež s tým, čím je. Čím je On, tým večne a skutočne som: Dušou Jednoty Večnosti a Cieľom Jednoty Nekonečnosti.
Moje sladké deti, niekoľkí z vás urobili teoretické odovzdanie. Ale nikto, nikto, nikto z vás neurobil praktické odovzdanie. A sú tu mnohí, ktorí neurobili dokonca ani teoretické odovzdanie. Ako to vyzerá s vami? Tí, ktorí neurobili teoretické odovzdanie, prosím, odo dneška urobte toto teoretické odovzdanie. A tí, ktorí urobili teoretické odovzdanie, prosím, odo dneška sa staňte v každom okamihu prakticky odovzdaným žiakom Najvyššieho. Tí, ktorí ste teraz teoretickí, prosím, pokúste sa stať praktickými a tí, ktorí ste neurobili ani teoretické odovzdanie, prosím, dajte si záležať, aby ste sa dostali na úroveň teoretickej jednoty s Najvyšším.
EA 6. 3. júla 1977, 8:37 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Uspokojenie je potrebné v zvieracom živote, v ľudskom živote a v božskom živote. Ale uspokojenie, ktoré získame v zvieracom živote, nie je pravým uspokojením. V ľudskom živote tiež nezískame pravé uspokojenie. Len v božskom živote získame pravé uspokojenie.
V zvieracom živote sa snažíme dosiahnuť uspokojenie ničením. V ľudskom živote sa ho snažíme získať vlastnením. V božskom živote sa snažíme dosiahnuť uspokojenie osvietením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom ničenia, nie je a nemôže byť pravým uspokojením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom vlastnenia, nie je a nemôže byť pravým uspokojením. Uspokojenie, ktoré získame prostredníctvom osvietenia, je nepochybne pravým uspokojením.
Všetci sme tu hľadajúci; modlíme sa a meditujeme. Vo vnútri našej modlitby a vo vnútri našej meditácie sa vždy snažíme vidieť tvár uspokojenia. Keď sa modlíme, snažíme sa ísť nahor a získať uspokojenie. Keď meditujeme, snažíme sa zo svojho vnútra priniesť do popredia Svetlo a Blaženosť a tešiť sa z uspokojenia v našom tele, vitáli, mysli a v srdci. Keď sa modlíme, snažíme sa a plačeme po dosiahnutí niečoho zhora, aby sme mohli uhasiť svoj smäd. Keď meditujeme, vzývame svoju vlastnú vyššiu skutočnosť, aby sa prejavila v nás a cez nás.
Koncentrácia predchádza meditácii a po meditácii nasleduje kontemplácia. Koncentrácia, meditácia a kontemplácia patria k sebe. Koncentrácia je rýchlosť, meditácia je istota a kontemplácia je víťazstvo. Koncentrácia má rýchlosť jeleňa a je touto rýchlosťou. Meditácia má istotu slona a je touto istotou. Kontemplácia má víťazstvo leva a je týmto víťazstvom.
Vždy je dobré mať rýchlosť, ak si vážime cieľ. Cieľ nie je statický. Sme na ceste k neustále sa prekonávajúcemu, neustále osvecujúcemu a neustále napĺňajúcemu cieľu. Ak chceme dosiahnuť uspokojivý pokrok, musíme venovať všetku pozornosť svojej rýchlosti. Dnešný cieľ bude zajtrajším štartovým bodom na našej večnej vnútornej ceste k najvyššiemu uspokojeniu.
EA 7. 3. júla 1977, 20:35 — P.S. 86, Jamaica, New York.↩
„Syn Môj, ak si statočný, potom je Svetlo Spravodlivosti nekonečne lepšie. Ak si slabý, potom je Výška Súcitu nekonečne lepšia. Ale rád by som ti povedal, že nakoniec dosiahne Výška Súcitu aj Svetlo Spravodlivosti rovnaký cieľ. Obidve slúžia rovnakému účelu.
Niekedy je v Kozmickej Hre nevyhnutné, aby som použil Svetlo Spravodlivosti. Inak, keby by som stále používal Výšku Súcitu, pokrok hľadajúceho v tebe by sa donekonečna zdržiaval. Ak hľadajúci v tebe dokáže čeliť Svetlu Spravodlivosti, potom budeš určite robiť najrýchlejší pokrok. Avšak toto Svetlo Spravodlivosti musíš prijať radostne, oddane a dušeplne; len vtedy môže slúžiť svojmu účelu. Ak prijmeš Svetlo Spravodlivosti zdráhavo, so strachom alebo ako nevyhnutnú požiadavku, ak budeš mať vnútorný odpor a vzdorovitý postoj, potom Svetlo Spravodlivosti nesplní svoj účel.
Syn Môj, keď používam Svetlo Spravodlivosti, musíš cítiť, že je to Môj Záujem v prestrojení. Môj Záujem o tvoju dokonalosť vychádza do popredia. Keď ukazujem Výšku Súcitu, je to nepochybne pomalší proces. Ale na druhej strane, ak ti hľadajúci v tebe neodpustí, hoci Ja som ti odpustil, ak cítiš výčitky svedomia a si odhodlaný so svojou nezdolnou vôľou neurobiť rovnakú chybu, potom môžeš bežať najrýchlejšie aj s Výškou Môjho Súcitu. Môžeš bežať najrýchlejšie, ak sa staneš nekonečne viac vedomým a bdelým, ak budeš voči sebe kruto úprimný a úplne zaplavený božským odhodlaním.
Výšku Súcitu používam viac než Svetlo Spravodlivosti, syn Môj, pretože viem, že každá ľudská bytosť na zemi je slabá. Preto používam pomalý proces. Keby som mohol stále používať Svetlo Spravodlivosti, potom by bol pokrok najrýchlejší. Je tu však riziko, že nádoba sa rozbije, preto sa zdráham používať Svetlo Svojej Spravodlivosti rovnako často, ako používam Výšku Svojho Súcitu.
Ale keď používam Výšku Súcitu, musíš byť na seba nesmierne prísny, nemilosrdne prísny. Si to ty, kto musí byť vo svojom živote prísny, aby si mohol byť Mojím lepším, viacej osvecujúcim a viacej napĺňajúcim nástrojom.Keď použijem Svetlo Spravodlivosti, prijmi ho radostne, oddane a dušeplne. Keď použijem Výšku Súcitu, prijmi ju s oceánom a oblohou svojej vďačnosti, a zároveň sa ponor hlboko dovnútra a buď na seba nekonečne prísnejší, než si bol doteraz. Potom sa nemôžeš dopustiť žiadnej chyby. Svetlo Spravodlivosti a Výška Súcitu sú jedným, neoddeliteľne jedným. Ale keď to nevyhnutnosť vyžaduje, syn Môj, používam buď Svetlo Spravodlivosti alebo Výšku Súcitu.
