Čo robím? Plačem pre lepší svet? Nie. Myslím na premenu svojho vonkajšieho života? Nie. Uvažujem o naplnení svojho vnútorného života? Nie.
Čo robím? Túžim po zničení sveta? Nie. Túžim začať nový život, aby som sa znovu mohol hrať ako bezstarostné dieťa – bez myšlienok, bez pochybností, bez podozrievania, bez strachu, bez úzkosti? Túžim po tých zlatých dňoch svojho detstva? Nie, nie.
Čo robím? Prejavujem svoju obrovskú závislosť na Nebeskej blaženosti, na kozmických bohoch a bohyniach? Nie, nie. Prejavujem svoju trpkú, znechutenú averziu k svetu, k tomuto nepeknému neašpirujúcemu svetu? Nie, nie.
Čo potom robím? Len plávam k brehu vo svojej lodi nádeje. Možno je to neistý breh, možno je to breh rozkvitajúcich snov. Neviem, a ani to nechcem vedieť. Keby som vedel, že je to neistý breh, bol by som odsúdený na sklamanie a zničenie. A keby som vedel, že je to breh rozkvitajúcich snov, potom by nehanebný odpočinok a sebauspokojenie prenikli celou mojou bytosťou a ovládli celú moju pozemskú existenciu. Preto celkom ponechávam svoj osud pri Nohách tvorcu môjho osudu, môjho Milovaného Najvyššieho.
EA 86. 20. júla 1977, 8:10 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.↩
From:Sri Chinmoy,Everest ašpirácie, časť 4, Sri Chinmoy Centrum, 1977
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ea_4