Sladká sľubnosť dieťaťa
a okamžitá plodnosť Bohasa vždy nachádzajú spolu
v nádhernej záhrade dokonalosti a uspokojenia.```
Božie stvorenie je ako lotosový kvietok alebo ruža. Každý lupienok je jedinečný svojím vlastným spôsobom. Dieťa je zvlášť významnou časťou Božieho stvorenia, pretože v každom dieťati a cez každé dieťa Boh sníva a prejavuje Sa nezvyčajným spôsobom. Každé dieťa prináša nové posolstvo od Boha, ktoré bolo dovtedy neznáme. Ak ho svet prijme, získa nové svetlo, novú silu, novú radosť a novú lásku. Od dnešných detí závisí budúcnosť zajtrajška. Hovoríme o dokonalosti, ale tá dokonalosť, o ktorej sa hovorí, príde len od detí — z detských sŕdc a z detských snov. Staré stvorenie sa musí poddať novému. Staré stvorenie znamená život, ktorý nechce vidieť pravdu, prijať pravdu a naplniť pravdu. Kto chce vidieť, prijať a naplniť pravdu? Dieťa. Len dieťa má schopnosť cítiť, že každý deň je nové svitanie. Len dieťa je inšpirované bežať, robiť niečo, dať niečo svetu každý deň.
Ten, kto sa viac stará o intelekt než o srdce, ten, kto sa viac stará o vonkajšie úspechy než o vnútorné úspechy, ten, kto sa viac stará o spoločnosť okolo seba než o Boha vo svojom vnútri, nemôže nikdy konať ako dieťa. Skutočné dieťa žije po celý čas v srdci, kým dospelý je po celý čas v mysli. V mysli nie je žiadna láska. Skutočnú lásku môžeme nájsť len vo vnútri kvetinového srdca. Kvetinové srdce sa po celý čas pokúša robiť ostatných šťastnými. Pretože Boh má kvetinové srdce dieťaťa, stále sa pokúša robiť nás šťastnými. Detské kvetinové srdce je božským srdcom. Ak ostávame vo vonkajšom svete, vidíme deti ako obyčajné ľudské bytosti. Ale ak ideme dovnútra, potom okamžite vidíme, že deti stelesňujú všetky kvality Boha. Vtedy vidíme deti ako skutočný zázrak — ako božské nástroje, ako kvety Boha.
Najm( rodičia by mali vidieť svoje deti týmto spôsobom. Ak rodičia cítia, že ich deti sú božími kvetmi, potom ich to naučia nielen cítiť, ale aj rásť do toho. Práve rodičia by mali od samého začiatku vidieť božskosť vo svojich deťoch a naučiť ich vidieť božskosť v sebe. To je najvyššia úloha rodičov. Nakŕmiť, obliecť a poslať deti do školy, to nie je všetko. Nie, rodičia musia prijať zodpovednosť za odhalenie božských vlastností svojich detí.
Ku všetkým deťom sa môžeme a musíme priblížiť duchovne. Je nekonečne ľahšie priblížiť sa k deťom duchovne než iným spôsobom. Pretože deti nie sú ničím iným ako sviežimi a prekrásnymi kvetmi, ktoré sú pripravené ozdobiť oltár Božej Pravdy, Božieho Svetla a Božej Blaženosti.Tak, ako sa matka skláňa,
aby ponúkla ovocie svojmu dieťaťu,tak sa aj Nekonečný Boh
skláňa, aby ponúkol Seba .konečnému.
```Posvätným a božským cieľom rodiny je pomôcť každému individuálnemu členovi objaviť svoju vlastnú skutočnú podstatu . Ak ju každý jednotlivec neobjaví v sebe, potom popiera sľub, ktorý dal Bohu . Aký je to sľub? Kedysi, keď ste boli ešte v oblasti duší, sľúbili ste, že realizujete, odhalíte a prejavíte Boha na zemi. Aby ste naplnili tento sľub, vybrali ste si určitú rodinu, v ktorej sa narodíte. Dali ste jej prednosť pred miliónom iných rodín na zemi. Práve v tejto rodine sa odohráva fyzický a duchovný vývoj dieťaťa počas jeho prvých rokov.
Ak ste požehnaní dieťaťom, zhora prinášate do svojho života značnú časť božskosti. V tej chvíli vaša duša skladá ďalší slávnostný sľub Bohu, že urobíte svoje dieťa dokonalým nástrojom Boha. Buď dokážete pomáhať svojmu dieťaťu sami, alebo prijmete pomoc nejakej inej ľudskej bytosti . Toto je sľub vašej duše.
Americkí rodičia si často mýlia nedostatok disciplíny s láskou a záujmom. Nedokážu deťom dať hlbokú lásku a záujem. A čo sa týka prísnej duchovnej disciplíny, vnútornej disciplíny, tú, samozrejme, svojim deťom nedávajú. Ich deti nie sú správne formované vnútornou a vonkajšou disciplínou. Nemajú vhodné vedenie, či už na duchovnej úrovni alebo na fyzickej a mentálnej úrovni.Ak deti nie sú správne formované v ranom detstve, potom neskôr, keď vyrastú, možno budú brať drogy alebo robiť iné nebožské veci. Vtedy rodičia hovoria:"Nikdy som ich tieto veci neučil.“ Ale nanešťastie im rodičia poskytli nesprávny druh slobody. Namiesto toho, aby odovzdali deťom svoje vlastné ideály, nechávajú ich, aby si vytvorili svoj vlastný názor.
Keď máte dieťa, dávate mu piť mlieko, pretože viete, že je výživné. Nepoviete: „Nechajme dieťa piť, čo chce, mlieko alebo vodu, a keď bude staršie, zistí, že mlieko je preňho lepšie.“ .Ale za tú dobu môže veľmi zoslabnúť, možno aj zomrieť. A tak dávate dieťaťu mlieko, kým nemá desať alebo dvanásť rokov, a ak potom nemá rado mlieko, necháte ho piť niečo iné.
Podobne na duchovnej úrovni rodičia často nechávajú duše svojich detí hladné. Hovoria, že nevedia, ktorou cestou chcú ich deti ísť, akú vieru potrebujú, alebo ktorá modlitba je pre ne najlepšia. A tak ich radšej neučia nič. Ale ak cítite, že niečo je dobré pre váš vnútorný život, potom by ste mali cítiť, že je to dobré aj pre vaše deti. Deti duchovne zomrú, ak im nedáte vnútornú výživu. Nič do nich neočkujete, len im dávate potravu. Možno sa im práve toto jedlo nebude páčiť, ale musia jesť, aby nezomreli. Neskôr, keď vyrastú, budú si môcť svoje jedlo vyberať slobodne.
Vidím tu tisíce detí, ktoré ich rodičia pomýlili v mene slobody. Slobodu možno dosiahnuť, ale kto sa z nej naozaj dokáže tešiť? Ten, kto počúva príkazy svojej vnútornej bytosti a poslúcha vnútorné zákony. Tešíte sa zo slobody na vonkajšej úrovni práve preto, že počúvate vyššiu autoritu, ktorou je vaše vlastné vyššie Ja. Keď nepočúvate svoje vyššie Ja, vtedy ste úplne spútaní a obmedzení.
Pretože rodičia majú viac múdrosti a skúseností ako ich deti, mali by cítiť, že sú vyšším Ja svojich detí. Sú neoddeliteľnou časťou ich existencie, ale majú viacej vedomia, preto ich môžu viesť. Tieto deti tiež raz vyrastú a budú môcť viesť a formovať svoje vlastné deti. Ale ak ich deti dostanú slobodu skôr ako získajú vnútornú múdrosť, potom takáto sloboda nie je dobrá.Matka dáva a dáva svojmu dieťatku jednoducho preto, lebo ho miluje. Ak má šťastie, možno jej to dieťa vráti, keď vyrastie. Ale väčšinou sa jej táto obeť nevráti. Dieťa má svoj vlastný život. Ale keď matka dáva, Boh ju žehná . Svetlo, náklonnosť a ostatné božské kvality, ktoré dáva svojmu dieťatku, sú samy o sebe požehnaním.
Božskosť sa v materinskej láske prejavuje rôznymi spôsobmi. Prvou vecou, ktorú si všimneme v materinskej láske, je najčistejší záujem a druhou vecou je nekonečná trpezlivosť. V otcovskej láske nájdeme múdrosť a iné veci, ale túto nekonečnú trpezlivosť nie. Ale v materinskej láske okrem múdrosti nájdeme aj nekonečnú trpezlivosť. Matka je pripravená počkať, kým dieťa vyrastie a všetko sa naučí. Otec je trochu netrpezlivý. Otec posudzuje dieťa vzhľadom k svojmu vlastnému svetlu, mieru, múdrosti a vedomostiam, kým matka posudzuje dieťa podľa jeho vlastných detských schopností.
Láska, ktorú dieťa dostane od matky, je oveľa plodnejšia, než láska, ktorú dostane od otca. Pokiaľ ide o dôverné vnútorné záležitosti, materinská láska je úspešnejšia. Keď cítime niečo rozľahlé, okamžite sa objaví naša otcovská láska. Ale keď cítime intenzívny vzťah dvoch sŕdc, okamžite si spomenieme na lásku medzi matkou a dieťaťom.
Dieťa vie, že matka vedome nikdy neurobí nič, čo by mu ublížilo. Dieťa verí, že matka ani nevedome nemôže urobiť nič zlé. Dieťa má k matke bezvýhradnú dôveru. Cíti, že keby mu niekto ponúkol jed, matka by ho sama vypila, aby ho zachránila. Avšak tento druh dôvery môžeme vidieť u dieťaťa len dovtedy, kým sa nerozvinie jeho myseľ. Keď asi vo veku trinásť rokov začne pracovať rozum, v tej chvíli sa sladká dôvera medzi matkou a dieťaťom poruší, pretože myseľ má svoj vlastný spôsob pochybovania a podozrievania.Nanešťastie väčšina ľudí necíti Božiu prítomnosť ani v sebe samých, nieto ešte vo svojich deťoch. Pozerajú sa na deti ako na svoje vlastníctvo a cítia, že majú všetky práva pretvárať a viesť ich tak, ako sa im zapáči. Ale ak dokážete cítiť, že milujete svoje deti práve preto, že je v nich Boh, potom bude z vás do vašich detí plynúť spontánny prúd Božej lásky. V tej chvíli budú vaše deti cítiť, že im môžete ponúknuť niečo zvláštne.
Samozrejme, keď sa vaše dieťa usmeje, vtedy v ňom skutočne vidíte Božiu prítomnosť. Ale keď vrieska a robí iné nebožské veci, vidíte v ňom v tej chvíli Boha? Nie, jednoducho poviete: „Je to môj osud. Takéhoto Boha ja nechcem. “ V jednej chvíli vidíte niečo božské a v nasledujúcej chvíli vidíte len nedokonalosti a poviete, že Boh tam nie je.
Z duchovného hľadiska je veľmi dôležité snažiť sa, aby sme videli vo svojich deťoch Boha. Keď sa rozprávate so svojimi deťmi, musíte cítiť, že ponúkate svoju lásku Vnútornému Kormidelníkovi v nich. Keď dávate svojim deťom múdrosť, musíte cítiť, že medzi vami a vašimi deťmi je most. Tým mostom je Boh. Milujete svojich najdrahších práve preto, že Boh — večná Láska — je vo vás aj v nich. Ukazujete im súcit, pretože vo vás je večný Prameň súcitu.