Ty ako hľadajúci, pravý hľadajúci a bezpodmienečný hľadajúci, musíš zostať vždy šťastný, či už použijem u teba Výšku Súcitu alebo Svetlo Spravodlivosti. Ak je to Svetlo Spravodlivosti, použi svoje šťastie veľmi konštruktívnym spôsobom; ak je to Výška Súcitu, ponor sa hlboko dovnútra a vynes do popredia svoje vďačné srdce. Potom naplň svoje telo, vitál, myseľ a srdce nezdolnou vôľou, aby si neopakoval rovnakú žalostnú chybu znova.
Výška Súcitu je dážď, záplava požehnania zhora, je to príval dažďa. Svetlo Spravodlivosti je žiarivé slnečné svetlo, spaľujúci žiar. Oboje potrebujeme rovnako, aby sme mohli pozbierať bohatú úrodu realizácie zo semienka ašpirácie, ktoré klíči pomaly, neustále a neomylne podľa Vôle Mojej vnútornej Vízie a vonkajšej Skutočnosti.“
EA 8. 4. júla 1977, 8:05 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
O piatej hodine, skoro ráno, si prajem na tri sekundy ponúkať dušeplné posolstvo svojmu Milovanému Najvyššiemu. Týmto posolstvom je: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, milujem Teba a nikoho iného. Milujem Teba a nikoho iného. Milujem Teba a nikoho iného.“
O dvanástej hodine napoludnie si prajem trikrát ponúknuť svojmu Milovanému Najvyššiemu tretie dušeplné posolstvo: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, potrebujem Teba a nikoho iného. Potrebujem Teba a nikoho iného. Potrebujem Teba a nikoho iného.“
O siedmej hodine, keď sa zvečerieva, prajem si ponúknuť svojmu Milovanému Najvyššiemu svoje tretie dušeplné posolstvo: „Ó, môj Milovaný Najvyšší, patrím Tebe a nikomu inému. Patrím Tebe a nikomu inému. Patrím Tebe a nikomu inému.“
Prajem si, aby si mi dala iba deväť sekúnd počas dňa, ó, moja celoživotná priateľka, ó, moja túžba. Ak mi preukážeš túto láskavosť, príde čas, keď ti dám na oplátku niečo, čo si si nikdy nepredstavovala a nikdy nezaslúžila. Dám ti to, čo získam: nesmiernu radosť svojho srdca, aby ťa nasýtila, nesmierne svetlo svojej duše, aby ťa prebudilo a večnú, nekonečnú a nesmrteľnú Krásu svojho Boha, aby ťa osvietila.
Ó, moja priateľka túžba, moja celoživotná priateľka, prajem si byť osamote len deväť sekúnd počas dňa. Ak mi splníš moju prosbu, dám ti veci, ktoré by si inak nikdy nebola schopná získať v tejto ani v žiadnej inej inkarnácii. Preto, moja drahá priateľka túžba, len vyhovej mojej prosbe: tri sekundy, tri sekundy a tri sekundy – deväť sekúnd počas dňa mi dovoľ byť sám so sebou, vo vnútri seba a pre seba. S tým Skutočným vo mne, v tom Skutočnom vo mne a pre to Skutočné vo mne si prajem zostať deväť sekúnd každý deň.
EA 9. 4. júla 1977, 20:05 — Neformálne stretnutie v dome jedného zo žiakov, Jamaica, New York.↩
„Syn Môj, som prekvapený, keď počujem, že túžiš po skratke, pretože som si myslel, že Ma jedného dňa požiadaš o tú najkratšiu skratku. Si pripravený uspokojiť sa len so skratkou a Ja ti ju dám, ale tiež ti poviem o kratšej skratke a najkratšej skratke pre prípad, že by si ich v blízkej budúcnosti potreboval.
Skratkou je viera; musíš vo Mňa veriť. Musíš vo Mňa veriť stále. Len si opakuj: ,Verím v Boha, verím v Boha.´ Toto je nepochybne výborná skratka.
Kratšou skratkou je opakovať si: ,Môj Pán Najvyšší ma miluje nekonečne viac, než ja milujem sám seba. Môj Pán Najvyšší ma miluje nekonečne viac, než ja milujem sám seba.´ Ako je to možné? Je to možné preto, lebo ty začneš byť sklamaný a chceš zničiť seba samého, keď vidíš svoje početné nedostatky. Ale Ja ťa vidím ako časť Svojej vlastnej Skutočnosti; preto nie som sklamaný. Som pripravený pokračovať s nekonečnou Trpezlivosťou a táto Trpezlivosť je nepochybne tvojou spásou. Môžeš teda vidieť, že Ja ťa milujem nekonečne viac, než ty miluješ sám seba.
Najkratšou skratkou je toto: Musíš si povedať, že Ma potrebuješ bez dychu. Čo sa Mňa týka, poviem ti, že Ja ťa potrebujem neomylne. Ty Ma potrebuješ bez dychu a Ja ťa potrebujem neomylne. Toto musí byť tvoja neustála úprimná modlitba.
Ak si dokážeš opakovať, že vo Mňa veríš, je to skratka. Ak dokážeš povedať, že ťa milujem nekonečne viac, než ty miluješ sám seba, je to kratšia skratka. A najkratšou skratkou je cítiť, že ty Ma potrebuješ bez dychu a Ja ťa potrebujem neomylne. Ak to všetko dokážeš, potom budú skratka, kratšia skratka aj najkratšia skratka pre teba otvorené.
Pre Mňa tiež existuje skratka, kratšia skratka a najkratšia skratka, aby som ťa dosiahol. Skratkou je, keď Si poviem, že v tebe objavím Svoj najdokonalejší nástroj. Kratšou skratkou je, keď Si poviem, že ťa vždy bezpodmienečne milujem bez ohľadu na to, čo robíš, čo si o Mne myslíš, čo Mi hovoríš, bez ohľadu na to, čo sa ti stane a čo chceš urobiť s víziou svojho života a skutočnosťou svojho života. A najkratšou skratkou je, keď v tebe vidím Dušu Svojej Večnosti a uchovávam pre teba Cieľ Svojej Nekonečnosti.“
EA 10. 5. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Podľa nás je to vrchol absurdity. Pozeráme sa naokolo a vidíme, že nešťastie spieva, tancuje a lieta všade vôkol. Nešťastie vyčíňa všade. Ale akoby nešťastie týmto ľudom nestačilo, chcú pridať do svojej bytosti ešte viac nešťastia. Nesnažia sa zbaviť nešťastia, ktoré už majú. Namiesto toho si chcú pridať viac nešťastia, aby získali spokojnosť.
