Potom sa opýtali: „Prečo tam nemôžeme ísť?“ Povedal som: „Nemôžete tam ísť, pretože to miesto je veľmi, veľmi, veľmi ďaleko a potrebujete nejaký lístok. Keď chcete ísť z jedného miesta na druhé, kúpite si lístok a idete tam. Na to miesto je špeciálny lístok a špeciálne peniaze, takže keď ich dostanete, môžete na to miesto ísť.“ Potom sa spýtali: „Myslí na nás?“ Povedal som: „Myslí na vás neustále. Myslí na vás a žehná vás. Jeho duša vám bude pomáhať a viesť vás.“
Prvý deň, keď Buddy dostal smrteľný záchvat, mi v skorých ranných hodinách zavolala jeho matka Karuna. Sústredil som sa naňho a v okamihu, keď som to urobil, som zistil, že do jeho smrti chýba len niekoľko minút. Potom som okamžite vstúpil do svojho najvyššieho transcendentálneho vedomia a vzýval som Najvyššieho a Jeho zostupujúcu Milosť. Neskôr večer, okolo šiestej hodiny, pominul kritický čas a on bol zachránený. Práve v tom čase som videl, ako jeho duša vstúpila do mojej izby, keď som meditoval. Povedal: „Zachráň ma, zachráň ma.“ Povedal som: „Už si zachránený. Najvyšší ťa zachránil.“
Možno si poviete: „Vtedy bol zachránený, ako je teda možné, že teraz, o mesiac neskôr, opustil telo?“ Moja odpoveď znie: existuje kozmický Plán a Boh má právo meniť ho podľa Svojej Vôle. Najprv Buddyho duša s nezlomnou vôľou bojovala za to, aby zostala na zemi, a my sme sa s jeho dušou stotožnili. S našou modlitbou, s našou koncentráciou, so silou, ktorú sme vložili do fyzického, s plačom našej duše zostal na zemi. Jeho duša však videla, že po vyliečení by toto jeho fyzické telo nebolo schopné splniť vysoké poslanie, ktoré pred seba postavil. Keď jeho duša vyniesla na povrch túto vysokú, vyššiu, najvyššiu víziu a postavila ju priamo pred neho, jeho telo sa najprv bálo túto víziu a skutočnosť prijať. Ale duša presvedčila telo, že nie s týmto telom, ale s inou podobou, s iným telom naplní seba, naplní Boha a naplní ľudstvo. V to ráno o 10:15 Najvyšší a jeho duša urobili rozhodnutie, že opustí telo. Hneď potom som vstúpil do okultného sveta a venoval som mu girlandu záujmu a požehnania mojej duše a všetku svoju lásku a sladkosť. Asi o hodinu neskôr jeho duša skutočne odletela z klietky.
Dva alebo tri dni predtým jeho matka cítila, že Buddy sa lúči. Cítila to, pretože jej telo, myseľ, srdce a duša boli úplne zjednotené s jej dieťaťom. Rozhodnutie sa uskutočnilo presne o 10:15 ráno, ale matkino srdce videlo pravdu ešte skôr, ako pravda vznikla. Vďaka psychickej jednote s Buddym jej intuitívny pocit umožnil, aby to vedela ešte skôr, ako Boh urobil rozhodnutie.
Ak sa budem správať ako každý obyčajný človek, ktorý sa nestotožňuje s Vôľou Najvyššieho, potom som z hĺbky srdca pripravený povedať, že Buddyho smrť bola hrozná prehra. Prehrali sme na bojisku života, kde je každá sekunda pre dušu príležitosťou, aby niečo dosiahla, zhmotnila a prejavila tu na zemi. Pretože som sa s ním stotožnil, plakal som a plakal z hĺbky svojho srdca. Verte mi, ja osobne môžem byť vo svojom najvyššom a zároveň môžem byť vo svojom najnižšom vedomí. Keď som vo fyzickom, trpím. Prvá vec, ktorú som povedal, bola: „Je to moja prehra, moja prehra, pretože som doňho vložil toľko koncentrácie, toľko sily.“ Ale z duchovného hľadiska táto strata, táto prehra nie je prehrou. Keď sme stotožnení s Vôľou Najvyššieho, cítime, že Jeho Vôľa je samý Súcit a samé Naplnenie. V okamihu, keď sme sa všetci odovzdali Vôli Najvyššieho, Buddy opustil fyzické telo. Jeho matka, sestra, on a ja, všetci sme vstúpili do Vôle Najvyššieho a povedali sme: „Nech sa stane Tvoja Vôľa.“
Prečo je to tak, že sa na začiatku neodovzdáme Vôli Najvyššieho? Po prvé, na tomto svete sme stotožnení s fyzickým. Snažíme sa vlastniť svojich najdrahších tak dlho, ako môžeme. A po druhé, cítime, že to môže byť Božia Vôľa, aby žil, aby jeho duša mohla získať viac vnútorných skúseností v oblasti manifestácie. Ale naše najvyššie Ja je vždy zjednotené s Najvyšším a odtiaľ vidíme večnú Víziu a večnú Skutočnosť. Keď sme zjednotení s Najvyšším, cítime večnosť ako svoju úplne vlastnú. Buddy bol na zemi štyridsaťdva rokov, ale jeho duchovné meno, Asim, znamená večný, nesmierny, nekonečný život. Je to nekonečný život, ktorý duša vlastní a opatruje.