Pri všetkých činnostiach musíte cítiť, že ponúkate dušeplnú službu svetla Najvyššiemu vo svojich deťoch . Predtým, ako dáte svojim deťom jesť, pomyslite si na Najvyššieho. Keď ich kŕmite, povedzte Najvyššiemu: „Ó, Najvyšší, ponúkam Ti toto jedlo.“ A potom v každej chvíli, keď robíte niečo pre svoje deti, proste vo svojom vnútri Najvyššieho, aby urobil to isté pre vás. Keď dávate svojim deťom jesť, povedzte Najvyššiemu: „Prosím, nasýť aj Ty mňa, pretože som Tvojím dieťaťom.“ V tej chvíli vás Najvyšší určite duchovne nasýti. A potom, keď ste nasýtili svoje deti, keď sú celkom šťastné a pokojné, modlite sa k Najvyššiemu, aby vás nasýtil ešte raz. Takto vás Najvyšší nasýti trikrát, hoci vy svoje deti kŕmite iba raz. Prečo vás nasýti? Pretože voláte po Jeho vnútornej potrave.
Najvyšší by mal byť na prvom mieste vo vašom živote. Keď sa vaše dieťa na vás usmeje, nemajte pocit, že ste dosiahli to najvyššie. Naopak, cíťte, že vy ste dieťa Najvyššieho a len vtedy, keď sa na vás On usmieva, keď má On z vás potešenie, len vtedy pocítite najväčšiu radosť. Keď dostanete niečo od Najvyššieho, mali by ste cítiť, že je to to jediné, čo potrebujete. Keď to raz dostanete, potom sa o to môžete podeliť so svojimi deťmi, so svojím manželom, so svojimi najbližšími a najdrahšími. Všetko čo potrebujete, skúste získať od Najvyššieho a potom to dajte svojim drahým. Ak sa snažíte získať niečo od svojich detí, iba sa spútavate.
Aby ste sa priblížili Najvyššiemu a boli schopní prijímať to, čo vám ponúka, musíte sa naučiť koncentrovať, meditovať a kontemplovať. Ak ste matka, ľahko si môžete nájsť čas na meditáciu za predpokladu, že ste ochotná robiť najdôležitejšie veci ako prvé. Skoro ráno, predtým, ako sa zobudí vaša rodina a vy budete musieť vstúpiť do ruchu a zhonu života, môžete ponúknuť pár sekúnd Bohu. Ak viete, kedy si vaše dieťa bude žiadať jedlo a iné veci, ľahko môžete vstať o pár minút skôr. Ak viete, že o šiestej sa pre vás začínajú problémy, môžete vstať o pol šiestej a meditovať potajomky ako božský zlodej.
Je veľký rozdiel medzi tým, keď najprv meditujete a modlíte sa za svoje deti a potom sa postaráte o ich pozemské potreby a tým, keď sa staráte len o ich pozemské potreby. Prosím, nemyslite si, že sa o svoje deti staráte správne, ak sa zaoberáte len ich vonkajšími potrebami. Nemyslite si, že vaše deti budú duchovné, ak s nimi strávite dlhý čas a budete ich uspokojovať podľa ich vôle. Ak chcete, aby vaše deti boli duchovné, potom aj vy musíte byť duchovní. Musíte sa modliť a meditovať a musíte naučiť aj svoje deti, ako sa modliť a meditovať. Všetko, čo je dobré pre vás, musíte naučiť aj svoje deti. Ak je to možné, je lepšie, keď rodina medituje spolu. Vtedy vzniká skutočný pocit spolupatričnosti. Tak, ako spolu jete fyzickú potravu, tak môžete spolu prijímať aj duchovnú potravu. Modlitba a meditácia sú duchovnou potravou.Keď skoro ráno vstanete, aby ste sa so zopnutými rukami modlili a meditovali, možno niekoľko dní zostane vaše dieťa ešte spať. Ale veľmi rýchlo doňho vstúpi milý zmysel pre súťaživosť. Ak môže meditovať jeho otec alebo matka, čo je na tom zlé? Nakoniec bude dieťa sedieť pri vás a meditovať. Najlepším príkladom je vlastný život rodiča. Život rodiča je pre dieťa ideálom.
Už len tým, že vy sami budete viesť duchovný život, pomôžete veľmi efektívne aj svojmu dieťaťu. To znamená činom, nie kázaním. Ak poviete svojmu dieťaťu, aby niečo robilo, musíte to najprv robiť vy sami. Môžete mu povedať: „Vstaň o siedmej, modli sa a medituj,“ kým vy budete ešte spať. Podobne môžete povedať svojim deťom, aby neklamali, pričom vy sami budete klamať. Všetko budete ospravedlňovať tým, že poviete: „Ó, ja som už prešiel tvojím štádiom, na mňa už tieto veci nepôsobia.“ Ale musíte vedieť, že na vás pôsobia a pôsobia aj na vaše deti.
Ak požiadate svoje deti, aby vstali a meditovali a vy urobíte to isté, automaticky sa posilní ich elán. Ale ak to neurobíte, ihneď stratia polovicu svojho elánu. Ich pozornosť sa okamžite rozptýli. Pomyslia si: „Ak je to naozaj dobré, ako je možné, že moja mama to nerobí?"
Vždy sa snažte byť príkladom pre svoje deti. Ak ich požiadate, aby niečo nakreslili, urobíte chybu, ak práve vtedy budete variť. Nemali by ste v tej chvíli variť, mali by ste s nimi kresliť. Dokonca keď sa deti hrajú s loptou, i keď vy môžete mať pocit, že máte robiť dôležitejšie veci, najdôležitejšia vec je robiť deťom spoločnosť. Nemôže byť nič dôležitejšie vo vašom živote. Ak naozaj chcete vidieť ich pokrok, urobte ich šťastnými — nie tým, že k nim budete zhovievaví, nie tým, že im dáte dvadsať hračiek naraz, ale tým, že pre ne niečo urobíte, tým, že im dáte pocit, že sú dobré a božské.
Keď ste s nimi, hovorte im:“Boh ťa miluje najviac. Si Jeho vybraným dieťaťom. Celý svet čaká na to, aby si urobil niečo božské.“ Takto ich urobíte šťastnými. Dáte im pocítiť skutočné šťastie, ak im dáte pocítiť, že Boh ich chce. To nie je neúprimné lichotenie. Keď rodičia obdivujú a zbožňujú dieťa, pre vlastnosti, ktoré ešte nie sú výrazné, časom tieto vlastnosti vystúpia na povrch.
Ak sa v Indii narodí slepé dieťa, rodičia mu dajú meno: „Dieťa s lotosovými očami“. Porovnávajú dieťa s kozmickými bohmi. Ľudia môžu hovoriť, že je to nerozumné, ale títo rodičia konajú správne, keď vravia, že ich dieťa dostalo zvláštnu milosť kozmických bohov. Vzývajú prítomnosť kozmických bohov. Keď oceňujete, obdivujete a zbožňujete svoje deti, prosím, skúste cítiť, že im pomáhate rozvinúť kvality, o ktorých viete, že by sa mali u nich prejaviť. Prinášate tým do popredia ich spiacu vnútornú božskosť.
Vždy je dobré inšpirovať malé deti. Na to, aby ste ich inšpirovali, nemusíte namaľovať veľkú maľbu, alebo prečítať krásnu báseň. Nie! Stačí povedať len pekné slovo a okamžite budú inšpirované. Venujte im dušeplný úsmev alebo dušeplný pohľad a okamžite uvidia niečo vo vašom úsmeve, čo ich nadchne a rozšíri ich srdiečka.
Keď dieťa pochválite, vaša ľudská myseľ vám povie, že iba zväčšujete ego dieťaťa. Ale vaše srdce bude cítiť, že detské srdiečko sa okamžite rozšíri. Jeho srdce je ako púčik, ktorý sa potrebuje rozvinúť. S každým dobrým slovom a láskavým pokynom, ktorý mu venujete, lupienok za lupienkom bude rozkvitať ruža alebo lotos v srdiečku dieťaťa. Svojím vlastným priblížením sa k božskosti môžete v každom okamihu inšpirovať svoje deti.
Ak dokážete inšpirovať svoje dieťa láskou, ono bude láskou inšpirovať niekoho iného. Mnohosť vzniká z jednotlivosti. Je to jediný možný vývoj sveta. Keď sa objaví duchovný Majster ako bol Ježiš, prichádza sám, ale inšpiruje milióny a milióny ľudí. Nemôžeme snívať o tom, že sa ľudstvo zmení naraz. Je to pomalý proces. Ale ak začneme s deťmi sveta, nakoniec božskou láskou premeníme tvár skutočnosti.Po štyroch či piatich rokoch matka zavedie dieťa do škôlky. Znovu sa spolieha na tých, ktorí majú rovnakú lásku k dieťaťu, ale teraz má už viac osvietenia. Dovolí dieťaťu, aby išlo do školy a začalo sa učiť. Potom mu dovolí ísť na strednú školu a na univerzitu.
Pre malé dieťa, ktoré má sedem — osem rokov, matka znamená celý svet. Láska, to je jeho mama a nikto iný. O niekoľko rokov neskôr, keď sa bude hrať a spievať so svojimi priateľmi, jeho pocit lásky sa trochu rozšíri. Potom, keď bude študovať v škole a na univerzite, začne cítiť lásku k vlasti, k svojej krajine. Potom príde deň, keď začne cítiť, že nepatrí len určitej krajine, ale celému svetu. A potom ide stále vyššie a hlbšie, až nakoniec pocíti, že patrí celému vesmíru a jeho láska zahŕňa všetky Božie stvorenia. Začne láskou k svojej fyzickej matke. Potom postupne rozširuje svoju lásku k univerzálnej Matke, ktorá stelesňuje celé stvorenie.Máte nejaký úžitok z toho, že si robíte starosti? Nie! Len zabíjate seba a súčasne sily vášho trápenia vstupujú aj do nej. To umožňuje viacerým nebožským silám, aby vstúpili do situácie. Ak sa príliš strachujete, obavy samy osebe sú nebožskou silou. Ak vaša dcéra nie je doma a vy sa o ňu strachujete, vtedy ako guľka vstupujú vaše starosti do nej. Nevstúpia do nej vo forme starostí, ale ako niečo nepríjemné. Bude cítiť bolesť v žalúdku alebo nejaký iný fyzický nepokoj. Keď máte starosti alebo ste rozhnevaná, vaše nešťastie vstúpi do vašej dcéry v nejakej inej forme a spôsobí jej nepríjemnosti.
Chcel by som vám povedať, že budete šťastná len vtedy, keď budete cítiť, že nie ste pre svoju dcéru nenahraditeľná. Len Najvyšší sám je nenahraditeľný. Vo chvíli, keď získate tento pocit, budete šťastná. Ste na sto percent zodpovedná za to, že ponúknete dobrú vôľu svojej dcére, ktorá je najdrahšia vášmu srdcu. Ste povinná ponúkať dobrú vôľu v každom okamihu. Ale starosti, zlosť alebo zmätok jej vôbec nepomôžu.Buď spontánny ako dieťa.
Dieťa sa nesnažíosvojiť si niečo neprirodzené.
Neskúša byť niekým inýmalebo niečím iným.