Niekedy sú v našom živote menšie pohromy, nehody a krízy, kvôli ktorým sme nešťastní. Ale nemali by sme si myslieť, že Boh nám poslal tieto pohromy, aby nás urobil čistými alebo urýchlil náš pokrok. Nie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch vidíme, že svätí ľudia, dobrí ľudia, duchovní ľudia trpia. Ak sa to stane, ich utrpenie môže mať rôzne dôvody. Ak sú to duchovní Majstri veľmi vysokej úrovne, trpia kvôli jednote so svojimi žiakmi, so svojimi nasledovníkmi, so svojimi blízkymi. Na druhej strane, niekedy Boh chce ukázať celému svetu, že aj veľkí duchovní hľadajúci a Majstri prechádzajú cez utrpenie, aby ľudia videli, že utrpenie nie je nič nezvyčajné. Chce ukázať svetu, že utrpenie je pre ľudskú podstatu prirodzené. Ale v žiadnom prípade nás Boh nechce trestať, aby sme sa Mu stali blízkymi.
Niektorí ľudia idú o krok ďalej. Myslia si, že ak dokážu hrozne trpieť a potom sa modliť k Bohu, Boh vypočuje ich modlitby. Preto schválne urobia niečo nesprávne. Vedia, že budú potrestaní a sú pripravení trest prijať, pretože cítia, že keď budú trpieť, Boh vypočuje ich modlitby. Ale to je absurdné. Je to ako keby ste si odrezali nohy a potom chceli kráčať. Je to nemožné. Ako keby ste si oslepili oči a potom chceli vidieť. Je to nemožné. Žiadny hľadajúci by nemal schválne vítať utrpenie, ktoré je zdrojom nešťastia alebo nešťastím samotným, aby potešil Boha.
Keď sa modlíte, keď ste znechutení a sklamaní, nemyslite si, že Najvyšší vo mne alebo Najvyšší vo vás bude viacej potešený. Vôbec nie. Keď ste sklamaní, len zatvárate cestu medzi sebou a Bohom. Vtedy ste si postavili pevnú stenu, nezničiteľnú stenu medzi sebou a mnou.
Len buďte šťastní a nechajte svoje srdce otvorené pre svetlo a blaženosť. Ak ste šťastní a veselí, vtedy môžete bežať najrýchlejšie. Aj keď nie ste šťastní, keď prídete ku mne, musíte sa prinútiť, aby ste boli šťastní. Tým, že sa prinútite byť šťastní, môžete si vytvoriť na niekoľko sekúnd určitú receptivitu. Vtedy budem schopný vliať do vás svoj súcit, svetlo a požehnanie. Ale ak ku mne prídete so smutnou tvárou a dáte mi pocítiť, že ste mŕtvi, alebo že v tej chvíli zomriete, potom vám len môžem vnútorne povedať: „Tak zomri. Budem sa pozerať.“Nechoďte ku mne so smutnou a sklamanou tvárou. Ak ku mne prichádzate s nešťastnou tvárou, len si kopete vlastný hrob. Aj keď ste boli celý deň nešťastní, keď prídete ku mne, majte veselú tvár. Prinúťte sa usmievať. Keď dieťa nechce jesť a matka ho prinúti jesť, potom bude nasýtené; získa silu. Keď sa neposlušný chlapec nechce umývať a matka ho prinúti, aby sa umyl, stane sa čistým, aj keď nechce. Myseľ a vitál sú ako neposlušní chlapci. Tak ich umyte, očistite ich svetlom svojej duše, vnútorným plačom svojho srdca.
Takže, moje deti, vždy ku mne prichádzajte s veselou tvárou. Vtedy budete schopní prijať všetko, čo vám chcem dať. Ak cítite, že keď budete nešťastní, dostanete sa ku mne bližšie, alebo ak cítite, že samotné vaše nešťastie je šťastím, nebudete schopní prijať nič. Šťastie je šťastie. Nešťastie je nešťastie. Noc je noc.Nerobme zo seba bláznov. Pravdu musíme vždy vidieť v jej skutočnom svetle. Ak je to nešťasie, je to nešťastie. Ak je to šťastie, je to šťastie. Musíme prekonať nešťastie pomocou šťastia. To je jediný spôsob, ako bežať najrýchlejšie a vytvoriť si okamžitú a neobmedzenú vnímavosť. To je jediný spôsob, ako potešiť Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom.
EA 11. 5. júla 1977, 21:05 — Martin Van Buren High School, Hollis, New York.↩
„Ó, synu-hľadajúci, prajem si povedať, že je nanajvýš potrebné, aby si sa priblížil k obom Mojim aspektom, k ľudskému aj božskému. Je lepšie začať s ľudským aspektom, pretože v ľudskom aspekte získaš povzbudenie a inšpiráciu skôr než v božskom aspekte. Niekedy v božskom aspekte môžeš vo Mne vidieť určitú prísnosť, veľmi striktné a záväzné pravidlá, prísnu disciplínu. Avšak v ľudskom aspekte budeš vidieť, že je dosť veľa vecí, ktoré robíš rovnako ako Ja, preto získaš ohromné povzbudenie. Môžeš spievať, môžeš hovoriť, môžeš sa hrať, môžeš športovať rovnako ako Ja. Len pokiaľ ide o meditáciu, práve teraz nemôžeš meditovať tak, ako meditujem Ja. Toto je jediná oblasť, v ktorej veľmi zaostávaš. Meditujem neporovnateľne lepšie než ty. Ale je dosť veľa vecí, ktoré robíš rovnako dobre ako Ja, a niekedy Ma dokonca značne prekonávaš. Pretože máš v toľkých veciach rovnaké schopnosti ako Ja, musíš cítiť, že sa tiež môžeš dostať na tú istú duchovnú úroveň. Takto získaš povzbudenie.
