Môj Pane Najvyšší, dal som Ti to, čo som sa naučil od svojej pozemsky spútanej mysle. Dal som Ti to, čo som urobil spolu so svojím hladným a agresívnym vitálom. Môj Pane Najvyšší, čo viac Ti môžem dať? Dal som Ti svoju oblohu nádeje. Dal som Ti svoje slnko prísľubu. Môj Pane Najvyšší, čo viac Ti môžem dať? Čo viac?“
„Moje dieťa, nepopieram, že si Mi dal všetky tieto veci, ktoré si zmienil. Ale nedal si Mi jednu vec, ktorú od teba neustále potrebujem, aby som mohol byť úplne potešený a naplnený, a tou vecou je dych spokojnosti tvojej duše. Toto je jediná vec, ktorú od teba potrebujem. Ostatné veci, ktoré si Mi dal, mi priniesli radosť a urobím s nimi to, čo je potrebné. Premením ich a urobím z nich Svoje božské nástroje. Ale vec, ktorú od teba potrebujem neustále a ktorú tiež potrebujem najviac, si Mi doteraz nedal. Preto ti pripomínam, aby si Mi dal plač jednoty svojho srdca a dych spokojnosti svojej duše.“
„Ó, môj sladký Otec, ó, môj drahý Priateľ, ó, môj jediný Kormidelník, ktorý ma vezie po rieke Večnosti k brehu Nekonečnosti! Hovoria, že som starý, pretože mám viac než štyridsať rokov. Hovoria, že som chladný, že som sa stal dokončeným produktom, že som dávno stratil svoj detský život, plač a úsmev mojej prirodzenosti. Je to všetko pravda?“
„Nie, nie, nie, dieťa Moje. Toto má ďaleko, ďaleko od pravdy. Nie si starý, si statočný. Nie si chladný, si vrúcny. Nie si starý, pretože v tebe a cez teba som vytvoril nový svet sebaodhalenia a sebaprejavenia, aby si Ma videl a tešil sa zo Mňa božským, Najvyšším spôsobom. Tento spôsob je cez umenie. Nie si starý. Po tom, čo si prekročil hranicu štyridsiatky, som z teba urobil Svoj božský, nanajvýš vybraný nástroj a vstúpil do teba, aby som odhalil a prejavil Seba vo svete maľovania a vo svete hudby. Vytvoril som v tebe a cez teba dva obrovské svety pre Svoje vlastné Uspokojenie.
Nie si chladný, si vrúcny. Pre tvoju vrúcnosť, pre tvoju vrúcnosť jednoty ťa stúpajúci plač ľudstva a zostupujúci úsmev božskosti prijali za Môj nástroj, Môj nanajvýš tešiaci a napĺňajúci nástroj.
Nezáleží na tom, aký starý si podľa pozemského kalendára, nie si starý, nikdy nemôžeš byť starý, a všetci tí, ktorí sa s tebou neoddeliteľne zjednotili, nemôžu byť tiež nikdy starí. Tvoji priatelia, ktorí sú s tebou zjednotení, nemôžu byť, tak ako ty, nikdy starí v Mojom Svetle Vízie, pretože vy všetci ste v Mojej Zlatej Lodi. Môj vlastný Plač ašpirácie vo vás a cez vás všetkých sa prejavuje v Mojej vlastnej vybranej Hodine. Môj Plač ašpirácie žiari, rastie a ponúka útočisko nespočetnému množstvu hľadajúcich Pravdy a milovníkov Svetla a Blaženosti.
Nie si starý a všetci tí nad štyridsať, ktorí sú s tebou, v tebe a pre teba, sú ako tvoje štvorročné deti, pretože majú tú istú vrúcnosť, tú istú dychtivosť byť v Mojej Lodi. Ponúkli Mi svoju dychtivosť a vrúcnosť, aby boli v Mojej Lodi. Preto nemôžu byť nikdy, nikdy starí. Dali Mi voľný prístup, aby som sníval v nich a cez nich, a Ja v nich a cez nich snívam. Keď snívam v niekom a cez niekoho, ten človek nemôže byť nikdy starý, pretože Môj Sen sa prejavuje ako osvecujúca a napĺňajúca skutočnosť, ktorá je večne nová, večne osvecujúca a večne napĺňajúca.
Život sna, božského sna, je vždy životom rozkvitania, stávania sa a prekonávania. Vy všetci v Zlatej Lodi, ktorí ste nad štyridsať, snívam vo vás a cez vás. Každý má svoj zvláštny sen. Tento Môj Sen vo vnútri každého milovníka a hľadajúceho je Mojím Dychom Života nového stvorenia, novej dokonalosti a novej spokojnosti.“
EA 75. 18. júla 1977, 20:00 — Sri Chinmoy Centre, Norwalk, Connecticut.↩
From:Sri Chinmoy,Everest ašpirácie, časť 3, Sri Chinmoy Centrum, 1977
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ea_3