Keď niekto umiera, aký by mal byť postoj jeho najbližších?

Sri Chinmoy: Všetci sme ako cestujúci, ktorí sú v tom istom vlaku. Jeden z cestujúcich došiel do svojej cieľovej stanice. On tu musí vystúpiť, ale my musíme pokračovať a ísť ďalej. Musíme pochopiť, že táto hodina smrti bola schválená Najvyšším. Žiadna ľudská bytosť nemôže zomrieť bez súhlasu alebo povolenia Najvyššieho. Takže ak máme vieru v Najvyššieho, ak cítime lásku k Najvyššiemu a sme mu oddaní, budeme cítiť, že Najvyšší je nekonečne viac súcitný ako ktorákoľvek ľudská bytosť, nekonečne viac súcitný ako my, ktorí chceme mať svojich najdrahších pri sebe. Dokonca aj keď človek, ktorý umiera, je náš syn, naša matka alebo náš otec, musíme chápať, že je nekonečne drahší Najvyššiemu ako nám. Najvyšší je náš Otec aj naša Matka. Ak odíde jeden člen rodiny za otcom a matkou, ostatní členovia nikdy nebudú smutní. Ak sme prijali duchovný život a chceme mať skutočnú radosť, musíme vedieť, že ju môžeme mať len tak, že odovzdáme svoj život Vôli Najvyššieho. Teraz možno nepoznáme Vôľu Najvyššieho, ale vieme čo je odovzdanie.

Ak Najvyšší chce niekoho zobrať z nášho života, musíme to akceptovať. „Nech sa stane Tvoja Vôľa.“ Ak máme takýto postoj, potom budeme mať najväčšiu radosť. A práve táto radosť bude najlepšou službou tomu, kto sa chystá odísť. Keď sa úplne odovzdáme Najvyššiemu, toto odovzdanie sa stane novou silou a pomocou pre odchádzajúcu dušu, ktorá tu trpí spútaním. Takže ak naozaj odovzdáme svoju vôľu Vôli Najvyššieho, toto odovzdanie nepochybne prinesie mier, trvalý mier duši, ktorá sa chystá opustiť pozemskú scénu.

Ľudia, ktorí začali s meditáciou a koncentráciou, získavajú letmé spomienky na svoje minulé inkarnácie. Ak veríme, že sme mali minulosť, a vieme, že máme prítomnosť, môžeme tiež cítiť, že budeme mať budúcnosť. Keď to vieme, musíme si stále uvedomovať túto pravdu: žiadna smrť neexistuje. V Bhagavadgíte sa hovorí: „Tak, ako človek odkladá svoje staré šaty a oblieka si nové, rovnako aj duša opúšťa fyzické telo a vstupuje do nového.“ Keď vieme, že zomierajúci človek len odkladá svoje staré telo predtým, ako prijme nové, a ak si to uvedomuje aj ten, kto zomiera, ako potom môže existovať nejaký strach?

Nevieme, čo vlastne smrť je – preto chceme zostať tu na zemi čo najdlhšie. Skutočná smrť však nie je zánik fyzického tela. Skutočná smrť, duchovná smrť, je niečo iné.

From:Sri Chinmoy,Smrť a znovuzrodenie: Večná cesta, Agni Press, 1973
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/dr