Musíš myslieť na ľudský aspekt a božský aspekt ako na kvet a ovocie stromu. Som Strom Života a mám kvety a ovocie. Kvet je krásny, inšpiruje ťa. Keď si naplnený inšpiráciou, bežíš, ponáraš sa a lietaš. Ale existuje niečo viac ako inšpirácia. Hovorí sa tomu hlad. Si inšpirovaný niečo urobiť, ale potrebuješ vnútorný hlad, aby ťa urobil silným. Týmto vnútorným hladom je ašpirácia. Keď si hladný, len vtedy dostaneš ovocie a zješ ho. Môj Strom Života obsahuje božský aspekt v podobe ovocia. Keď zješ ovocie, získaš výživu.
Avšak niekedy musíš prijať ľudský aspekt a božský aspekt spolu. Musíš na Mňa myslieť ako na oceán a na seba ako na malú kvapku alebo vlnku. Ak Ma chceš vidieť alebo hrať sa so Mnou, musíš cítiť, že som oceán a ty si ako kvapka alebo vlnka vo vnútri oceánu. Ak si múdry, potom uvidíš, že bez ohľadu na to, čím si, musíš zostať vo vnútri oceánu, vo vnútri obrovskej rozľahlosti. Príboj nemôže obsiahnuť oceán, kvapka nemôže obsiahnuť oceán, ale oceán môže obsiahnuť kvapku aj vlny. V skutočnosti sú neoddeliteľné. Ty stelesňuješ ľudský aspekt a Ja stelesňujem božský aspekt, avšak tie sú neoddeliteľne zjednotené. Teraz si prijal podobu malej kvapky a Ja som prijal podobu oceánu. Ale keď dospeješ v duchovných veciach, potom uvidíš, že niekedy sa stávam drobnou kvapkou alebo vlnkou a ty sa stávaš oceánom. Takto sa spolu hráme na schovávačku.
Ak chceš postupovať od ľudského aspektu k božskému, je to veľmi dobré. Môžeš ísť tiež od božského k ľudskému aspektu. Avšak môžeš prijať ľudský aj božský aspekt spoločne. Ľudský aspekt je sladký, sladší, najsladší. Božský aspekt je blízky, bližší, najbližší. Takto hľadajúci pristupuje k ľudskému aspektu a božskému aspektu. Ja som tvoj Milovaný Pán Najvyšší a ty si hľadajúci vo Mne, pre Mňa.“
EA 12. 6 July 1977, 7:50 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Som vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu, pretože mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal schopnosť cítiť Jeho Potreby viac než moje vlastné potreby.
Som vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu, pretože mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal schopnosť nevťahovať Ho do môjho sveta túžob, ale vzývať Jeho Prítomnosť v mojom svete ašpirácie. Dal mi tiež schopnosť ponúknuť Mu moju pozemsky spútanú vôľu a život túžob a dušeplne vyhlásiť: „Staň sa Tvoja Vôľa.“
V deň, keď ma urobí Svojím vybraným nástrojom, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne vďačný.
V deň, keď budem môcť cítiť, že vták mojej duše žije len pre Neho vo vnútri klietky môjho tela tu na zemi a tam v Nebi, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne, nesmierne vďačný.
V deň, keď budem môcť vyhlásiť svetu vo vnútri i svetu navonok, že som tým, čo On má a mám to, čím On je, budem svojmu Milovanému Najvyššiemu nesmierne, nesmierne a nesmierne vďačný.
EA 13. 6. júla 1977, 21:20 — Unitarian Church, Flushing, New York.↩
„Ó, hľadajúci, disciplína a askéza sú dve odlišné veci. Sú ako severný a južný pól. Praktizuješ disciplínu, aby si odvrátil útoky pokušenia. Praktizuješ disciplínu, aby k tebe prišiel svet bezprostrednej budúcnosti so svojimi darmi: šťastím a mierom mysle. Tieto dva dary sú nanajvýš dôležité. Aj počas praktizovania disciplíny získavaš nesmiernu radosť, a výsledkom disciplíny je tiež radosť a dosiahnutie, naozajstné dosiahnutie.
Ale askéza je sebatrýznenie. Trýzniš sa a myslíš si, že Ma tým veľmi potešíš. Ale táto predstava je absurdná. Som samá Láska. To, čo potrebuješ mať, aby si Ma dosiahol, je tiež láska.
Prečo chceš ísť cestou askézy? Máš telo, vitál, myseľ a srdce. Toto sú členovia tvojej najbližšej rodiny a ty si ich prijal. Nie je už toto forma sebatrýznenia, že znášaš svoje letargické telo, svoj agresívny vitál, svoju pochybujúcu myseľ a svoje nečisté srdce? Ak máš tak veľmi rád askézu, mal by si vedieť, že už robíš najťažšší druh askézy tým, že máš trpezlivosť so svojím nemožným telom, vitálom, mysľou a srdcom. Nepotrebuješ už žiadnu ďalšiu askézu.
Len choď cestou disciplíny. Z disciplíny získaš pokoj mysle a v tomto pokoji mysle pre teba uchovám všetko: mier, lásku, svetlo a blaženosť v hojnej miere. Ak máš rád askézu, potom by som rád povedal, aby si sa stránil jedla nevedomosti. Askéza nie je a nemôže byť dosiahnutím žiadneho hľadajúceho. Disciplína je a vždy musí byť dosiahnutím hľadajúceho v tebe a v každom. Disciplína je tvojím neustálym otváraním, neustálou vnímavosťou k vyššiemu svetlu. Pomocou disciplíny musíš cítiť, že vzývaš vyššie svetlo. Keď sa venuješ športu, keď spievaš, keď robíš čokoľvek, vždy cíť, že vnášaš disciplínu do fyzického vedomia, vitálneho vedomia, mentálneho vedomia a psychického vedomia. Vďaka tejto disciplíne napokon nielen dorazíš do Cieľa Dokonalosti, ale staneš sa Cieľom samotným.
Každá správne riadená myšlienka, každý správne vykonaný čin je disciplínou. Všetko, čo pre teba mám, ó, hľadajúci, je v disciplíne. Láska, Mier, Svetlo a Blaženosť v nekonečnej miere: všetko toto pre teba uchovávam vo vnútri disciplíny. Pre teba je cesta disciplíny, nikdy nie cesta askézy ani sebazapierania.
EA 14. 7. júla 1977, 7:15 a.m. — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Milujte, moji priatelia, moji dušeplní priatelia, milujte. Milujme. Pravda, tento náš svet je plný nenávisti a nedôvery, ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemali milovať a prečo by sme nemali veriť. Musíme milovať a veriť, aby sme vyprázdnili more nenávisti. Musíme milovať a veriť, aby sme rozbili skaly a štíty hory nedôvery.
