Som dobrý človek. Musím sa chváliť. Musím sa tým pochváliť. Počas uplynulej hodiny, keď ste mi kládli otázky, prejavoval som vám svoju najväčšiu lásku — otcovskú lásku, priateľskú lásku, všetko možné. Avšak práve teraz je jedenásť žiakov so mnou vedome nespokojných. A verte mi, útočia na mňa veľmi. Môžem presne určiť, kto to je. Tento útok — kde ho teraz cítim? V tejto časti hlavy. Nie je to môj nekonečný súcit? Ak by som teraz povedal mená osôb, ktoré ma napadli, potom vy ostatní by ste ich do konca svojho života preklínali. S takou náklonosťou a láskou som sa s vami rozprával o žiakoch prvej, druhej, tretej triedy. Ale niektorí z vás cítite, že nie ste ani vo štvrtej, či piatej triede, a preto do vás vstúpil strašný hnev a teraz útočíte.
Ja viem, koľkí ste tu v prvej triede a koľkí v druhej alebo tretej triede. A keď ste v prvej či druhej triede, je to fér útočiť na mňa? Hovorím vám, jedenásti z vás na mňa zaútočili. Tu, v mojom fyzickom, cítim bolesť. Moje vnútorné bytosti ju teraz odstraňujú a zahadzujú do Univerzálneho vedomia. Vy ľudia ste nevidomí. Boh vám dal iba vonkajšie oči. Možno svojimi očami vidíte, že Guru nerobí nič. Ale moje vnútorné bytosti začali, berú to odo mňa preč. Neviete, akú bolesť teraz prežívam. Všetku vašu zlosť som prijal sem ukáže na záhlavie. Keď poviem pravdu, stanem sa vaším nepriateľom. Sú tu však i takí, ktorí sú žiakmi piatej alebo šiestej triedy a pritom ma nepreklínajú.
Niekedy, keď s vami meditujem, stáva sa to tiež. Ó, každý má zopnuté ruky, každý robí toto zopne ruky. Všetci vyzeráte tak, akoby ste dávali svoju oddanosť. Ale nie, namiesto toho, aby ste dávali vašu lásku a oddanosť, dávate iba svoju žiarlivosť a všetky požiadavky svojho vitálu. Hádžete ich. Ak ich do mňa hodíte s oddanosťou, vtedy ma nenapadnú. Ale ak ich hodíte s aroganciou, pýchou alebo agresivitou, vtedy ma nemilosrdne napadnú. Môžete mi dať všetky problémy svojho najnižšieho vitálu, môžete mi dať všetky svoje sexuálne problémy. Nevadí mi to, ale musíte dávať s oddanosťou. Potom vám môžem pomôcť. Ale ak mi ich dávate s agresiou, prídu a nemilosrdne na mňa zaútočia.
Hovorím vám, som nádoba na smeti. Áno, dávate mi všetky svoje absolútne najnižšie, najšpinavšie sily. Áno, dávate mi ich. Ak ich dáte s oddanosťou, vtedy ma nenapadnú. Inak zaútočia. Nie je to môj súcit? Práve teraz vzali moje vnútorné bytosti tieto sily preč. Necítim už absolútne žiadnu bolesť. Ale tento útok — každodenne sa to stáva vo všetkých Centrách. Niekedy sa nahnevám na niektorých žiakov a veľa, veľa plánov mi prichádza na myseľ: čo im povedať, čo urobiť. Som však vydaný na milosť svojmu súcitu a zostávam ticho.
Dnes vám hovorím, že keď v budúcnosti poviem niečo, čo vás nepoteší, prosím cíťte, že tu nie je nič, čo by vás nemalo tešiť. Aj keď cítite, že ste žiakom siedmej triedy, buďte za to vďační. Môžete si povedať: „Je to pravda, som žiakom siedmej triedy, ale aspoň som stále žiakom. Takže môžem robiť pokrok. Dnes som úplne dole pri kmeni stromu, avšak zajtra sa dokážem vyšplhať až na najvyšší konár. Práve preto, že som pri kmeni stromu, mám aspoň príležitosť sa naň šplhať. Sú milióny tých, ktorí nie sú ani v blízkosti stromu, sú od neho vzdialení tisíce míľ. Pre nich to teraz jednoducho nie je možné.“
Tak prosím, prosím! Ľudia, vy ma nemilosrdne napádate. Ráno útočíte, poobede útočíte, kedykoľvek sa nahneváte, tak útočíte. Odteraz, keď sa nahneváte, snažte sa dať mi všetok svoj hnev s oddanosťou. Je to dar. Kvet mi dávate s oddanosťou, lásku mi dávate s oddanosťou. Keď sa nahneváte, vtedy je vaším vlastníctvom hnev. Vaším bohatstvom, nebožským bohatstvom je váš hnev. Takže toto bohatstvo mi tiež dajte s oddanosťou. Vtedy na mňa nezaútočí. A vo chvíli, keď mi to dáte, získate radosť, pretože ste mi dali niečo, čo je vaším vlastníctvom. Ale ak mi to dáte inak, ak mi dáte svoj hnev, depresiu, či iné zlé sily arogantným alebo násilným spôsobom, vtedy sa iba snažíte zničiť ma. Ony ma zničiť nemôžu, iba spôsobujú bolesť v mojom srdci, pretože ja sa vám snažím pomôcť a vy sa ma snažíte zraniť. Takže prosím, prosím, neútočte na mňa. Som dobrý človek.From:Sri Chinmoy,Žiakova sloboda, Asteja, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/df