Približuje sa k Bohu prirodzeným spôsobom.```
Dieťa by sme mali učiť duchovnosti od prvej chvíle, keď uzrie svetlo dňa. Keď dieťa po prvýkrát zaplače, vtedy sa matka musí sama seba opýtať, prečo dieťa plače. Je to preto, lebo dieťa po prvýkrát uvidelo oceán nevedomosti a začalo sa báť? Alebo je to preto, lebo dieťaťu chýba svetlo a blaženosť, z ktorých sa už nemôže radovať?Keď matka cíti, že dôvodom strachu dieťaťa je more nevedomosti, potom vnútorne musí povedať dieťaťu, že toto more nevedomosti má krátky život, a že čoskoro bude plávať v oceáne múdrosti a radovať sa z najvyššieho uspokojenia. Ak matka cíti, že dieťa plače, pretože je odlúčené od Nebeského Svetla, potom mu vnútorne musí povedať, že Boh nie je len v Nebi, ale aj na zemi. Musí dieťaťu povedať, že Boh ho poslal na zem so zvláštnym zámerom. V obidvoch prípadoch matka musí hovoriť k vnútornej skutočnosti dieťatka, ktorou je duša.
Na vonkajšej úrovni môžete začať duchovnú cestu dieťaťa tiež veľmi skoro, asi okolo šiestich mesiacov. Dieťa možno ešte nevie vysloviť ani slovo, ale môžete mu napríklad ukázať obrázok Ježiša, ak ste kresťanka. Boh sa prejavuje cez krásu, takže mu môžete ukázať niečo krásne, napríklad kvietok. Dieťa dokáže oceniť krásu kvetu. V tej chvíli je kvietok samotný pre dieťa Bohom. Potom, keď začne rozprávať, povedzte mu, nech opakuje slovo „Boh“ niekoľkokrát ako modlitbu. Neskôr, keď trochu vyrastie, môžete ho učiť vyššiu meditáciu.
Ozajstnú slobodu dáte svojmu dieťaťu len vtedy, keď mu dáte pravdu, skutočnosť. Ozajstná sloboda neznamená, že môžeme niekoho slobodne udrieť, alebo potulovať sa ako vagabund. Nie! Skutočná sloboda znamená, že robíme všetko tak, ako Boh chce aby sme to robili. To je sloboda. Boh je samé svetlo, samá sloboda, a ak Ho počúvame, potom sa tešíme zo skutočnej slobody.
Niekedy sa ma rodičia pýtajú, ako malému dieťaťu vysvetliť niečo také abstraktné, ako je modlitba alebo meditácia. Ale pre dospelých modlitba a meditácia nie sú abstraktné. Keď sa modlíme, máme zop(té ruky a vnútorne voláme Niekoho, kto je nad nami alebo v nás. Ak chcete malému dieťaťu vysvetliť modlitbu, nemali by ste ho presviedčať len po fyzickej stránke. Povedzte mu, že moditba je niečo úplne iné ako len mať zop(té ruky s pohľadom nahor. Povedzte mu, že modlitba je niečo, čo musí robiť vo vnútri, ale ak to chce vidieť a cítiť, potom musí mať zopäté ruky. Môžete dieťaťu povedať, že modlitba je niečo, čo pocíti, keď bude so zopätými rukami hovoriť k Bohu. Potom, keď zopne ruky a pocíti niečo vo vnútri — či je to posvätná bázeň, láska, sladkosť alebo jemnosť — potom už modlitba nebude preňho len abstraktným pojmom, ale skutočnosťou.
Pri meditácii musí dieťa sedieť pokojne a ticho. Keď bude takto sedieť, okamžite začne cítiť, že medituje. Táto konkrétna činnosť ho ponorí do niečoho, čo sa mu pôvodne zdalo abstraktné. Dieťa môžete učiť vonkajším konaním, ale nezabudnite zdôrazniť vnútorné pocity. Keď začne cítiť radosť, mier a lásku a postupne sa stotožní s týmito vecami silou svojej meditácie, ako môžu zostať preňho abstraktnými? Telo nie je pre dieťa abstraktné, pretože sa s ním stotožnilo. S čímkoľvek sa stotožní, pokladá to za svoje vlastné. Ak sa stotožní s modlitbou alebo meditáciou, bude cítiť pokoj, radosť, lásku atď. Ak raz tieto veci precíti a dá im tvar, už preňho nebudú abstraktnými.
Modlitba a meditácia sú ako dve cesty. Modlíme sa za seba, za svoj vlastný život, za blízkych a drahých vo svojom vlastnom malom svete. Ale meditácia je pre celý svet. Keď meditujeme dobre, cítime jednotu so svojou rozširujúcou sa skutočnosťou a napĺňame nielen samých seba, ale celý svet. Modlitba je potrebná, aj meditácia je potrebná. Keď sa modlím, vtedy rozprávam a môj Otec počúva. Keď meditujem, môj Otec rozpráva a ja počúvam. Keď sa modlíme, vystupujeme k Bohu, keď meditujeme, Boh schádza k nám. V podstate je to to isté.
Už od detstva nás učia modliť sa za všetko k Bohu. Naši rodičia nás učia modliť sa, ale neučia nás, za čo sa máme modliť. Hovoria: „Modli sa k Bohu za všetko, čo chceš.“. A tak sa začneme modliť: „Ó, Bože, prosím Ťa, daj, aby som bol prvý na skúškach“, „Ó, Bože, nech som prvý na bežeckých pretekoch“, a tak ďalej. Keď sa začneme modliť za všetky takéto veci, nikdy neskončíme.
Rodičia by mali radšej povedať deťom: „Modlite sa k Bohu, aby urobil vašu myseľ tichou a pokojnou, aby ste všade cítili mier a blaženosť. Modlite sa v srdci.“ Ale nanešťastie, rodičia to väčšinou svojim deťom nepovedia, a tak sa deti od raného detstva modlia za každú hlúposť. Stále je samozrejme lepšie modliť sa k Bohu za hlúposti ako nemyslieť na Boha vôbec.
Vhodnejšie je meditovať. Ak deti naučíme meditovať, potom si nevytvoria zlozvyk očakávať od Boha splnenie svojich túžob. Mali by ste svojim deťom povedať: „ Ak budete meditovať, vaša myseľ bude pokojná a tichá. Úplne sa zjednotíte s rozľahlosťou Nekonečna a Boh sa stane vaším Priateľom.“Ale najlepšia odpoveď je povedať dieťaťu, aby sa pozrelo do zrkadla a usmialo sa čo najoduševnelejšie. Slovu „oduševnele“ možno dieťa nebude rozumieť, ale ľahko uvidí, ako krásne vyzerá. Povedzte dieťaťu, aby sa usmialo tým úplne najkrajším úsmevom a potom sa na seba pozrelo. Dieťa bude vedieť, či je to krásny úsmev alebo len obyčajný úsmev. Čím krajší úsmev, tým viac božskosti vyjde do popredia. Dospelí musia meditovať, modliť sa a tak si rozvíjať božské vedomie, ale dieťa to dokáže urobiť poľahky. Keď sa dieťa pozrie na svoje krásne, žiariace vedomie, povedzte mu, že sa pozerá na Boha a nikoho iného.
Kto je Boh? Boh je naša vlastná najvyššia skutočnosť. Ak sa dokážete dušeplne usmiať úsmevom, ktorý okamžite osvieti vás samých a celý svet, potom ten úsmev nie je nič iné ako Boh. Dovoľte dieťaťu zotrvať vo vedomí svojho najkrajšieho úsmevu, úsmevu, ktorý sa šíri do celého sveta. Pre dieťa je toto tá najjednoduchšia, najzrozumiteľnejšia, ale súčasne aj najefektívnejšia a najpresvedčivejšia odpoveď. A zároveň je to úplná pravda. Vôbec nerozprávate dieťaťu hlúposti.Čo je to Boh z pohľadu dieťaťa? Boh je záujem. Matka sa snaží venovať dieťaťu svoj záujem dennodenne. Ale z dvadsiatich štyroch hodín dňa mu môže pri najlepšej vôli vedome ponúknuť svoju starostlivosť len dve — tri hodiny. Chcela by mu prejavovať lásku po celý čas. Ale počas dňa musí študovať, pracovať, meditovať a robiť pár iných vecí okrem starostlivosti o dieťa — i keď je jej najdrahším dieťaťom . Keď dieťatko ochorie, vtedy sa mu venuje pätnásť, šestnásť alebo aj dvadsaťštyri hodín denne. V bežnom prípade mu môže venovať svoj záujem len niekoľko hodín. V prípade Boha je to iné. On nám venuje Svoj Záujem neprestajne, na vnútornej i na vonkajšej úrovni.
Žijeme na zemi päťdesiat, šesťdesiat, sedemdesiat, možno sto rokov, ale toto nie je skutočné rozpätie nášho života. Náš skutočný život je nekonečný. Prišli sme z minulosti bez začiatku a vstupujeme do nekonečnej budúcnosti. Mali sme predchádzajúce inkarnácie a budeme mať veľa budúcich inkarnácií. Vo svojich minulých inkarnáciách sme mali rôznych rodičov. V tejto inkarnácii sa o nás stará jedna matka a jeden otec, v predchádzajúdom živote sa o nás starali iní rodičia a v budúcnosti sa o nás budú starať ďalší rodičia. Ale Boží Záujem sme prijímali od samého začiatku a zostane to tak navždy. Vo chvíli, keď stvoril našu dušu, začala sa jeho starostlivosť a zostane to tak neprestajne a večne.
Všetko má svoj prameň a prameňom záujmu je jednota. Keď si poraním prst, okamžite venujem pozornosť svojmu prstu. Prečo? Pretože som zjednotený so svojím prstom. Keď sa deje niečo zlé s vaším dieťaťom, okamžite sa snažíte oňho postarať, pretože ste v jednote s ním. V tejto chvíli je veľa ľudí, ktorí trpia a zomierajú v nemocniciach, ale aj keby ste ich poznali, nemohli by ste im venovať svoj záujem. Prečo? Pretože nie ste s nimi úplne stotožnení a necítite s nimi jednotu. Ale vaše dieťa cíti jednotu s vami a vy cítite jednotu so svojím dieťaťom. Takže vidíme, že zdrojom záujmu je jednota. Svojich blízkych a drahých pokladáte za neoddeliteľnú časť svojho života, a preto im venujete svoj záujem. Pretože Boh je všetkoprenikajúcou Jednotou, Jeho Starostlivosť prichádza z Jeho všetkoprenikajúcej Jednoty. Pretože je všade a vo všetkom, musí byť v jednote so všetkým. A tak venuje Svoj Záujem všetkému.Boh ťa stvoril len z dvoch dôvodov:
Jedným dôvodom je, aby si Mu bol verný.a druhým je, aby si bol verný sebe.
```Najprv cíťte, že ste dieťa a potom si predstavte, že stojíte v kvetinovej záhrade. Táto kvetinová záhrada je vaše srdce. Dieťa sa v záhrade dokáže hrať celé hodiny. Prechádza sa od kvietka ku kvietku, ale zo záhrady nevychádza, pretože má radosť z krásy a vône každého kvetu. Vo vás je tiež záhrada a záleží len na vás, ako dlho v nej zostanete a budete sa tam učiť meditovať.