Prijmite, moji priatelia, moji dušeplní priatelia, prijmite. Prijmime. Pravda, tento náš svet nás oklamal a zradil. No aj napriek tomu musíme prijať svet, pretože je našou svätou povinnosťou zmeniť tvár sveta. Pokiaľ neprijmeme svet, nikdy ho nebudeme môcť premeniť. Preto musíme prijať tento svet za svoj vlastný, úplne vlastný, kvôli jeho premene.
Nakoniec sa nesmieme zabúdať usmievať na svojho Milovaného Najvyššieho, milovať svojho Milovaného Najvyššieho a prijať svojho Milovaného Najvyššieho, pretože On patrí našej Večnosti a my patríme Jeho Večnosti.
Budeme sa na svojho Milovaného Najvyššieho usmievať práve preto, že je božsky veľký. Budeme svojho Milovaného Najvyššieho milovať práve preto, že je nanajvýš dobrý. Prijmeme svojho Milovaného Najvyššieho práve preto, že sme vybranými nástrojmi Jeho Večnosti. Aby sme Ho potešili Jeho vlastným Spôsobom a naplnili Ho Jeho vlastným Spôsobom – preto sme všetci uzreli svetlo dňa. On je náš Zdroj. V Ňom vidíme, v Ňom cítime a v Ňom napĺňame smer svojej cesty.
Usmievajte sa, milujte a prijmite. Tento náš svet je nepochybne obrazom nášho Milovaného Najvyššieho, hoci má ďaleko od dokonalosti. Ale príde doba, keď budeme schopní radikálne zmeniť tvár tohto sveta a premeniť ho na Skutočnosť Dokonalosti.
Usmievajme sa na Boha, milujme Ho a prijmime Ho, pretože On je všade len pre nás, bezvýhradne pre nás.
EA 15. 7. júla 1977, 21:15 p.m. — Caldwell College, Caldwell, New Jersey.↩
Používam svoju predstavivosť, aby som zabudol na svoje minulé zlyhania.
Používam svoju predstavivosť, aby som čelil svojim súčasným výzvam.Používam svoju predstavivosť, aby som privítal svoj budúci úsvit.
Používam svoju predstavivosť, aby som sa dotkol Súcitných Nôh môjho Pána.Používam svoju predstavivosť, aby som sa zhlboka napil Nektáru Srdca môjho Pána.
Používam svoju predstavivosť, aby som uvidel Oko Vízie môjho Pána.Používam svoju predstavivosť, aby som objal Ruky Istoty môjho Pána.
Používam svoju predstavivosť, aby som sa stal presným prototypom Nebeskej Krásy môjho Pána.Používam svoju predstavivosť, aby som sa spolupodieľal na pozemskej zodpovednosti môjho Pána.
Čo je moja predstavivosť? Moja predstavivosť je predzvesťou stromu mojej ašpirácie.Čo je moja ašpirácia? Moja ašpirácia je staviteľom paláca mojej realizácie.
Čo je moja realizácia? Moja realizácia je piesňou jednoty môjho Pána a mňa.EA 16. 8. júla 1977, 7:35 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Úprimnosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka úprimnosť pretrhla reťaz môjho previnilého svedomia.
Čistota je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka čistota mi tajne povedala, že láska je jedinou silou, osvecujúcou silou, napĺňajúcou silou, najvyššou silou.
Božskosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka božskosť ma učí, ako žiť stále vo vnútri Zdroja a ako žiť len pre Zdroj, večný Zdroj.
Nesmrteľnosť je moja celoživotná priateľka. Moja priateľka Nesmrteľnosť mi hovorí, že vnútorný plač môjho srdca je jedinou nesmrteľnou vecou tu na zemi a úsmev mojej duše je jedinou nesmrteľnou vecou tam v Nebi.
Môj Milovaný Najvyšší je môj celoživotný Priateľ. Môj Priateľ, môj Milovaný Najvyšší, mi hovorí, že Jeho Milosť je mojou jedinou záchranou tu na zemi a Jeho Tvár je mojím jediným uspokojením tam v Nebi.
Ó, moji priatelia, jednoduchosť, úprimnosť, čistota, božskosť, Nesmrteľnosť a Milovaný Najvyšší, každému z vás ponúkam svoje vlastné vďačné srdce Večnosti, svoj vlastný zdroj jednoty Nekonečnosti a svoju vlastnú dokonalú blaženosť Nesmrteľnosti.
EA 17. 8. júla 1977, 12:35 — Dag Hammarskjold Auditorium, United Nations, New York.↩
Svoju ašpiráciu používam na to, aby som zjednotil svoj stúpajúci pozemský plač so svojím zostupujúcim nebeským úsmevom.
Svoju ašpiráciu používam na to, aby som premenil noc túžby svojho sveta na výšku osvietenia svojho sveta. Svoju ašpiráciu používam, aby som nasýtil svojho hladného Milovaného Najvyššieho; sýtim Ho plameňmi vďačnosti svojej ašpirácie.
Svoju ašpiráciu používam na to, aby som sa odnaučil všetko, čo ma naučila moja pozemsky spútaná myseľ, a aby som sa úplne od začiatku naučil všetko od svojej nebesky slobodnej duše.
Svoju ašpiráciu používam na to, aby som sa stal najbližším priateľom svojho sladkého, láskavého a
krásneho srdca jednoty.Svoju ašpiráciu používam na úspech vo vonkajšom svete a na pokrok vo vnútornom svete. Keď som mimoriadne úspešný, vonkajší svet sa na mňa usmieva, oceňuje ma, zbožňuje ma a vynáša ma do Nebies. Keď dušeplne, oddane a bezpodmienečne robím pokrok, môj Milovaný Najvyšší sa na mňa usmieva, požehnáva ma a objíma ma.
Čo je ašpirácia? Ašpirácia je moje sebadávanie.
Čo je sebadávanie? Sebadávanie je najvyššie umenie. Vďaka tomuto umeniu si uvedomujem, že musím pochopiť svoje nepoznané skutočnosti a musím poznať svoje vyššie ja, ktoré prebýva v najvnútornejších zákutiach môjho srdca. Musím sa stať vedome a neoddeliteľne jedným so svojím vyšším ja, ktoré je stále v dokonalom súzvuku s mojím Milovaným Najvyšším a musím prejaviť svoje dosiaľ neprejavené skutočnosti.Moja ašpirácia stelesňuje koncentráciu, meditáciu a kontempláciu.
