Thákur, náš najväčší básnik, písal denne šesť alebo osem básní. Raz si pomyslel, že keby sa mohol odobrať do samoty, mohol by písať oveľa lepšie básne. Preto opustil svoj dom a odišiel na osamelé miesto v horách. Pokiaľ tam bol, nebol schopný napísať ani jednu báseň. Zistil, že najdôležitejšie nie je prostredie, ale vnútorná inšpirácia. Boh vybral podmienky, v ktorých žiješ svoj súčasný život. Je to ako hra. Javisko je pripravené a opona je zdvihnutá, aby si mohol hrať svoju úlohu a napredovať na duchovnej ceste. Tvoje súčasné podmienky sú tie najlepšie možné pre tvoj pokrok. Teraz chceš opustiť telo a vstúpiť do nového tela v budúcej inkarnácii, aby si mal prostredie, o ktorom si myslíš, že ti bude najviac vyhovovať. Ale takýto život by bol horší ako tvoj súčasný, pretože si si ho vybral ty, zatiaľ čo tvoj súčasný život vybral Boh.
Ak ťa trápia tvoje minulé činy v tejto inkarnácii, chcem ti povedať, že moja filozofia je: „Minulosť je prach.“ Čokoľvek si urobil pred niekoľkými rokmi alebo dokonca včera, by ťa nemalo zaujímať. Minulosť nie je dôležitá. To, čo budeš robiť odteraz, môže urýchliť tvoj pokrok. Teraz máš duchovného učiteľa vo fyzickom tele, aby ti pomáhal. A práve prítomnosť a budúcnosť, ktorá prúdi do prítomnosti, ti môže priniesť oslobodenie.From:Sri Chinmoy,Smrť a znovuzrodenie: Večná cesta, Agni Press, 1973
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/dr