Ak dokážete zostať vo svojom srdci, začnete cítiť vnútorný plač. Tento vnútorný plač, alebo ašpirácia, je tajomstvom meditácie. Plač dospelého človeka väčšinou nie je úprimný. Ale keď plače dieťa, i keď plače len pre cukrík, jeho plač je veľmi úprimný. V tej chvíli je cukrík preňho celým svetom. Ak mu dáte stodolárovú bankovku, nebude spokojné, chce len cukrík. Nuž, čo sa stane, keď dieťa plače? Ihneď príde otec alebo matka, aby mu pomohli. Ak aj vy dokážete hlboko zo svojho vnútra plakať pre mier, svetlo a pravdu, a ak je toto jediná vec, ktorá vás uspokojí, potom Boh, váš večný Otec a večná Matka určite príde a pomôže vám.V tichu, prosím, opakujte slovo „jednoduchosť “ vo svojej mysli sedemkrát a koncentrujte sa na temeno hlavy. Potom potichu a oduševnele opakujte slovo „úprimnosť “ sedemkrát vo svojom srdci, pričom sa koncentrujte na svoje srdce. Potom, prosím, opakujte slovo „čistota“ sedemkrát v oblasti pupku a pritom sa sústreďte na pupočné centrum. Prosím, robte to v tichosti a čo najoduševnelejšie.Potom sústreďte svoju pozornosť na tretie oko, ktoré je trochu vyššie medzi obočím a v duchu si sedemkrát opakujte slovo „istota“. Ďalej si položte ruku na temeno hlavy a trikrát povedzte : „Som jednoduchý. Som jednoduchý. Som jednoduchý.“ Potom si položte ruku na srdce a trikrát povedzte: „Som úprimný. Som úprimný. Som úprimný.“ Potom to robte v pupočnom centre a opakujte: „Som čistý. Som čistý. Som čistý. “ A v treťom oku opakujte: „Som si istý.“
Ak uprednostňujete určitý aspekt Boha — napríklad lásku, niekoľkokrát vnútorne opakujte čo najoduševnelejšie slovo „láska“. Počas oduševnelého opakovania slova láska skúste cítiť jeho ozvenu v najhlbších zákutiach svojho srdca: „Láska, láska, láska.“ Ak sa staráte viacej o boží mier, potom prosím, vnútorne spievajte alebo si opakujte slovo „mier“. Keď to robíte, snažte sa počuť vesmírny zvuk, ktorý to slovo stelesňuje. Cíťte, že „mier“ je zárodočné slovo, ktoré sa ozýva v najhlbších zákutiach vášho srdca. Ak chcete svetlo, potom prosím, opakujte: „Svetlo, svetlo, svetlo“ čo najoduševnelejšie a cíťte, že ste sa skutočne stali svetlom. Od chodidiel nôh, až po temeno hlavy skúste cítiť, že ste sa stali slovom, ktoré opakujete. Cíťte, že vaše fyzické telo, jemné telo a všetky vaše nervy sú zaplavené láskou, mierom alebo svetlom.
Môžete skúsiť aj niečo iné. Prosím, nadýchnite sa, zadržte na pár sekúnd dych a cíťte, že držíte dych alebo životnú energiu v treťom oku. Tam bude vaša koncentrácia. Keď sa nadychujete druhýkrát, zadržte životnú energiu v srdcovom centre. A keď sa nadýchnete tretíkrát, zadržte dych v pupočnom centre. Toto vám tiež pomôže.
Dieťa sa nemôže spoliehať na seba, je závislé iba na svojej matke. Ale dieťa jej túži dať všetko, čo má: svoju dôveru. Jeho dôvera v matku je dôverou v seba samého. Ak sa dieťa stratí na ulici a začne plakať, nejaký dobrosrdečný človek mu ukáže cestu domov. Cíťte aj vy, že ste stratení na ulici a vonku zúri búrka. Pochybnosti, strach, úzkosť, starosti, neistota a iné nebožské sily sa na vás len tak sypú. Ale ak si uvedomíte svoju bezmocnosť a úprimne voláte o pomoc, určite Niekto príde, aby vás vyslobodil a ukázal vám cestu domov, ktorým je vaše srdce. A kto je ten Niekto? Je to Boh, váš Vnútorný Pilot.
Duša každého človeka má svoj vlastný spôsob meditácie. Môj spôsob meditácie nebude vyhovovať vám, a mne nebude vyhovovať váš spôsob. Je veľa hľadajúcich, ktorým meditácia neprináša žiadne ovocie, pretože nemeditujú spôsobom, ktorý je pre nich správny. Ak nemáte duchovného Majstra, ktorý vás vedie, musíte ísť hlboko dovnútra a získať svoju meditáciu v najhlbších zákutiach svojho srdca. Ponorte sa hlboko, hlboko dovnútra a sledujte, či príde nejaký hlas, myšlienka alebo nápad. Potom choďte hlboko do tohto hlasu alebo myšlienky a sledujte, či vám dá pocit vnútornej radosti alebo mieru, kde nie sú žiadne otázky, problémy alebo pochybnosti. Keď získate takýto pocit, môžete vedieť, že hlas, ktorý ste počuli, je skutočný vnútorný hlas, ktorý vám pomôže vo vašom duchovnom živote.
Úplne na začiatku by ste ani nemali myslieť na meditáciu. Len si skúste niekedy cez deň nájsť čas, keď budete pokojný a tichý a cíťte, že týchto päť minút patrí vašej vnútornej bytosti a nikomu inému. Potrebujete pravidelné cvičenie v pravidelnom čase. Každý deň jete, takto môžete žiť na zemi. Nemôžete žiť z jedla, ktoré ste jedli včera. Podobne každý deň musíte dať potravu svojej duši. Keď jete každý deň, stávate sa veľmi silným, pretože máte pravidelnú výživu. A takisto, keď pravidelne meditujete, dávate potravu svojej duši.Veľmi vám pomôže, ak sa pred meditáciou osprchujete alebo okúpete. Očistenie tela je úplne nevyhnutné pre očistenie vedomia. Ak nemáte možnosť okúpať sa alebo osprchovať predtým, ako si sadnete k meditácii, mali by ste si umyť aspoň tvár a nohy. Je vhodné obliecť si čisté a svetlé oblečenie.
Pomôže vám, ak zapálite vonné tyčinky a dáte si pred seba nejaké kvety. Niektorí ľudia hovoria, že počas meditácie nepotrebujú mať pri sebe kvety. Hovoria: „Kvet je vo vnútri, lotos s tisíc lupienkami je vo vnútri.“ Ale fyzický kvet, ktorý máte pred sebou, vám pripomenie váš vnútorný kvet. Jeho farba, jeho vôňa a jeho čisté vedomie vám môže dať trochu inšpirácie. Z inšpirácie získate ašpiráciu a z ašpirácie získate realizáciu.
Rovnako je to s používaním sviečok pri meditácii. Samotný plameň sviečky vám nedá ašpiráciu, je to vnútorný plameň, ktorý vám dá ašpiráciu. Ale keď vidíte vonkajší plameň, okamžite cítite, že plameň vo vašej vnútornej bytosti tiež vystupuje vysoko, vyššie, najvyššie. A keď cítite vôňu vonnej tyčinky, možno získate len kvapku inšpirácie a očistenia, ale túto kvapku môžete pridať k svojmu vnútornému pokladu.
Pri meditácii je dôležité mať chrbticu vzpriamenú a rovnú a telo uvoľnené. Keď je telo stuhnuté, vtedy, prirodzene, nebudeme schopní prijať božské a napĺňajúce vlastnosti, ktoré v ňom a cez neho počas meditácie prúdia. Telo by nemalo byť v nepohodlnej polohe. Keď sa cíti nepohodlne, vtedy automaticky zmení polohu. Počas meditácie vás vaša vnútorná bytosť spontánne posadí do pohodlnej polohy, a potom je na vás, aby ste si ju udržali. Hlavnou výhodou lotosovej pozície je, že pomáha udržať chrbticu rovnú a vystretú. Ale nemusí udržať telo uvoľnené. Takže lotosová pozícia nie je pre správnu meditáciu vôbec nevyhnutná. Veľa ľudí medituje veľmi dobre aj vtedy, keď sedia na stoličke.
Niektorí ľudia robia fyzické cvičenia a pozície. Tieto cvičenia, ktoré sa nazývajú hatha joga, uvoľňujú telo a prinášajú na krátku dobu mier mysli. Ak je niekto fyzicky veľmi nepokojný a nevydrží v pokoji viac ako jednu sekundu, tieto cvičenia mu určite pomôžu. Ale hatha joga vôbec nie je nevyhnutná. Je veľa ašpirujúcich, ktorí si iba sadnú, utíšia a upokoja svoju myseľ bez toho, aby cvičili hatha jogu.Prvá vec, na ktorú by ste mali pri dýchaní myslieť, je čistota. Ak pri nádychu dokážete cítiť, že dych prichádza priamo od Boha, od Čistoty samej, vtedy sa váš dych môže veľmi ľahko prečistiť. A potom pri každom nádychu skúste cítiť, že prinášate do svojho tela mier, nekonečný mier. Opakom mieru je nepokoj. Pri výdychu, skúste cítiť, že zo svojho vnútra vyháňate všetok nepokoj a tiež nepokoj, ktorý vidíte všade okolo seba. Keď budete dýchať týmto spôsobom, zistíte, že vás nepokoj opúšťa. Keď si to niekoľkokrát precvičíte, prosím, pokúste sa cítiť, že nadychujete silu z vesmíru. A keď vydychujete, cíťte, ako všetok strach odchádza z vášho tela. Keď to niekoľkokrát precvičíte, skúste cítiť, že to, čo vdychujete, je radosť, nekonečná radosť a to, čo vydychujete, je smútok, utrpenie a melanchólia.
Je ešte jedna vec, ktorú môžete skúsiť. Predstavte si, že nenadychujete vzduch, ale kozmickú energiu. Cíťte, ako s každým vdychom do vás vstupuje úžasná vesmírna energia a vy ju použijete na to, aby ste očistili svoje telo, vitál, myseľ a srdce. Cíťte, že nie je ani jedno miesto vo vašom tele, ktoré by nebolo zaplavené prúdom kozmickej energie. Prúdi vo vašom vnútri ako rieka, umýva a očisťuje celú vašu bytosť. Potom pri výdychu si predstavte, že vydychujete všetky smeti zo svojho vnútra, všetky svoje nebožské myšlienky, temné nápady a nečisté činy. Cíťte, že vydychujete zo svojej bytosti všetko, čo nazývate nebožským a čo nechcete pokladať za svoje vlastné.Koncentrácia znamená vnútornú ostražitosť a bdelosť. Keď sa koncentrujeme, sme ako strela, vstupujúca do niečoho, alebo ako magnet, ktorý priťahuje objekt koncentrácie k sebe. V tej chvíli nedovolíme žiadnej myšlienke, či už dobrej alebo zlej, aby vstúpila do našej mysle. V koncentrácii musí byť celá myseľ sústredená na určitý objekt alebo subjekt. Ak sa sústreďujeme na kvet, pokúšame sa cítíť, že na celom svete neexistuje nič iné, iba my a kvet. Koncentrácia nie je agresívny spôsob pozerania na objekt. Vôbec nie! Takáto koncentrácia pochádza priamo z duše, z nepremožiteľnej sily vôle duše.