Keď som videl Buddyho pred smrťou v nemocnici, povedal mi: „Pomôž mi, aby som sa dostal z nemocnice živý.“ Povedal som mu, že určite bude v poriadku. Nebol to môj falošný súcit, ale úprimný pocit, a ten pocit bol mojou víziou. Boh je samá láska, Boh je samá múdrosť. A hoci je Božie rozhodnutie konečné, Boh môže Svoju Vôľu zmeniť a urobiť iné rozhodnutie. Neskôr, asi tri hodiny po tom, čo opustil telo, mi povedal: „Som viac živý ako kedykoľvek predtým.“
Čo tu znamená slovo „živý“? Pre bežných ľudí, pre tých, ktorí neveria v Boha, je to absurdné. Budú sa mi vysmievať. Ale tí, ktorí vstúpili do vnútorného života, budú cítiť, že Buddy teraz žije vo večnom Živote. Predtým bol štyridsaťdva rokov v pozemskom živote. Počas týchto štyridsiatich dvoch rokov mal veľa, veľa zážitkov. Ale v porovnaní so skúsenosťami, ktoré zažíva teraz v jednej letmej sekunde, sú tieto pozemské skúsenosti ničím. Za jednu letmú sekundu má vo vnútornom svete tisíce a milióny skúseností, a tieto skúsenosti sú také, že nás napĺňajú vo vnútri i navonok. Keď Buddy zomrel, duša mojej fyzickej matky zostúpila zo sveta duší a vzala jeho dušu do vitálneho sveta. Potom prišiel môj najbližší priateľ, môj najväčší obdivovateľ, môj duchovný brat Jyotish, ktorý zomrel pred tromi rokmi, a vzal Buddyho do veľmi vysokého sveta, aby si odpočinul. Išiel som tam za ním. Je veľmi šťastný. Sadol som si vedľa neho a čo mi povedal? Povedal, že jeho fyzické telo bolo nepoužiteľné. „Chcel si, aby som zostal v tom tele?“ Čo som mu mal na to povedať? „Nepoužiteľné!“ povedal. To bolo jeho slovo. Chcel, aby som s ním chvíľu zostal, a prinútil ma sadnúť si. Potom sme si hovorili všelijaké božské vtipy a prezradil mi nemálo tajomstiev, ktoré som povedal členom jeho rodiny. Môžem povedať niekoľko vecí o jeho záujme o svojich blízkych, ale najväčšie tajomstvá nemôžem prezradiť. Povedal, že deti musia nasledujúce tri mesiace viac jesť. Včera večer prišiel za mnou a povedal: „Ach, povedz mojej matke a sestre, že odteraz nebudem len v nich, ale aj pre ne, pre nich, pre nich.“
Včera sa ma jeho neter Holly spýtala: „Jedia v Nebi jedlo?“ Povedal som jej: „Určite áno.“ Som si istý, že všetci viete, že tu na zemi jeme jedlo. Aj v nebi, vo vitálnom svete, jeme jedlo. Toto jedlo je však iné ako u nás. Je ako drobné kúsky cukru, ktoré majú veľmi sivú farbu. Asi pred sedemnástimi rokmi zomrela jedna z mojich sestier, ktorá ma mala veľmi rada. Keď som po prvýkrát vstúpil do toho vitálneho sveta, dala mi to jedlo. Povedal som: „Nemôžem to jesť. Je to ako kosť, nechcem jesť kosti.“ Smiala sa a smiala a prinútila ma to zjesť. Práve včera večer mi dal toto jedlo Buddy a vedľa neho bola moja mama, môj priateľ a niekoľko jeho priateľov. Všetci sme sedeli a jedli. Takže tí, ktorí veria vo vnútorný život, duchovný život, hneď uveria, že tento vnútorný svet je tiež skutočný. Rozprávame sa tam, jeme, robíme všetko.
Neskôr sa deti spýtali: „Ako sa s ním môžeme rozprávať ?“ Odpovedal som: „Tu na zemi, bez ohľadu na to, ako ďaleko sme od niekoho, môžeme s ním hovoriť po telefóne. Podobne existuje aj iný druh telefónu, cez ktorý sa rozprávame s ľuďmi v Nebi.“ Tento telefón je schopnosťou jednoty duše. Každý z nás – nielen v krajine snov alebo vo svete duše, ale aj v tomto svete reality – môže počas meditácie vstúpiť do svojich zosnulých. My to však, žiaľ, nerobíme. Žijeme vo fyzickom svete a neprekračujeme jeho hranice. Preto svojich najdrahších po ich odchode necítime. Ak sa však hlboko ponoríme do meditácie, budeme ich môcť vidieť konkrétne, priamo pred svojimi očami.
Buddyho duša sa práve teraz nachádza vo svete mesiaca, ktorý sa považuje za jednu z najvyšších sfér duchovného sveta. Existuje mnoho, mnoho svetov, ale tento svet mesiaca je plný najčistejšej radosti, blaženosti a pokoja. Čoskoro bude Buddy opäť s nami. O niekoľko rokov ho uvidíme v inom tele a ja vám budem môcť povedať, že Buddyho duša sa inkarnovala do inej podoby. Povedal som mu, že ho chce vidieť jeho mama, sestra, brat, otec a všetci jeho blízki. Odpovedal: „Vidieť ma? Oni ma dostanú.“ Takže ho dostanú v inej podobe, v inom tele.
DR 25. Na jeseň roku 1968 zomrel jeden zo Sri Chinmoyových žiakov. Toto Sri Chinmoy povedal v newyorskom Centre krátko po smrti tohto žiaka.↩
From:Sri Chinmoy,Smrť a znovuzrodenie: Večná cesta, Agni Press, 1973
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/dr