Ako môže duchovný Majster pomáhať svojim žiakom, keď neodídu k inému Guruovi? Môže im pomáhať svojou vedomou vôľou, vôľou svojej duše. Som tu na zemi, a hoci nie som v Anglicku ani v Portoriku, skoro ráno po druhej hodine sa pomocou svojej vedomej vôle koncentrujem na všetkých svojich žiakov, ktorí tam sú. Stačí aj krátka koncentrácia, ale ja sa koncentrujem dlhšie, aby som vedel, čo každá duša robí a ako ďaleko pokročila. Takže duchovný Majster môže pomáhať svojim žiakom v rôznych častiach sveta napriek tomu, že zostáva na fyzickej úrovni, čo je skutočné obmedzenie. Keď potom opustí telo, je úplne slobodný. Duchovný Majster pracuje z druhého brehu prostredníctvom svetla alebo sily vôle duše. Svetlo duše sa dá ponúkať z ktorejkoľvek úrovne vedomia, od najvyššej úrovne až po pozemskú úroveň. Majster sa teda môže z vyšších svetov ľahko spojiť so žiakovou ašpirujúcou dušou a žiak môže odpovedať na Majstrovo svetlo. Takýmto spôsobom Majster môže pomáhať, pomáha a musí žiakovi pomáhať.
Keď Majster prijme niekoho za svojho skutočného žiaka, pravého žiaka, sľúbi Bohu, Najvyššiemu, a duši tohoto hľadajúceho, že bude za túto dušu večne zodpovedný. Na našu cestu však príde mnoho, mnoho ľudí – stovky tisíc. Možno s nami zostanú desať, dvadsať, tridsať či dokonca štyridsať rokov, ale nikdy nás skutočne neprijmú. Keď Majster opustí telo, nie je za týchto takzvaných žiakov zodpovedný. Majster ich ponechá ich vlastnému osudu.
Niektorí môžu povedať: „Ako je možné, že chodíme do Centra, a ty si nás neprijal za svojich pravých žiakov?" Jednoduchým dôvodom je, že ma neprijali celým srdcom. Za skutočného žiaka možno považovať len toho, kto skutočne prijal našu cestu. Prijatie musí byť vzájomné; nikto ho nemôže vynútiť. Ľudskí rodičia svoje deti nútia, ale duchovní rodičia nútiť nemôžu.
Tým, ktorí sú mojimi skutočnými žiakmi, som to navonok osobne nepovedal, povedal som im to však vnútorne a môžu si byť istí, že keď opustím telo, nestratia sa. Nikdy sa nestratia – ani v tejto inkarnácii, ani v budúcich inkarnáciách. Skutoční žiaci – tí, ktorí ma prijali za svojho vlastného a ktorých som prijal za svojich úplne vlastných – budú buď v tejto inkarnácii, v budúcej inkarnácii alebo o niekoľko inkarnácií naplnení a realizovaní. Niektorým žiakom to môže trvať dvadsať alebo viac inkarnácií, pretože mali veľmi slabý začiatok. Tým, ktorí ku mne prišli vo svojej prvej alebo druhej ľudskej inkarnácii, to možno bude trvať stovky inkarnácií. Prvá alebo druhá ľudská inkarnácia je napoly zvieracia. To zviera tam stále prevláda, ako teda môžu dosiahnuť realizáciu Boha? Dokonca aj v Centre v New Yorku je veľa žiakov, ktorí mali len šesť alebo sedem ľudských inkarnácií.
Keď prídu na zem veľkí Majstri, výrazne urýchlia pokrok svojich žiakov. Ako veľmi ho však môžu urýchliť, keď samotní žiaci postúpili tak málo? Napriek tomu Majstri veľmi statočne bojujú; vyzývajú nevedomosť. Hovoria: „Uvidíme, ako ďaleko dokážeme zájsť.“ Avšak existujú žiaci, ktorí sú na zemi len niekoľko inkarnácií, a napriek tomu môžu bežať čo najrýchlejšie vďaka svojej úprimnosti, pokore a ochote. Nepoužívajú svoje predchádzajúce temné vlastnosti a ich myseľ nie je zahalená miliónmi myšlienok a predstáv. Začínajú pochodovať od samého začiatku svojho duchovného života. Prídu do duchovnej rodiny, alebo, ak majú šťastie, niečo zvnútra ich postrčí vpred, aby prišli k Svetlu. Existuje niečo, čomu sa hovorí božské šťastie. Niektorí ľudia toto šťastie majú, a ak ho správne použijú, potom je v jednej inkarnácii možné všetko. V opačnom prípade to trvá stovky rokov.From:Sri Chinmoy,Smrť a znovuzrodenie: Večná cesta, Agni Press, 1973
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/dr