Veľmi často počujem ašpirujúcich hovoriť, že sa nedokážu sústrediť viac ako päť minút. Po piatich minútach ich rozbolí hlava, alebo ju majú ako v ohni. Prečo? Je to preto, že sila ich koncentrácia pochádza z intelektuálnej mysle, alebo môžeme povedať, z disciplinovanej mysle. Myseľ vie, že sa nesmie túlať, toľko vedomostí myseľ má. Ale ak máme myseľ používať správne, osvieteným spôsobom, musí do nej vstúpiť svetlo duše. Potom, keď svetlo duše vstúpi do mysle, je úžasné jednoduché hodiny a hodiny sa na niečo koncentrovať. Vtedy tam nemôžu byť žiadne myšlienky, pochybnosti alebo strach. Pokiaľ je myseľ zaplavená svetlom duše, nemôže do nej vstúpiť žiadna negatívna sila.
Keď sa koncentrujete, musíte cítiť, že sila vašej koncentrácie prichádza zo srdcového centra a potom vystupuje hore do tretieho oka. Srdcové centrum je miesto, kde sídli duša. Keď v tejto chvíli myslíte na dušu, je lepšie nevytvárať si o nej žiadny zvláštny názor, ani rozmýšľať o tom, ako vyzerá. Myslite na ňu iba ako na predstaviteľa Boha alebo nesmierne svetlo a blaženosť. Takže keď sa koncentrujete, skúste cítiť, ako svetlo duše prichádza zo srdca a prechádza cez tretie oko. Potom s týmto svetlom vstúpte do objektu koncentrácie a stotožnite sa s ním. Posledným stupňom koncentrácie je odhalenie skrytej najvyššej pravdy v objekte koncentrácie.Ako to urobíte? Ak myšlienka, ktorá vás napadla, prichádza z vonkajšieho sveta, vtedy skúste zhromaždiť všetku vôľu duše zo svojho srdca a prineste ju rovno pred svoje čelo. Vo chvíli, keď myšlienka, ktorá sa snaží do vás vstúpiť, uvidí vôľu vašej duše, určite zmizne.
Je jedna praktická vec, ktorú môžete robiť, ak vás počas meditácie vyrušujú myšlienky. Prosím, cíťte, že vo vašej mysli je izba a dvere. Postavte sa buď zvnútra alebo zvonku tejto miestnosti rovno pred dvere a čakajte tam, aby ste videli, kto prichádza. Vo chvíli, keď uvidíte nejakých ľudí — „ľudia“ znamenajú myšlienky — jednoducho necháte dvere zatvorené. Zo začiatku, aby ste zosilneli, nedovolíte vstúpiť nikomu. Ak by ste vpustili svojich priateľov, mohli by sa prešmyknúť aj nepriatelia, a potom by ste boli úplne stratení. Ale príde čas, keď budete vnútorne silní a budete schopní vpustiť len priateľov. Vtedy dovolíte vstúpiť priateľom a svojich nepriateľov udržíte vonku.
Dobré myšlienky sú vaši priatelia. Myšlienky o Bohu, o sebaobetovaní sú dobrými myšlienkami. Keď takéto dobré myšlienky budú chcieť vstúpiť do vašej izby, vtedy necháte dvere otvorené. Ale akonáhle uvidíte zlé myšlienky ako strach, žiarlivosť, pochybnosti, sklamanie, depresiu a podobne, budete držať dvere zatvorené.
Existuje jeden spôsob meditácie, ktorý môžete použiť hlavne vtedy, keď je vaša myseľ nepokojná. Nazývame ju „mantra“. Niekoľko minút môžete opakovať „Supreme“ alebo „Boh“. Zvyčajne je najlepšie spievať mantru nahlas. Len ju opakujte normálnym, ale oduševnelým spôsobom.
Ak po niekoľkých minútach opakovania dokážete cítiť, že je niekto vo vnútri, vaša vnútorná bytosť, ktorá opakuje mantru za vás, potom už nemusíte spievať nahlas. Niekedy môžete mať takýto zážitok potom, keď skončíte. Niekoľkokrát opakujete „Supreme, Supreme“. Potom, keď prestanete, počujete, ako Božie Meno znie vo vašom srdci. Vaše ústa mlčia, je to vaša vnútorná bytosť, ktorá začala opakovať Božie Meno vo vás.Pri meditácii v mysli sa nestotožňujete, snažíte sa do niečoho vstúpiť. Keď chcete vstúpiť do niečieho domu, aby ste dostali to, čo ten človek má, buď musíte vylomiť dvere, alebo musíte poprosiť vlastníka domu, aby vám otvoril. Keď prosíte, cítite, že ste cudzinec a majiteľ to tiež cíti. Myslí si: „Ach, cudzinec chce vojsť do môjho domu.“ Ale ak použijete srdce, okamžite vystúpia do popredia kvality srdca ako mäkkosť, sladkosť, láska a čistota. Keď majiteľ domu uvidí, že ste samé srdce, okamžite sa jeho vlastné srdce zjednotí s vaším a dovolí vám vstúpiť. Bude cítiť vašu jednotu s ním a povie: „V poriadku, čo chcete z môjho domu? Ak potrebujete mier, vezmite si ho. Ak potrebujete svetlo, vezmite si ho.“
Keď meditujete v srdci, meditujete tam, kde je duša. Je pravda, že svetlo a vedomie duše prenikajú celým telom, ale je zvláštne miesto, kde duša sídli väčšinu času, a to je srdce. Ak chcete osvietenie, musíte ho získať z duše, ktorá je v srdci. Ak viete, čo chcete a kde to nájdete, potom je rozumné ísť na to miesto. Ináč je to ako keby ste chceli kúpiť v železiarstve potraviny.
Meditácia je ako ponáranie sa na dno oceánu, kde je všetko pokojné a tiché. Na hladine môže byť množstvo vĺn, ale oceán pod hladinou nie je nimi ovpyvnený. V najv(čších hĺbkach oceánu je úplné ticho. Keď začíname meditovať, najprv sa snažíme dosiahnuť svoju vlastnú vnútornú existenciu — to znamená, dno oceánu. A potom, keď prídu vlny z vonkajšieho sveta, nás sa to nedotkne. Strach, pochybnosti, starosti a všetok pozemský ruch sa jednoducho odplavia, pretože vo vnútri nás je pevný mier. Myšlienky sa nás nemôžu dotknúť, pretože naša myseľ je samý mier, ticho a jednota. Skáču a plávu ako ryby v oceáne, ale nezanechávajú žiadnu stopu. Keď sme v najvyššej meditácii, cítime, že sme oceánom, a zvieratá v oceáne nás nemôžu ovplyvniť. Cítime, že sme oblohou, a všetci lietajúci vtáci nás nemôžu ovplyvniť. Naša myseľ je oblohou a naše srdce je nekonečným oceánom. To je meditácia.Učiteľ v škole hovorí svojim žiakom:
Čítajte, budete vedieť.Duchovný Učiteľ hovorí svojim žiakom:
Staňte sa, budete vedieť.Boh hovorí Svojim večným žiakom:
Len cíťte, že som váš.Čo viac potrebujete vedieť?
```Božské vyučovanie je sebarozdávanie. Preto musíme cítiť, že Boh je jediná existujúca skutočnosť tu na zemi i tam v Nebi.
Božie vyučovanie je uspokojenie v dokonalosti. Uspokojenie v dokonalosti môžeme dosiahnuť len vtedy, keď cítime, že neexistuje žiadny iný spôsob na dosiahnutie šťastia než ten, že robíme šťastným samotného Boha.Dovtedy, kým zostaneme na fyzickej, vitálnej a mentálnej úrovni, budeme vidieť rozdiely. Budeme mať zmatené, spútavajúce názory. Ale ak zostaneme vo svete meditácie, ktorý je uskutočnením jednoty s celým Božím stvorením, potom ďaleko prekročíme bariéry náboženstva.
Malých žiakov by ste mali naučiť, že meditácia nepokladá žiadne náboženstvo za nadradené nad ostatnými. Nepodporuje nadradenosť ani podradenosť žiadneho náboženstva. Meditácia uspokojuje iba tých ľudí, ktorí plačú po prejavení Boha a po všetko milujúcom sebarozšírení.Iba keď všetko ostatné zlyhá, vtedy sa Boh snaží zdisciplinovať život svojich žiakov.Ale Boh nám hovorí, že ani Jeho prísne konanie nie je nič iné ako súcit, pretože je to Jeho súcitné Srdce, ktoré chce osvietiť a zdokonaliť Jeho deti.
Súcit je prvý a najdôležitejší prístup pri jednaní s neposlušnými deťmi. Prísnosť je posledná možnosť. Ale na praktickej úrovni musí učiteľ tajne pozorovať, či určitý žiak reaguje viac na aspekt súcitu alebo na aspekt prísnosti. Keď to spozná, ľahko bude vedieť urobiť to, čo je potrebné.Musíš cítiť, že študuješ len preto, že cítiš nevyhnutnosť potešiť Boha, len preto, že Boh chce, aby si študoval. Musíš po celý čas cítiť, že neštuduješ preto, aby si potešil seba alebo členov svojej rodiny, ale len preto, aby si potešil Boha. Cíť, že Boh, tak ako matka, sleduje štúdium svojho dieťaťa. Tým, že potešíš Boha, potešíš svojich rodičov, potešíš svojich príbuzných, potešíš seba samého. Ale Boh by mal byť prvý.
Musíš brať svoje štúdium ako formu služby Bohu. Ak sa učíš dobre a dostávaš dobré známky, pretože cítiš, že toto je tvoja služba Bohu, potom Bohu robíš radosť. Dnes chce, aby si študoval. Zajtra, keď skončíš svoje štúdium, Boh ťa vnútorne požiada, aby si robil niečo iné. Pozajtra ťa môže požiadať, aby si robil niečo úplne iné. A tak v každej oblasti musíš tešiť Boha Jeho vlastným spôsobom.
Štúdium nie je prekážkou na duchovnej ceste. Musíš sa prinútiť k tomu, aby si sa učil šesť, sedem, osem hodín denne. O pár rokov dokážeš použiť štúdiom získanú disciplínu a vnútorné schopnosti v duchovnom živote. Disciplínu v každej oblasti života treba obdivovať a oceňovať, pretože je to druh sily. Boh ťa požiada, aby si s touto silou niečo postavil alebo zbúral. Ak máš silu vo svojich rukách, potom môžeš zdvíhať ťažké závažie. Ak sa má niečo zbúrať, tak to zbúraš, ak sa má niečo zodvihnúť, tiež to dokážeš.Deťom ponúkam toto posolstvo:
Moji mladí priatelia, viete, že je Niekto, Kto vás miluje nekonečne viac, než váš najlepší priateľ? Chcete vedieť, ako sa volá? Jeho Meno je Boh.
Viete, že je Niekto, kto vás miluje nekonečne viac, než vaši drahí rodičia? Chcete vedieť, ako sa volá? Jeho Meno je Boh.
Viete, že je Niekto, kto vás miluje nekonečne viac, než vy milujete samých seba? Chcete vedieť, ako sa volá? Jeho Meno je Boh.
Chcete, aby som vám to dokázal? Je to veľmi jednoduché. Váš najlepší priateľ nikdy necíti, že ste takí veľkí ako Boh. Ale Boh vždy cíti, že ste takí veľkí ako On.
Vaši rodičia nikdy necítia, že ste takí dobrí, ako Boh. Ale Boh vždy cíti, že ste takí dobrí, ako On.
Vy si totiž neuvedomujete, že ste tiež Bohom. Ale Boh vie, že vy ste tiež Boh a stále vám to hovorí. Ale na to, aby ste dokázali počuť Jeho Hlas, musíte sa s láskou modliť každé ráno a každý večer. Prosím, požiadajte svojich rodičov, aby vás naučili, ako sa modliť. Uisťujem vás, že ak sa budete modliť denne, jedného dňa začujete Boží Hlas. A potom, ako som vám práve povedal, vy sami dokážete počúvať priamo Boha.