Koncentrácia je mojou rýchlosťou. S touto rýchlosťou bežím rýchlo, rýchlejšie a najrýchlejšie k svojmu Milovanému Najvyššiemu.Meditácia je moja hĺbka, moja tichá hĺbka. S touto tichou hĺbkou vzývam svojho sladkého Pána Najvyššieho a vkladám Ho hlboko do svojho vďačného srdca.
Kontemplácia je moja extáza. S touto extázou spievam pieseň jednoty so svojím Večným Otcom Najvyšším a tancujem tanec svojho uspokojenia so svojím Večným Priateľom a Spoločníkom.
EA 18. 8. júla 1977, 21:30 — Manhattanville College, Purchase, New York.↩
Svoju realizáciu používam na to, aby som zakúsil chudobu ľudstva.
Svoju realizáciu používam na to, aby som zakúsil blahobyt božského.Svoju realizáciu používam na to, aby som miloval slzy ľudstva.
Svoju realizáciu používam na to, aby som miloval úsmevy božského.Svoju realizáciu používam na to, aby som dal ľudstvu to, čo mám: nádej, nádej, nádej.
Svoju realizáciu používam na to, aby som dal božskému to, čím som: sľub, sľub, sľub.Svoju realizáciu používam na to, aby som oslobodil a tiež spútal. Svoju realizáciu používam na to, aby som dal voľnosť konečnému, aby som oslobodil konečné vo vnútri vízie srdca Nekonečného. Svoju realizáciu používam na to, aby som spútal Nekonečné vo vnútri misie prejavenia tela konečného.
Čo je realizácia? Realizácia je mojím sladkým rozpamätaním sa na moju zabudnutú minulosť.Čo je realizácia? Realizácia je mojím uzdravením sa z choroby nevedomosti, ktorá ma trápila po tisícročia.
Čo je realizácia? Realizácia je mojou vedomou a neustálou plavbou s mojím vnútorným Kormidelníkom v Jeho Zlatej Lodi smerom k nepreskúmanej krajine, kde semienka krásy, božskosti a Nesmrteľnosti v okamihu vyrastú na najbohatšiu úrodu.EA 19. 9. júla 1977, 7:50 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Letmý život je všetko, čo máme. Prečo potom počúvame príkazy fyzického sveta, sveta pokušenia? Prečo? Prečo? Prečo nepočúvame hlas svojej všetko osvecujúcej a všetko napĺňajúcej duše? Prečo? Prečo? Prečo každú noc, celú noc hodujeme s morom nevedomosti? Prečo? Prečo? Prečo sa každý deň, celý deň, hráme s drakom temnoty? Prečo? Prečo? Prečo nemilujeme Boha aspoň podmienečne, ak Ho nedokážeme milovať bezpodmienečne? Prečo? Prečo?
Letmý život je všetko, čo máme. Prečo netešíme Boha čiastočne, ak nie sme schopní tešiť Ho úplne a bezvýhradne? Prečo? Prečo? Nemôžeme Bohu povedať raz a navždy, že hoci sme všetky svoje predchádzajúce životy, a dokonca aj predchádzajúcu sekundu, dali noci nevedomosti, odteraz dáme tento svoj letmý život len Jemu samotnému? Nemôžeme dať Bohu úplnú právomoc na to, aby nás viedol, formoval a tvaroval Svojím vlastným Spôsobom? Pretože sme zlyhali v rukách nevedomosti, nemôžeme dať Bohu príležitosť, aby riadil náš život? Ak zlyhá aj Boh, potom uvidíme, čo zmôžeme my sami so svojím životom. Nie je to však od nás spravodlivé, aby sme dali Bohu aspoň príležitosť, keď sme nespočetnekrát dali príležitosť noci nevedomosti? Nemôžeme ponúknuť túto svoju krátku inkarnáciu Bohu, Bohu samotnému? Ak ponúkneme svoj život Bohu, potom náš pozemský život môže byť krátky na roky, ale naše nebeské dosiahnutia pretrvajú večne.
Boh nám hovorí: „Moje deti, sľúbil som vám, že s vami nebudem zle zaobchádzať, že vás nepovediem zle. Dokážem vám, že z vás môžem urobiť nové osobnosti, nové skutočnosti a nové božskosti. Len Mi dajte príležitosť tak, ako znovu a znovu dávate príležitosť nevedomosti. Aspoň počas tohto krátkeho letmého života dajte príležitosť Mne a uvidíte, čo pre vás môžem urobiť, pretože nedokážete vidieť to, čo som už pre vás urobil.
Moje deti, dajte Mi príležitosť a uvidíte, čo dokážem urobiť v tomto vašom letmom živote. Ak chcete vidieť Moju Božskosť svojím odovzdaným srdcom a svojou dušou jednoty, potom tento letmý život môže byť rozšírený a rozvinutý. Letmý život nemusí byť, ani nesmie byť posledným slovom v pozemskej aréne. Len život bez konca, bez zrodenia a bez smrti môže uspokojiť človeka, budúceho Boha.“
EA 20. 9. júla 1977, 11:25 — John F Kennedy High School, Bronx, New York.↩
Chcem sa oslobodiť od neúprimnosti, neistoty a nečistoty. Neúprimnosť ma oddeľuje od veľkosti môjho Pána. Neistota ma oddeľuje od rozľahlosti môjho Pána. Nečistota ma oddeľuje od blízkosti môjho Pána. Úprimnosť nahradí moju neúprimnosť. Istota nahradí moju neistotu. Čistota nahradí moju nečistotu. Moja úprimnosť bude mojou ochranou; bude ma vždy chrániť pred vnútorným a vonkajším zničením. Moja istota mi dá pocítiť, že môj Zdroj, môj Milovaný Najvyšší, je vždy pre mňa, pre mňa, pre mňa, pre mňa. Bez ohľadu na to, čo robím alebo čo hovorím, On je večne pre mňa. Moja čistota mi umožní hovoriť s Ním, spievať s Ním a tešiť sa s Ním tu, tam a všade v každom okamihu.
Chcem sa oslobodiť od trestania seba samého, predvádzania seba samého a zneužívania seba samého. Nebudem sa už viac trestať prísnou a krutou askézou v mojom živote, pretože to nie je správna cesta. Nebudem už viac celému svetu predvádzať svoj sen nevedomosti. Nebudem už viac zneužívať sám seba. Už som zneužil nekonečný Súcit svojho Najvyššieho. Už som zneužil hojnú trpezlivosť sveta. Už som zneužil svoju slabú bezmocnosť. Ale už viac nebudem zneužívať Boha, nebudem už zneužívať svet a nebudem už zneužívať sám seba.
