Nie je láska medzi dieťaťom a matkou často vlastnícka?

Sri Chinmoy: Zo začiatku matka nedovolí, aby sa hocikto dotýkal jej dieťaťa . Len priatelia, príbuzní a jej najbližší sa ho môžu dotknúť alebo maznať sa s ním. Matka je neochotná, pretože cíti, že dieťa je jej vlastníctvom, a ak sa s ním niekto mazná, alebo sa oňho stará, mohlo by stratiť svoju krásu. Ale čo je vo vnútri jej strachu? Je to jej neosvietená láska k dieťaťu. Keby jej láska bola úplne osvietená, ihneď by cítila: „Som matka tohto dieťaťa. Nech ho aj ostatní obdivujú. Je Božím stvorením a Boh ho dal mne. Nech aj ostatné Božie deti obdivujú svojho bračeka.“

Po štyroch či piatich rokoch matka zavedie dieťa do škôlky. Znovu sa spolieha na tých, ktorí majú rovnakú lásku k dieťaťu, ale teraz má už viac osvietenia. Dovolí dieťaťu, aby išlo do školy a začalo sa učiť. Potom mu dovolí ísť na strednú školu a na univerzitu.

Pre malé dieťa, ktoré má sedem — osem rokov, matka znamená celý svet. Láska, to je jeho mama a nikto iný. O niekoľko rokov neskôr, keď sa bude hrať a spievať so svojimi priateľmi, jeho pocit lásky sa trochu rozšíri. Potom, keď bude študovať v škole a na univerzite, začne cítiť lásku k vlasti, k svojej krajine. Potom príde deň, keď začne cítiť, že nepatrí len určitej krajine, ale celému svetu. A potom ide stále vyššie a hlbšie, až nakoniec pocíti, že patrí celému vesmíru a jeho láska zahŕňa všetky Božie stvorenia. Začne láskou k svojej fyzickej matke. Potom postupne rozširuje svoju lásku k univerzálnej Matke, ktorá stelesňuje celé stvorenie.

From:Sri Chinmoy,Detské srdce a detské sny, Madal Bal, 2006
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/chd