— Sri ChinmoyDetskú otázku
môžeme zodpovedať jednou vetou.Tá istá otázka,
ktorú položí dospelý,si ako odpoveď vyžaduje diplomovú prácu.
```Snažím sa celú vec zjednodušiť. Ináč by z toho bola filozofia. Boh je vo všetkom. Boh je aj v tigrovi, ale postavil by si sa do cesty tigrovi? Nie! Tiger by ťa zožral. Boh je vo všetkom., ale v niektorých veciach je prejavený vo v(čšej miere.
Ty si ľudská bytosť a ja som tiež ľudská bytosť. Jedávaš ryžu, jedávaš chlieb, jedávaš pizzu a ja to tiež jedávam. Ale čo sa týka vnútornej realizácie, tu je trochu rozdiel medzi tebou a mnou. Preto si za mnou prišiel.
Najvyšší je aj v mysli, ale v srdci sa cíti lepšie, je tam rozsiahlejší, láskavejší a súcitnejší.
Srdce a duša milujú Boha oveľa viac ako myseľ. Preto hovoríme, že srdce a duša sú lepšie. Je to porovnanie. Myseľ nie je úplne zlá. Keby sme nemali myseľ, nedokázali by sme rozmýšľať a boli by sme ako blázni. Ale je pár vecí, ktoré sú lepšie než myseľ. Lepšie než myseľ je srdce a lepšia než srdce je duša. Srdce je samá jednota. Ak zostaneš v srdci, nebudeš cítiť žiarlivosť. Nebudeš mať utrpenie, úzkosť, pochybnosti, žiarlivosť. Ty si úprimné dievča, tak sa vždy snaž mať také srdce, ktoré ti povie : „Všetci sme jedno, my všetci sme jedno.“ Zostaň v srdci, modli sa v srdci, medituj v srdci.
Práve teraz je pánom myseľ. Budeš sa cítiť nešťastná dovtedy, kým bude vládnuť myseľ. Ale keď realizuješ Boha, uvidíš, že máš myseľ pod kontrolou. Vo chvíli, keď sa staneš pánom svojej mysle, budeš slobodná.Vnútorne môžeš hovoriť s Bohom
tak dlho, ako len chceš.Preto hovor, hovor, hovor !
Daj Mu všetok svoj smútok a sklamaniea taktiež svoju lásku a radosť.
Uchová to všetko pre tebavo vnútri Svojho božského Trezoru Srdca.
```„Bože, požiadal si ma, aby som rozdal svoje hračky. Rozdávam nielen svoje hračky, ale aj veľa iných vecí. A ľudia si ich radi odo mňa berú. Ale nepovedia mi ani jedno, Ďakujem´.“
„Dieťa moje, je mi tak ľúto, že to počujem. Netráp sa, vyhreším ich. Ale ja ti ďakujem dvakrát každý deň.“
„Bože, kedy? Prosím, povedz mi, kedy mi ďakuješ.“
„Ďakujem ti v tichu cez tvojho otca, keď mu večer pred spaním dávaš ten najkrajší úsmev. Ďakujem ti v tichu cez tvoju matku, keď jej dávaš ten najkrajší úsmev predtým, ako zavčas ráno vstaneš z postele.“
„Bože, som trochu zmätený. Moja babička mi hovorí, že si v mojom srdci. Mama mi hovorí, že si v mojich očiach. Otec mi hovorí, že si okolo mňa. Kto má pravdu, Bože?“
„Všetci majú pravdu.“
„Nemožné, Bože! Ako môže mať každý pravdu? Prosím, povedz mi úprimne, kto má pravdu?“
„Hovorím ti úprimne, dieťa moje, tvoja babička má pravdu, tvoja mama má pravdu, tvoj otec má pravdu.“
„Ako to?“
„Žijem v tvojom srdci. Preto si taký oduševnelý. Žijem v tvojich očiach. Preto vyzeráš tak duchovne krásne. Žijem okolo teba. Preto si vždy taký starostlivý.“
„Bože, zaslúžiš si moje poďakovanie.“
„Ja si nezaslúžim tvoje poďakovanie. Tvoja stará mama, tvoja mama a tvoj otec si zaslúžia tvoje poďakovanie. Choď a poďakuj sa im.“
„Pôjdem. Bože, chcel by som Ti však povedať ešte jednu vec, kým od teba odídem. Pretože si bol ku mne vždy taký láskavý, zaslúžiš si moje zvláštne poďakovanie. Moja stará mama, mama a otec dostanú odo mňa obyčajné poďakovanie.“
Boh sa smeje a plače od radosti.
„Bože, moja mama mi povedala, aby som sa na nikoho nesťažoval. Je mi ľúto, ale musím. Vieš, Bože, moja mama ma veľmi často hreší a sestra ma bije skoro každý deň. Som si istý, že to, čo robia, nie je správne. Čo na to povieš, Bože?“
„Povedz svojej sestre a mame, aby sa porozprávali so Mnou skôr, než ťa budú hrešiť a biť.“
„Áno, áno urobím to. To znamená, že sestra ma už nikdy nebude môcť udrieť. A ani moja mamka ma nikdy nebude môcť hrešiť.“
„Dieťa moje, nie je to úplne tak. Poviem ti jedno Moje tajomstvo. Keď ma požiadajú o dovolenie biť ťa alebo hrešiť ťa, najprv sa pozriem, či si to zaslúžiš alebo nie. Ak si to nezaslúžiš, potom ich veľmi vyhreším. Ale ak si zaslúžiš ich údery a nadávky, potom ti dám dosť sily a veselosti na to, aby si vládal niesť následky svojich zlých činov. Chcem, aby si bol dobrý, milý, dokonalý a božský.“
„Bože, budem. Ďakujem, ďakujem, Bože.“
„Bože, mám skutočný problém. Moja mama mi hovorí, že sa k Tebe musím viac modliť. Môj otec hovorí, že sa k Tebe modlím viac než dosť. Bože, kto má pravdu, moja mama alebo môj otec? Alebo nemá pravdu ani jeden?
„Čím viac sa budeš modliť, tým viac Ma potešíš. Takže tvoj otec nemá pravdu. Avšak, keď sa modlíš a tvoje srdce nie je v tvojej modlitbe, potom jednoducho strácaš čas. Takže tvoja mama nemá pravdu, ak na teba nalieha, aby si sa modlil, keď vo svojej modlitbe necítiš úprimnosť. Dám ti novú modlitbu. Táto modlitba ti dá všetko, čo chceš:
Bože, modlím sa k Tebe,
aby si ma urobil Svojím najsladším a najdrahším dieťaťom.
Modlím sa k Tebe, aby si ma urobil takým láskavým, ako si Ty.
Modlím sa k Tebe, aby som bol schopný počúvať Ťa každý deň.
Modlím sa k Tebe, aby som schopný neprestajne na Teba myslieť.
Modlím sa k Tebe, aby si mi dal schopnosť tešiť Ťa každý deň, každú hodinu,
každú minútu a každú sekundu.“
„Bože, to je fantastická motlitba. Môžem pridať pár slov?“
„Samozrejme, môžeš, rozhodne!.
„Bože,chcel by som pridať toto:
,Milujem Ťa, Bože.
Uctievam Ťa, Bože.
Zbožňujem Ťa, Bože.´ “
„Amen. Nádherné, nádherné!“
„Bože, miliónkrát Ti ďakujem. Určite budem každý deň hovoriť túto modlitbu, ktorú si mi dal.“
„Bože, moja mama ma stále obťažuje. Hovorí mi, že sa k Tebe musím modliť každé ráno a každý večer. Tiež hovorí, ža ak to budem robiť, budem Ťa môcť vidieť každý deň. A povedala mi ešte niečo iné. Povedala mi, že si veľmi láskavý. Ak je to pravda, urobíš mi, prosím, jednu láskavosť? Môžeš mi povedať, ako Ťa môžem vidieť každý deň bez toho, aby som sa k Tebe modlil?“
„Dovolím ti vidieť Ma nie raz, ale dvakrát za deň, ale musíš sa ku Mne trochu modliť. Počkaj, mám dobrý nápad. Hovorím to len tebe, dám ti tú najľahšiu modlitbu. Nesmieš ju prezradiť nikomu, toto bude iba medzi tebou a Mnou, najväčšie tajomstvo.
Každé ráno sa postav pred veľké zrkadlo v obývačke a maj oči napoly otvorené. Pozri sa do svojich očí v zrkadle a usmievaj sa a usmievaj sa. Určite Ma vo svojich očiach uvidíš. Najskôr ma uvidíš vo svojom pravom oku a potom v ľavom.“
„Bude to vždy takto? Nemôžem Ťa vidieť najskôr vo svojom ľavom oku a potom v pravom?“
„Áno, ale aby to bolo takto, musíš mať obe oči zatvorené, opakuj moje meno sedemkrát a potom otvor oči. Určite Ma uvidíš najprv vo svojom ľavom oku.“
„Bože, vadilo by Ti, keby som to robil ináč? Dúfam, že Ti nebude vadiť, ak budem mať oči otvorené do polovice a budem sa usmievať, kým Ťa neuvidím, ale nebudem stáť pred zrkadlom. Myslím, že to bude ľahšie. Vadí Ti to?“
„Nie, vôbec. Musím povedať, že si múdrejší jako Ja! Chcel som ti ukázať najľahší spôsob, ako Ma uvidieť. Chcel som, aby si stál pred zrkadlom s očami otvorenými do polovice. A ty sa nechceš ani takto obťažovať. Chceš mať len do polovice otvorené oči a usmievať sa, kým ma neuvidíš! Objavil si spôsob, ktorý je ešte ľahší! Si skutočne šikovný a veľký, a preto som na teba hrdý a mám ťa rád.“
„Mnohokrát ti ďakujem, Bože.“
„Bože, aké je Tvoje skutočné meno?“
„Moje skutočné meno je rovnaké ako tvoje.“
„Nedám Ti moje meno!“
„Tak potom aké meno chceš, aby som mal?“
„Chcem, aby si sa volal Voda.“
„Voda! To je pekné meno. Odteraz, keď Ma zavoláš týmto menom, odpoviem ti.“
„Bože, poviem Ti tajomstvo. Moja mama ma naučila, že iné meno pre vodu je Život.“
„Nuž, dieťa Moje, Ja ti poviem iné tajomstvo. Ďalšie meno pre život je Boh.“
„Môžem povedať Tvoje tajomstvo mame?“
„Samozrejme, môžeš.“
„Bože, skutočne Ti ďakujem za to, že si mi povedal najväčšie tajomstvo.“
„Bože, môj starý otec mi vždy hovorí, že nesmiem klamať. Ale vieš, Bože, on mi povedal veľa klamstiev.“
„Čo sú to za klamstvá, čo ti povedal?“
„Klamstvo číslo jeden: povedal mi, že Ty si oveľa starší ako on. Klamstvo číslo dva: povedal mi, že Ty nepotrebuješ oči na to, aby si videl ako my. Klamstvo číslo tri: povedal mi, že Ty nepotrebuješ uši ako my, aby si počul ako my. Klamstvo číslo štyri: povedal mi, že Ty nepotrebuješ ústa na to, aby si rozprával.