Chcem sa oslobodiť od toho, čím som vo vonkajšom svete, a od toho, čím som vo vnútornom svete. Práve teraz som vo vonkajšom svete beznádejnou nádejou a vo vnútornom svete neplodným sľubom. Chcem premeniť svoj svet nádeje na svet skutočnosti; skutočnosti, ktorá je naplnením samotným. Chcem premeniť svoj neplodný sľub na plodný čin. To dokážem urobiť len vďaka svojmu bezsennému vnútornému plaču. Svoj vnútorný plač si môžem rozvinúť len vtedy, keď ponúknem svojmu Milovanému Najvyššiemu tú najvzácnejšiu vec, ktorú mi zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal, a tou najvzácnejšou vecou je malý plamienok môjho vďačného srdca.
EA 21. 9. júla 1977, 15:20 — Norwalk High School, Norwalk, Connecticut.↩
Zážitok je presvedčený o tom, že tento náš svet je bojiskom. Zlo a dobro, božské a nebožské sily tu neustále bojujú. Realizácia vie, že tento náš svet nie je bojiskom. Spontánne vie, že náš svet je Božím Stromom všetko prekonávajúcej Vízie a Božím Plodom všetko vyživujúcej Skutočnosti.
Zážitok sa pohybuje od konečného k Nekonečnému. Cíti svoju prítomnosť najprv v konečnom a potom v Nekonečnom. Cíti svoju univerzálnu totožnosť s konečnou kvapkou a potom s nekonečným oceánom. Realizácia pláva hneď od začiatku v nekonečnom mori s Bohom, večným Plavcom.
Každý zážitok je silou navyše v procese nášho vyvíjajúceho sa života. Keď kráčame po ceste Večnosti, každý zážitok je ďalšou silou. Každá realizácia je prekonávajúcim sa víťazstvom. Keď bežíme rýchlo, rýchlejšie a najrýchlejšie po ceste Večnosti, každá realizácia je prekonávajúcim sa víťazstvom.
Zážitok nesmierne miluje Boha, Súcitného Otca. Realizácia nesmierne miluje Boha, Milovníka Jednoty.
Zážitok je zrodením našej cesty. Realizácia je našou samotnou večne sa prekonávajúcou, večne osvecujúcou a večne napĺňajúcou cestou.
EA 22. 9. júla 1977, 21:20 — North Avenue Presbyterian Church, New Rochelle, New York.↩
Som zrodenou koncentráciou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť koncentrácie, aby som sa zjednotil s Brahmovým vedomím.
Som zrodenou meditáciou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť meditácie, aby som sa zjednotil s Višnuovým vedomím.
Som zrodenou kontempláciou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť kontemplácie, aby som sa zjednotil so Šivovým vedomím.
Som zrodenou ašpiráciou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť ašpirácie, aby som sa zjednotil s Rámakrišnovým vedomím.
Som zrodeným zasvätením. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť zasvätenia, aby som sa stal jedným s Budhovým vedomím.
Som zrodenou realizáciou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť realizácie, aby som sa stal zjednotil s Chinmoyovým vedomím.
Som zrodeným prejavením. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť prejavenia, aby som sa zjednotil s vedomím Shankaru a Vivekanandu.
Som zrodenou dokonalosťou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť dokonalosti, aby som sa zjednotil s Krishnovým vedomím.
Som zrodenou spokojnosťou. Som nesmierne vďačný svojmu Milovanému Najvyššiemu za to, že mi dal schopnosť spokojnosti, aby som sa zjednotil s Ním, s Jeho Vedomím, ktoré už je prejavené a s Jeho Vedomím, ktoré ešte len bude prejavené.
EA 23. 10. júla 1977, 8:15 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Si duchovný. To znamená, že si úprimný. Sú dva druhy úprimnosti. Jedným je ľudská úprimnosť, úprimnosť mysle. Druhým je božská úprimnosť, úprimnosť srdca. Ľudská úprimnosť, o ktorej hovoríš, pochádza od najrozvinutejšieho člena tvojej ľudskej rodiny, mysle. Myseľ ti hovorí, že toto je úprimnosť a tamto je neúprimnosť. Myseľ ťa inšpiruje alebo ti prikazuje, aby si povedal správnu vec, úprimnú vec. Ale jestvuje tiež niečo, čo sa nazýva úprimnosť srdca. Úprimnosť srdca je odlišná. Úprimnosť srdca je jednota s Vôľou Najvyššieho. Myseľ je niekedy úprimná, ale iba vtedy, keď môže získať z úprimnosti nejaký úžitok alebo prospech. Niekedy je myseľ úprimná, pretože cíti vnútorné nutkanie; cíti vnútornú povinnosť. Ale v úprimnosti srdca, čo je jednota s Vôľou Najvyššieho, je vnútorný, zvláštny zmysel, ktorý ľudská myseľ nedokáže pochopiť. Ak si duchovný, budeš napokon pripravený zjednotiť svoju vôľu s Vôľou Najvyššieho. Tvojím cieľom je tento druh úprimnosti.
Si duchovný. To znamená, že si pokorný. Pokora v tomto prípade znamená prijať bremeno sveta podľa svojich schopností. Boh je samá Pokora. Prijal celú ťarchu sveta za Svoj vlastný osud. Ty tiež prijímaš bremeno okolo seba podľa svojich obmedzených schopností. Si ako strom. Strom nesie listy, kvety, plody a tak ďalej. Ty tiež dokážeš niesť bremeno sveta okolo seba na svojej hlave a pleciach. To je tvoja pokora.
Si duchovný. To znamená, že si si istý. Istota znamená, že v sebe cítiš živú Prítomnosť Boha a cítiš svoju živú prítomnosť v Bohu. A tiež si hovoríš, že si pre Boha a Boh je pre teba. Keď si hovoríš, že Boh je pre teba a ty si pre Boha, a keď cítiš svoju prítomnosť v Bohu a Božiu Prítomnosť v sebe, to je tvoja istota.
Si duchovný. To znamená, že si čistý. O aký druh čistoty sa snažíš? Snažíš sa dosiahnuť čistotu, ktorá uspokojí Boha a udrží Ho vo tvojom srdci, vo tvojej mysli, vo tvojom vitáli a vo tvojom tele. Všetka nečistota ťa opustí, keď Boh začne žiť v izbe tvojho tela, v izbe tvojho vitálu, v izbe tvojej mysle a v izbe tvojho srdca. Ak dokážeš cítiť, že v tebe žije Boh, len vtedy si môžeš rozvinúť skutočnú čistotu.
