Úprimnosť určuje cieľ

„Majstre, sú moje ciele vždy statické?“

„Čo tým myslíš, dcéra moja?“

„Majstre, niekedy cítim, že sa moje ciele ku mne približujú a niekedy cítim, že sa vzďaľujú. Ale pohybujú sa vôbec?“

„Moja duchovná dcéra, každý cieľ ustavične plače, aby mohol prísť k nám, ak sme úprimní, ak sme oddaní, ak sme veľmi duchovní. Sú tri významné ciele. Prvým cieľom je realizácia Boha, ktorá je pre teba stále ešte vzdialeným plačom. Ďalej nasleduje odhalenie Boha. Tento druhý cieľ je práve teraz za hranicami tvojej predstavivosti. Tretím cieľom je prejavenie Boha, ktoré je ešte ďalej.

„ Žiak, ktorý ašpiruje na realizáciu Boha, je ako dieťa, lezúce k svojej matke. Ak matka vidí, že sa dieťa s absolútnou úprimnosťou snaží k nej prísť, potom sama beží k dieťaťu. Podobne Boh prichádza k intenzívne ašpirujúcemu hľadajúcemu. Odhalenie Boha, ktoré je druhým cieľom, je podobné. Boh nás po celý čas pozoruje. Keď sme už dosiahli prvý cieľ a úprimne plačeme po tom, aby sme dosiahli druhý cieľ, On stojí pri druhom cieli a príde nám v ústrety. Nakoniec stojí pri treťom cieli, ktorým je prejavenie Boha. A opäť v správnom čase príde.“

„Prečo potom niekedy cítim, že sa môj cieľ vzďaľuje, Majstre?“

„Dcéra moja, to úplne závisí od tvojej úprimnosti. Ak si celkom úprimná, potom ten, kto ti udelí realizáciu, odhalenie a prejavenie, príde k tebe bližšie. Ale ak nebudeš úprimná, potom sa cieľ bude ustavične vzďaľovať. Cieľ - Realizácia, cieľ - Odhalenie, cieľ - Prejavenie. Všetky tri Ciele od teba odídu ďaleko, ďalej, najďalej, ak ti bude chýbať úprimnosť.

„Dcéra moja, je ešte ďalší dôvod, prečo niekedy cítiš, že tvoj cieľ sa vzďaľuje.“

„Čo je to, Majstre? Veľmi rada by som to vedela.“

„Dieťa moje, každý raz, keď na niekom nájdeš chybu, prosím, cíť, že musíš prejsť o jeden krok viacej, aby si dosiahla svoj cieľ. Povedzme, že tvoj cieľ je pred tebou sto metrov. V tom okamihu, keď si s niekým nespokojná, keď sa na niekoho nahneváš, keď si na niekoho žiarlivá, tvoj cieľ nezostane sto metrov vzdialený, bude vzdialený sto jeden metrov. Každý raz, keď prechovávaš nebožské myšlienky o niekom, sa vzdialenosť k tvojmu cieľu iba zväčšuje. Tvoj cieľ sa vzďaľuje. Tak teraz vidíš, kto v tejto situácii stráca. Iba blázon by chcel odďaľovať svoj pokrok. A ty nechceš byť blázon.“

„Majstre, samozrejme sa nebudem snažiť urobiť niečo zlé úmyselne. Ale cieľ je taký vzdialený. Naozaj je v tom rozdiel, keď urobím jeden krok navyše?“

„Najdrahšia dcéra, snažíš sa dosiahnuť svoj cieľ tak skoro, ako je to možné, pretože si študovala našu filozofiu a vieš, že dokonca ani realizácia nie je konečným cieľom. Povedzme, že chceš získať doktorát, ale práve teraz ešte nechodíš ani na vysokú školu. Najprv musíš získať bakalársky titul, potom musíš získať titul magistra a nakoniec získaš doktorát. Tvoj cieľ je veľmi vzdialený. Takže čo robíš teraz? Študuješ so všetkou dychtivosťou, aby si získala svoj prvý titul. Ale ak nebudeš študovať v škole, čo sa stane? Podobne, ak budeš vo svojom živote ašpirácie študovať žiarlivosť, neistotu, hnev a agresiu, ktoré sú absolútne nesprávnymi vecami na štúdium, čo sa stane? Každý raz, keď urobíš niečo zlé, prosím, cíť, že musíš prejsť o jeden krok ďalej, aby si dokončila svoju úlohu. Študuješ s najväčšími problémami. Nechceš oddialiť svoj konečný úspech ani o sekundu.“

„Majstre, práve teraz sú tieto Ciele pre mňa úplnou nemožnosťou. Prečo mám pre ne vôbec plakať?“

„Prečo chceš tieto Ciele? Pretože potrebuješ uspokojenie. To je dôvod. Niet žiadneho iného dôvodu. Chceš uspokojiť samu seba božským spôsobom, Božím vlastným spôsobom. Ak chceš byť uspokojená, potom niečo musíš urobiť, aby si dosiahla uspokojenie. Keď sa vyšplháš na mangovník, odtrhneš si mango a zješ ho. Vtedy ti mango bude chutiť omnoho sladšie, než keby ti ho niekto priniesol bez tvojho vlastného úsilia. Ak do toho nevložíš žiadne osobné úsilie, potom môžeš to mango jednoducho zahodiť. Ten, kto ti ho priniesol, ti môže povedať, že je veľmi chutné, ale práve preto, že si do toho nevložila svoje vlastné úsilie, sa ti to mango nebude zdať také chutné.

„Keď ponúkneš svoje osobné úsilie, získaš Božiu Milosť. Ak chceš vyliezť na strom, potom ti niekto pomáha liezť a ten niekto je Najvyšší v tebe. Ale ak nechceš vyliezť na strom a ak Najvyšší vylezie hore za teba a prinesie ti mango, potom ti hovorím, že nezískaš uspokojenie. Takže tvoje osobné úsilie a Božia Milosť musia ísť spolu. Iba vtedy budeš božsky, výsostne uspokojená.“

„Majstre, osvetlil si moje otázky sú svojím nesmiernym svetlom, ale prosím, povedz mi, ako môžem prestať robiť tieto zlé veci?“

„Dcéra moja, si v mojom ašráme, si v mojom člne, si neoddeliteľnou súčasťou mojej misie. Dnes predstavuješ Boží Sen tu na zemi. Zajtra budeš predstavovať Božiu Skutočnosť. Ak si zapamätáš túto vznešenú pravdu, potom choroba tvojej frustrácie, choroba tvojej depresie, choroba tvojho hnevu, choroba tvojej neistoty, choroba tvojej žiarlivosti, choroba tvojho zlyhania, všetky tieto choroby určite zmiznú žmurknutím oka. Vieš, čo je tvojím konečným cieľom. Keď raz dosiahneš Cieľ, keď sa raz staneš Cieľom, potom uvidíš, že to je to, čím si vždy bola.“

Majster požehnal svoju drahú žiačku. „Dobre, dieťa moje. Vypočula si si moju kázeň. To, čo hovorí, je môj záujem. To, čo hovorí, je môj súcit. To, čo hovorí, je moja vďačnosť. Vždy sa snaž vidieť svetlo mojej múdrosti týmto spôsobom.“

Sri Chinmoy, Galaxia svätých, Sri Chinmoy Centre, 2001