Stojíš priamo predo mnou. Vidím, že máš dve oči, dve uši a ústa ako ja, a tiež vidím, že si veľmi mladý a krásny. Nie si ani taký starý ako môj otec. Ako mi mohol starý otec povedať, že si starší ako on?“
„Dieťa moje, máš pravdu. Tvoj starý otec má tiež pravdu. Jeho vedomosti o Mne sú z kníh. Tvoje vedomosti o Mne sú z toho, že Ma vidíš zoči — voči.Tvoj starý otec Ma berie ako ideu. Ty Ma vidíš ako milujúceho Priateľa a žijúcu Pravdu.“
„Bože, chcem Ti niečo povedať. Pred dvetisíc päťsto rokmi žil na zemi veľmi, veľmi veľký duchovný Majster. Volal sa Budha. Myslím, že Si počul jeho meno. Môj otec je duchovný človek. Nasleduje Budhovu cestu.“
„Povedz mi, prosím, akú cestu nasleduje tvoja mama?“
„Bože, moja mama nasleduje veľa ciest. Nasleduje cestu Budhu, Krišnu, Ramakrišnu, cestu Ramana Maharšiho a niekedy nasleduje cestu Sri Chinmoya. Mimochodom, Bože, toto sú samí dobrí a veľkí duchovní Majstri. Majú veľa, veľa žiakov a nasledovníkov. Bože, teraz mám vážne ťažkosti. Neviem, ktorú cestu by som mal nasledovať. Ak pôjdem otcovou cestou, cestou Zenu, môj otec bude veľmi rád, a ak budem nasledovať cestu mojej matky, to znamená veľa ciest naraz, poteším svoju matku.“
„Želám si, aby si nasledoval Moju Cestu.“
„Aká je Tvoja cesta, Bože?“
„Každý deň sa modli a medituj, a čoskoro ti dám poznať, čo je to Moja Cesta.“
„Bože, ďakujem Ti z hĺbky môjho srdca.“
„Bože, máš minútu čas? Musím sa Ťa niečo opýtať. Moja mama hovorí, že Ťa musím milovať každučký deň. Má pravdu?“
„Áno, tvoja matka má pravdu.“
„Ako Ťa môžem milovať, keď Ťa dobre nepoznám?“
„Poviem ti, čo máš robiť. Je pravda, že Ma dobre nepoznáš, ale svoju mamku poznáš veľmi dobre. Odo dneška skús milovať svoju mamku ešte viac. Nechá si toľko lásky, koľko potrebuje pre seba, a zvyšok dá Mne. Podelíme sa o tvoju lásku. Dobre?“
„Ďakujem Ti, Bože.“Žil raz jeden starší muž, ktorý bol veľmi láskavý, štedrý a pobožný. Každý deň sa modlil k Bohu. Keď už bol veľmi starý a hodina jeho smrti sa priblížila, povedal svojej žene:“Zomieram. Zanechám ťa tu na zemi, ale netráp sa. Boh sa o teba postará.“
Žena mu odpovedala: „Odchádzaš do neba, ale netráp sa. Boh sa tam o teba postará.“
Tento starší pár mal len jedno dieťa, malého chlapca, ktorý sa volal Gopal. Keď mu zomrel otec, mal sedem rokov. Táto malá rodina odjakživa žila v lese. Boli veľmi chudobní, mali len jednu kravu. Po smrti Gopalovho otca matka predávala mlieko, aby získala nejaké peniaze. Za tieto peniaze živila Gopala i seba. Aj keď bola veľmi chudobná, bola veľmi oddaná Pánu Krišnovi. Modlila sa k Pánu Krišnovi dvadsaťštyri hodín denne. Nezabudla naňho ani chvíľku. Celý jej život bol modlitbou.
Keď mal Gopal sedem rokov, musel začať chodiť do školy. Škola bola dosť ďaleko od ich domu, takže Gopal musel prejsť cez hlboký les, aby sa tam dostal. Všade okolo boli divé zvieratá a on sa ich samozrejme bál. Ráno odchádzal do školy s veľkým strachom a ťažkosťami, a keď sa večer vracal, bolo to ešte horšie. Vtedy už bola skoro tma a on sa bál ešte viac. Keď prišiel domov, celý sa triasol a plakal od strachu.
Jedného dňa povedal matke: „Ja už do školy nepôjdem. Bojím sa. Buď so mnou niekoho pošleš, alebo tam už nikdy nepôjdem.“
Matka povedala: „Dieťa moje, zajtra s tebou pôjde tvoj starší brat. Mám ešte jedného syna. Býva v hlbokom lese, uvidíš ho s kravami. Keď ho zavoláš, príde a bude sa s tebou hrať. Pôjde s tebou do školy a odprevadí ťa aj domov.“
Gopal bol taký šťastný. Spýtal sa mamy: „Ako sa volá môj brat, ktorého som ešte nikdy nevidel?“
„Tvoj brat sa volá Rakhal Radža,“ povedala matka.
Na druhý deň, keď Gopal cestou do školy vošiel do hustého lesa, zakričal: „Rakhal Radža, Rakhal Radža, kde si?“ Rakhal Radža ihneď prišiel. Vyzeral ako ozajstný kráľ s korunou a pávím perom.
Tak sa Rakhal Radža stretol s Gopalom a spolu išli do školy. Keď sa priblížili ku škole, Rakhal Radža povedal Gopalovi: „Teraz choď. Prídem po teba, keď sa ti skončí škola.“
Takto každý deň vodil Rakhal Radža Gopala ráno do školy a večer ho bezpečne odprevádzal domov. Gopal bol šťastný so svojím novým bratom.
Jedného dňa sa ho matka opýtala: „Gopal, prichádza Rakhal Radža?“
„Áno, prichádza,“ odpovedal Gopal.
„Povedala som ti, že bude chodiť, je to tvoj starší brat. „ povedala matka.
Obaja, Rakhal Radža aj Gopal boli spolu veľmi šťastní. Hrali sa v lese všetky možné hry. Rakhal obyčajne priniesol sladkosti a rôzne dobroty pre svojho malého bračeka, a tak sa Gopal veľmi tešil a bol šťastný. Keď prišiel domov neskoro, mama sa oňho nebála, pretože vedela, že ho opatruje jeho starší brat Rakhal Radža.
Po niekoľkých mesiacoch zomrela Gopalovmu učiteľovi matka. V Indii sa vždy, keď niekto zomrie, urobí na konci mesiaca hostina. Každý príde a hoduje. Jete toľko, koľko vládzete, a ak nechcete jesť, tak vás prinútia. A tak mesiac po smrti učiteľovej matky bola hostina pre deti zo školy. Prirodzene, všetci žiaci prinášali učiteľovi darčeky. Gopal vedel, že každý prinesie učiteľovi darček. Ale chudobný Gopal nemal žiadne peniaze. Smutne sa spýtal matky: „Čo mám robiť? Chcel by som svojmu učiteľovi niečo priniesť, ale sme takí chudobní. Čo mám robiť?“
„Spýtaj sa svojho Rakhal Radžu,“ odvetila Gopalovi mama. „On ti dá niečo pre učiteľa.“
Ráno, keď Rakhal Radža odprevádzal Gopala do školy, Gopal mu povedal: „Rakhal Radža, dnes dá každý učiteľovi darček, ale ja som príliš chudobný. Môžeš mi niečo dať?“
Rakkhal Radža povedal: „Som tiež veľmi chudobný, ale niečo ti dám.“ Gopal bol šťastný, že bude mať niečo pre svojho učiteľa.
Rakhal Radža, ktorý bol ozajstným bohom, okamžite položil pred Gopala malý hrnček kyslého mlieka alebo tvarohu. Je to niečo podobné tomu, čomu vy hovoríte jogurt. „Vezmi si toto,“ povedal. „Tvoj učiteľ vie, že si veľmi chudobný. Nebude mu to vadiť.“
Gopal bol šťastný, že má aspoň niečo pre svojho učiteľa. Ale keď prišiel chudák chlapec do školy, videl, že všetci jeho spolužiaci priniesli drahé a nádherné veci. Zostal stáť pri dverách ako zlodej, smutný a v rozpakoch. Nechcel, aby ho niekto videl, pretože priniesol len trochu kyslého mlieka v malom hrnčeku. Ale učiteľ bol veľmi láskavý. Zobral hrnček od Gopala a prelial kyslé mlieko do veľkej nádoby. Myslel si, že čoskoro sluhovia prinesú kyslé mlieko na slávnosť a že by sa potom mohlo priliať k tej troche, ktorú priniesol Gopal.
Ale čo sa nestalo? Keď učiteľ vylial kyslé mlieko z malého hrnčeka do veľkého hrnca, množstvo mlieka sa zrazu zväčšilo a zaplnilo veľký hrniec až po okraj! Učiteľ bol veľmi prekvapený, že sa malé množstvo mlieka stalo takým obrovským.
Ľudia, ktorí počas slávnosti pili kyslé mlieko od Gopala, si pochvaľovali, aké je dobré. „ Nikdy sme neochutnali nič také!“ hovorili. „Je také voňavé a chutné! Má výbornú chuť. Jednoducho vynikajúce!“
Učiteľ povedal: „Gopal mi ho priniesol. Je to darček od Gopala.“ Potom sa spýtal Gopala: „Odkiaľ si mal ten hrnček kyslého mlieka, ktorý si mi daroval?
Gopal odpovedal : „Môj Rakhal Radža mi ho dal.“
„Kto je tvoj Rakhal Radža?“ spýtal sa učiteľ.
„Ó, Rakhal Radža je môj brat. Je mojím najbližším priateľom. Vždy ma odprevádza do školy a domov.“ povedal Gopal.
Učiteľ vedel, že Gopal nemá žiadneho brata. Mal len jediného príbuzného, a to bola jeho matka. Preto sa spýtal: „Mohol by si mi ukázať svojho Rakhal Radžu? “
„Áno,“ odpovedal Gopal. „Je veľmi krásny. Má korunu s pávími perami. Je taký nádherný! “ Gopal sľúbil učiteľovi, že ho privedie k Rakhal Radžovi. „Áno, poďte so mnou, pane,“ povedal. „Zavediem vás k svojmu Rakhal Radžovi.“
Večer, keď sa slávnosť skončila a každý odišiel najedený domov, Gopal zobral svojho učiteľa do lesa. Na mieste, kde sa obyčajne stretával so svojím starším bratom, zakričal: „Rakhal Radža, Rakhal Radža, Rakhal Radža !“ Ale Rakhal Radža k nemu neprišiel.
Zavolal znovu: „Rakhal Radža, prečo si taký zlý? Každý deň sem prichádzaš, aj keď ťa nevolám. Dnes na teba volám, a ty neprichádzaš. Prečo si ku mne taký neláskavý? Prečo si taký krutý? Učiteľ mi nebude veriť. Bude si myslieť, že som klamár. Prosím, príď, Rakhal Radža, prosím, príď.“ Plakal a prosil, ale Rakhal Radža sa nezjavil.
Učiteľ povedal : „Si klamár, niekto iný ti to dal.“
Gopal potriasol hlavou a povedal:“Nie, nie, dal mi to môj Rakhal Radža. Neviem, prečo sa dnes na mňa hnevá, neviem prečo ku mne neprichádza.“ A znovu začal volať: „Rakhal Radža, prosím, prosím, príď!“ Ale Rakhal Radža neprišiel.