Si duchovný. To znamená, že si božský. Najskôr tvoja božskosť povie, že medzi tebou a Bohom neexistuje žiadna nezdolná stena. Hľadíš na Boha a Boh hľadí na teba. Vďaka svojej božskosti budeš cítiť, že sa na seba pozerajú dvaja Bohovia a rozprávajú sa. Ale napokon s Bohom, na ktorého sa teraz pozeráš, splynieš. Uvedomíš si, že je len jeden Boh a celý svet je Jeho obrazom. Potom príde čas, keď ťa Boh požiada, aby si hral Jeho úlohu. Nechá ťa pocítiť, že ty si Bohom a On je tvojím obrazom. Potom sa schová a bude hrať úlohu vesmíru, zatiaľ čo ty budeš hrať úlohu Boha. On sa stane stvorením a ty sa staneš Stvoriteľom. Ty si Božím stvorením podľa Jeho Vízie, Misie a Potreby. Ale keď bude úplne spokojný s tvojou duchovnosťou, povie: „Syn Môj, mením hru. Ja sa stanem stvorením a ty sa staneš Stvoriteľom.“ Tak sa neoddeliteľne zjednotíš so Zdrojom, ktorý ťa počal a stvoril.
EA 24. 11. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
Musíme potrebovať Boha pre Boha samotného. Boh nás môže naplniť naším vlastným spôsobom, ale sme to my, kto nebude ozajstne naplnený, keď nás Boh uspokojí naším vlastným spôsobom. Naše plačúce srdce, naše ašpirujúce srdce, naše osvecujúce srdce nebude nikdy spokojné, pokým Boha nepoteší Božím vlastným Spôsobom.
Začiatok bez začiatku nám hovorí, že duchovnosť je rastlina ašpirácie. Táto rastlina rastie a rastie; večne rastie. Koniec bez konca nám hovorí, že duchovnosť je strom odovzdanosti. Tento strom nesie božské ovocie a toto ovocie získavame vďaka svojej stálej, vedomej a odovzdanej jednote s naším Milovaným Najvyšším.
Pravá duchovnosť je naše vedomé prijatie života, nie zrušenie, nie popieranie, nie zničenie života. Život musíme nutne prijať a zmeniť jeho tvár na obraz svojho Milovaného Najvyššieho.
Duchovnosť hovorí srdcu: „Ó, srdce, prečo zostávaš neisté? Necítiš, že vo vnútri teba prebýva Všemohúci, Pán Najvyšší? Nesmieš sa cítiť neisté, pretože si to ty, kto môže vyhlásiť celému svetu, že vo vnútri teba je živá Prítomnosť Milovaného Najvyššieho. Zo všetkých častí bytosti si bolo vybraté ako prvý a popredný nástroj, aby si viedlo myseľ, vitál a telo k duši. Duša ich napokon privedie ku mne.“
Duchovnosť hovorí mysli: „Ó, myseľ, už viac nemysli. Sila tvojich myšlienok nie je nič iné ako zmätok. Keď si hovieš vo svete myšlienok, mätieš ostatných členov svojej rodiny – telo, vitál a srdce a zároveň aj seba samú. Buď múdra a zostaň tichá.“
Duchovnosť hovorí vitálu: „Ó, vitál, nepožaduj. Lebo aj keď budeš vlastniť veci, ktoré vyžaduješ, toto vlastníctvo ťa neuspokojí. Vo vnútri tohto vlastníctva bude plač po ďalšom vlastníctve. Ak budeš vyžadovať, budeš vždy ako žobrák,. Bez ohľadu na to, čo získaš, zostaneš neuspokojený a nenaplnený. Preto nekráčaj po tejto ceste. Tvoja žiadostivosť sa musí skončiť.“
Napokon, duchovnosť hovorí telu: „Ó, telo, ako dlho budeš spať? Nevieš, že si spalo od nepamäti? Práve kvôli tvojmu spánku nevedomosti ostatní členovia tvojej rodiny nemôžu dosiahnuť Zlatý Breh, predurčený Cieľ. Ó, telo, nespi! Cieľ je len pre tých, ktorí sú prebudení. Prebuď sa, vstaň! Ostatní členovia tvojej rodiny budú bežať rýchlejšie než najrýchlejšie v okamihu, keď sa staneš aktívnym a dynamickým a odhodíš putá spánku nevedomosti.“
Duchovnosť hovorí hľadajúcemu, aby nežil v dávnej minulosti, ani vo vzdialenej budúcnosti, ale aby žil v prítomnosti dneška, vo večnom Teraz. Toto večné Teraz stelesňuje človeka – ašpirujúce semienko a Boha – všetko sýtiaci Plod.
EA 25. 11. júla 1977, 22:00 — St Paul’s Chapel, Columbia University, New York.↩
Ašpirácia: vedomý vnútorný plač človeka po dosiahnutí toho Najvyššieho. Akú nepredstaviteľnú radosť by sme urobili nášmu Stvoriteľovi svojím nesmiernym pokrokom, keby sa naše ľudské vedomie dokázalo vo svete ašpirácie pozdvihnúť k tejto výške Everestu.
Everest: samotný symbol nedosiahnuteľného – cieľ, ktorý je možné dosiahnuť len nadľudským úsilím a odhodlaním.
Ašpirácia: intenzívna túžba človeka dostať sa ďaleko za ríšu bežného a každodenného. Keby náš vnútorný plač dosiahol samotný vrchol našej najúžasnejšej schopnosti, ktorú nám dal Boh, potom by sme mali Everest ašpirácie.
Tieto inšpirované prednášky, napísané niekým, kto dosiahol tento vrchol, sú najlepším a najistejším sprievodcom pre tých, ktorí chcú ísť tiež nahor k najvyššiemu, napred k najvzdialenejšiemu a dovnútra k najhlbšiemu. Svojou krásou poézie, jasnosťou prózy a hĺbkou písiem nie sú určené pre myseľ, ale pre srdce a dušu hľadajúceho. A tak, ako to najlepšie zo všetkých týchto troch foriem, Everest ašpirácie možno prečítať a potom čítať znovu, študovať ho, učiť sa ho naspamäť a často si ho neskôr pripomínať, pretože nesmrteľné kvety jeho posolstva nikdy nezvädnú, ale stále rastú a rozvíjajú sa, rozjasňujú sa a kvitnú spolu s prehlbujúcim a rozširujúcim sa vnútorným vedomím ašpirujúceho čitateľa.From:Sri Chinmoy,Everest ašpirácie, časť 1, Sri Chinmoy Centrum, 1977
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ea_1