Potom Gopal a učiteľ začuli hlas z lesa, ktorý hovoril: „Gopal, dnes neprídem. Prichádzam za tebou kvôli tvojej matke. Tvoja matka sa ku mne modlí každý deň. Modlí sa ku mne po celý čas. Mám veľkú radosť z tvojej matky, a preto za tebou chodím a hrám sa s tebou. Ale tvoj učiteľ sa ku mne nikdy nemodlil. Prečo by som mu mal ukázať svoju tvár? Tvoj učiteľ si ma nezaslúži. Som len pre tých, ktorí sa ku mne modlia, pre tých, ktorí ma potrebujú. Tvoj učiteľ sa ku mne nikdy nemodlil, preto neprídem.“
Učiteľ pochopil a bol veľmi potešený duchovnosťou Gopalovej matky. On sám nemohol vidieť Pána Krišnu, ale vedel, že je niekto, kto ho môže vidieť, pretože sa k nemu modlí každý deň. A tou osobou je Gopalova matka.
Ty sa tiež môžeš modliť ráno a večer. Keď sa budeš modliť ráno a večer, Boh bude mať z teba radosť. Modli sa päť minút ráno a večer. Tvoja mama alebo otec ťa naučia, ako. Keď to budeš robiť, uvidíš, že dostaneš svojho vlastného Rakhal Radžu, aby ti pomáhal, kedykoľvek budeš mať ťažkosti alebo budeš v nebezpečenstve.„Kedykoľvek si v nebezpečenstve, alebo máš ťažkosti, modli sa k Bohu.“ Modlil sa k Bohu jednu alebo dve sekundy, ale žiadna pomoc neprišla, a tak ho kruto zbili.
Keď išiel domov, plakal a plakal. Matka ho utešovala a on jej povedal: „Vravela si, že ak sa budem modliť k Bohu, Boh ma ochráni. Ale Boh ma neochránil. Pozri, som samá modrina a telo mi krváca na toľkých miestach !“
Matka odvetila: „Syn môj, hovorila som ti, aby si sa k Bohu modlil každý deň, ale ty to nerobíš. Nemodlíš sa každý deň skoro ráno a večer. Modlíš sa k Bohu snáď raz za týždeň, a niekedy ani to nie. Niekedy medituješ jeden deň, a potom ďalších desať alebo pätnásť dní nemedituješ.
Musíš sa modliť k Bohu zavčasu ráno každý deň aspoň desať minút. Meditácia a modlitba sú ako svaly. Ak cvičíš jeden deň a ďalších desať dní necvičíš, nemôžeš zosilnieť. Len vtedy, keď budeš cvičiť každý deň, budeš silný. Rovnako, keď sa budeš každý deň modliť k Bohu, tvoje vnútorné svaly zosilnejú a Boh ťa ochráni. Boh ťa určite ochráni, pokiaľ sa k Nemu budeš modliť každý deň skoro ráno a večer.“
Od toho dňa sa chlapec začal modliť k Bohu. Počúvol, čo mu povedala mama a modlil sa k Bohu každý deň. Skoro ráno sa modlil desať minút a večer sa modlil tiež — päť minút. Po šiestich mesiacoch povedal mame: „Áno, modlitba pomáha. Nikto ma teraz neobťažuje. Každý deň chodím domov, a nikto mi neubližuje.“
Matka mu povedala: „Aj keby ťa niekto obťažoval, vravím ti, že by si mal ochranu, pretože sa modlíš pravidelne každý deň a Boh má z teba radosť. Boh ťa ochráni.“
Ešte v ten istý deň sa čosi stalo. Keď sa chlapec vracal zo školy, zrazu ho schmatol veľký, vysoký, statný muž a chcel ho udrieť. Chlapec si okamžite pomyslel: „Ó, Bože, mama mi povedala, že ak sa k tebe budem každý deň modliť, Ty ma ochrániš,“ a začal veľmi nahlas opakovať meno Pána: „Bože, Bože, Bože, Bože, zachráň ma, zachráň ma !“
Muž, ktorý ho držal, bol veľmi veľký a silný. Zasmial sa na chlapca a povedal: „Čo si myslíš, že dosiahneš tým, keď hovoríš ‘Bože, Bože, Bože’? Myslíš, že sa ma takýmto spôsobom zbavíš? To teda nie.“
Zrazu sa z chlapcovho vnútra ozval hlas a povedal mu: „Povedz tomu mužovi, že dokonca aj duch odíde, keď opakujeme Božie Meno,“ Chlapec rýchlo povedal to, čo mu hovoril vnútorný hlas a muž ho ihneď pustil a bežal preč.
Predchádzajúcu noc mal tento muž sen, v ktorm videl ducha a bol veľmi vystrašený. Každý sa bojí duchov, dokonca i dospelí. Keď ten muž začul slovo „duch“, pripomenulo mu to ducha, ktorého videl predošlú noc. Keď chlapec povedal: „Dokonca aj duch odíde, keď opakuješ Božie Meno,“ Boh ukázal tomu chuligánovi malého chlapca ako ducha z jeho sna. Boh mu ukázal ducha v tvári toho malého chlapca, a tak zutekal preč.
Keď muž odišiel, chlapec bežal domov rozpovedať tento príbeh matke. Matka mu povedala: „Je to presne tak, ako som ti povedala. Keď sa modlíš k Bohu každý deň, Boh ťa ochráni. Bude ťa ochraňovať.“
Tak vidíš, že keď sa denne modlíš, Boh ťa ochraňuje. Tento malý chlapec nikdy ani nepomyslel na ducha, ale Boh mu povedal, čo má hovoriť. Keď sa budeš modliť, Boh bude robiť božské triky a pomôže ti, keď budeš v nebezpečenstve. Boh dá nejaké posolstvo zvnútra buď tebe alebo nejakej inej osobe. Ak ťa niekto napadne, okamžite povieš niečo, čomu nebudeš rozumieť. Ale keď to povieš, toho človeka to vystraší na smrť a odíde. Modli sa k Bohu každý deň a keď budeš mať ťažkosti, Boh ti povie, čo robiť.Gulu bol práve na rozhraní štvrtého a piateho roku. Začal sa zoznamovať s abecedou. Guluov otec povedal: „Nuž, Gulu, teraz pôjdeš do základnej školy k učiteľovi Aghore.“
Guluova radosť nepoznala hraníc. Teraz bude chodiť do školy s taškou pod pazuchou.
Gulu bol veľmi inteligentný a mal veľmi rád príbehy. Veľmi často prosil svoju starú mamu, aby mu rozprávala príbehy. Porozprávala mu príbeh o Prahladovi a on načúval jej slovám s údivom a s absolútnou vierou. Príbeh naplnil celú jeho myseľ. Gulu povedal: „Aký krutý je Prahladov otec, stará mama! Aké muky spôsobil Prahladovi! Ale nikto ho nemohol zabiť, pretože mal Boha za svojho pomocníka.“
Jedného dňa Guluovi zišlo na um, že nájde Boha.
„Ak sa Boh uctieva kvetmi, musí byť ukrytý v ružiach na záhrade,“ uvažoval Gulu. „Keď raz objavím Boha, tak sa s Ním spriatelím, že ma už nikdy neopustí.“
Gulu strávil ten deň v záhrade, potriasal kvetinami a hľadal Boha. Ale nikde Ho nestretol. Nakoniec sa sklamaný vrátil domov.
Gulu sa spýtal mamy: „Tak veľmi som hľadal Boha. Prečo som Ho nenašiel, mama?“
„Gulu, Boh sa rád hrá. A tak sa s nami hrá na skrývačku. Je výborný hráč. Skrýva sa tak dobre, že dokonca ani veľkí svätci a mudrci Ho nenájdu.“
„Kto Ho potom môže nájsť, mama?“
„Nikto Ho nemôže nájsť, pokiaľ Sa sám neodhalí. Stále však zostáva s každým a ochraňuje všetkých tak, ako ochránil Prahlada. Skrýva sa tiež v tvojom srdci.“
„V hĺbke môjho srdca! Ver mi, mama, keď som Ho hľadal v záhrade, zdalo sa mi, že sa niekto ozýva zvnútra môjho srdca.“
„Je to Boh, kto býva v tvojom vnútri. Uctievaj Ho. Nauč sa Ho ľúbiť tak, ako ľúbiš mňa. Nie je len v tvojom srdci. Je vo všetkých srdciach. Nauč sa milovať všetkých, potom Sa ti určite Sám odhalí.“
Matkine slová upokojili Guluovu myseľ. Uchovával si nádej, že jedného dňa k nemu Boh príde.
Jedného dňa Gulu s matkou navštívili strýka z matkinej strany. Všetci traja sa vracali domov v predvečer sviatku Pujas. Vlak bol preplnený cestujúcimi a nebolo tam dosť miesta. Gulu sa o to nestaral. Nakláňal sa z okna, aby videl krajinu. Strýko mu povedal: „Nevykláňaj sa tak, môžeš vypadnúť, Gulu.“
„Ako môžem vypadnúť? Držím sa dverí.“
Zrazu sa dvere otvorili. Gulu sa nestihol zachytiť a vypadol von. Ľudia v kupé začali kričať a lamentovať. Guluova matka v zúfalstve takmer vyskočila z vlaku, ale niekto ju zadržal.
Bola noc. Potme nebolo nič vidno. Vlak išiel najvyššou rýchlosťou. V rozrušení nikto nepomyslel na zastavenie vlaku záchrannou brzdou. Cestujúci z vedľajšieho kupé, prebudení zmätenými hlasmi, zatiahli za brzdu. Vlak sa okamžite zastavil.
Vlak chvíľu cúval. Nikto nedúfal, že uvidí Gulua živého. Po nejakej vzdialenosti uvideli postavu na moste.
Guluova matka začala kričať: „Pozrite, tam je môj Gulu!“
Vlak zastal. Guluova matka sa k nemu ponáhľala a vzala ho do náručia. „Ublížil si si, Gulu?“ plakala.
„Ako som si mohol ublížiť, mama? Vo chvíli, keď som vypadol, môj strýko vyskočil a zachytil ma do náručia.“
Prekvapená matka povedala: „Tvoj strýko nevyskočil. Bol vo vlaku.“
„Neklam, mama! Strýko ma po celý čas držal na kolenách. Keď ste sa všetci priblížili, zložil ma a odišiel tým smerom. Môžete ho pohľadať.“
Mráz prešiel celým telom Guluovej matky. Povedala: „Gulu, Boh vo forme tvojho strýka ťa zachránil.“ Pri týchto slovách bol Gulu celý bez seba od úžasu.
Boh k tebe určite príde, keď máš skutočné ťažkosti, ak sa k nemu modlíš každý deň. Ak sa budeš denne modliť k Bohu, uvidíš Boha v tej najkrajšej podobe. Keď uvidíš Boha zoči-voči, budeš prekvapený, pretože On je nekonečne krajší, než si dokážeš predstaviť.
Na to, aby si sa modlil k Bohu, nemusíš svojich rodičov o nič žiadať. Ak si chceš kúpiť košele a topánky alebo čokoľvek iné, potrebuješ peniaze. Ale na to, aby si uvidel Boha, nepotrebuješ peniaze, potrebuješ len modlitbu. Modlitba je taká jednoduchá. Je to ako piť vodu. Len sa modli a získaš Ho. Keď Ho získaš, budeš mať všetko, čo potrebuješ.From:Sri Chinmoy,Detské srdce a detské sny, Madal Bal, 2006
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/chd