Galaxia svätých

Bol raz jeden veľký duchovný Majster, ktorý sa bezvýhradne venoval všetkým svojim ašrámom po celom svete. Ten Majster mal veľmi vysokú úroveň a očakával veľa od svojich žiakov. Ale beda, jeden rok mnohé jeho duchovné centrá klesli pod jeho úroveň a jeho Milovaný Najvyšší ho prinútil rozpustiť ich jedno po druhom. Vždy, keď stratil centrum, Majster cítil, že stratil časť svojho vlastného srdca a duše. Nakoniec mu zostalo iba jedno centrum vo vzdialenej krajine.

Raz v noci Majster okultne uvidel, že v tom centre sa má stať veľké nešťastie a že Najvyšší v ňom ho prinúti rozpustiť aj toto centrum. Majster bol od žiaľu celý bez seba. Okamžite si všetko zariadil tak, aby tam mohol nasledujúci deň odletieť. Len čo tam prišiel, zavolal všetkých svojich žiakov.

Majster začal: „Moje najdrahšie duchovné deti, toto bude jedna z mojich kázní. Dnes som taký pesimistický. Optimizmus ma opustil, prišli pesimistické myšlienky. Vždy vám hovorím, ľudia, ,Dúfajme’, ale teraz ma všetky centrá tak sklamali, že všade okolo seba vidím iba temnotu. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale možno budem nútený rozpustiť aj toto centrum.“

Žiaci boli smutní a šokovaní, keď počuli, že situácia sa dostala do takého kritického bodu. „O čo presne ide, Majstre?“ spýtal sa jeden nich.

Majster odpovedal: „V niektorých mojich iných centrách boli ľudia, ktorí venovali všetku pozornosť nesebeckej službe a nevenovali žiadnu pozornosť meditácii. Meditácia je veľmi potrebná, aj nesebecká služba je veľmi potrebná. Obe majú v duchovnom živote obrovský význam. Ale nanešťastie v tomto centre nevenujete pozornosť ani meditácii ani nesebeckej službe.“

„Majstre,“ spýtal sa jeden žiak, „ako sme ťa sklamali v nesebeckej službe?“

„Máme tu veľmi málo spôsobov, ako vyjadriť nesebeckú službu,“ povedal Majster. „Ale každý z vás môže urobiť oveľa, oveľa viac. Niektorí z vás pracujú naozaj usilovne pri vydávaní mojich kníh alebo pri získavaní peňazí pre centrum. Ale poviem vám, keby ste boli úprimnejší, odovzdanejší a oddanejší, mohli by sme mať viacej božských podnikov a iných foriem oddanej služby. To znamená, že je veľa vecí, ktoré by sme mohli dosiahnuť, keby ste brali svoju nesebeckú službu vážnejšie.“

„Potom nám povedz, prosím, čo by sme mali robiť, aby sme sa zmenili, Majstre,“ povedal jeden žiak.

„Ak každý z vás môže cítiť, že ste na sto percent zodpovední za úspech a pokrok tohto centra, nie deväťdesiat deväť, ale sto percent, potom nie je dôvod, prečo by toto centrum nemohlo prežiť a bežať najrýchlejšie. Chcem povedať, že ak naozaj v každej sekunde cítite, že ste Božími najvybranejšími deťmi, potom toto moje najdrahšie, najobľúbenejšie centrum bude mať iný osud( a túto zmenu môžete urobiť zo dňa na deň.“

„Keď sa staneme nebožskými v jednej veci, staneme sa nebožskými vo všetkom. Ak je niekto naozaj zlý, je zlý vo všetkom. Ale opäť, ak je naozaj dobrý, je dobrý vo všetkom. Každý by mal najprv hrať úlohu svätca. Ak každé, úplne každé z mojich duchovných detí bude cítiť, že je svätcom, potom tu budeme mať galaxiu svätých. Ale práve teraz sa takto nevidíme. Tak ako môžeme pomýšľať na to, že by sme svätých prekonali?“

„Majstre, vieme, že sme plní nedokonalostí,“ povedal okamžite jeden žiak. „Ako môžeš povedať, že sme všetci ako svätci?“

„Hovorím vám,“ povedal Majster, „že ste vybranými nástrojmi Boha. Vybrané nástroje Boha sú omnoho vyššie ako svätci. Svätec je veľmi dobrý, ale nie je dosť odvážny. Má vysokú úroveň, ale nebude sa dotýkať vecí, ktoré sú pod ním a nebude sa rád rozprávať s inými. Bojí sa, že by sa zašpinil tmavým atramentom sveta. Indickí svätci obyčajne odchádzajú do himalájskych jaskýň. Vedú veľmi čistý život, ale nepracujú pre manifestáciu Boha. Každý z vás bol vybraný Najvyšším ako hrdinský bojovník. Už teraz stelesňujete posvätné vlastnosti: ašpiráciu a pocit jednoty. Tieto božské vlastnosti teraz ponúknete celému svetu. Preto som vás nazval vybranými nástrojmi Najvyššieho. Musíte ísť ďaleko, ďaleko za svätcov a bojovať proti strachu, pochybnosti, žiarlivosti, nedokonalosti a obmedzenosti podľa Vôle Najvyššieho.“

Každý bol Majstrovými slovami hlboko dojatý. Ale jeden žiak sa ho spýtal: „Čo budeme robiť, ak ľudia odmietnu našu ponuku, Majstre?“

Majster odpovedal: „Vlastnosťou škorpióna je štípať. Samotnou podstatou nebožských ľudí je ubližovať iným. Ale ak si svätý, nezabiješ škorpióna, keď ťa pohrýzol. Čo urobíš? Iba ho dáš tam, kam patrí. Je to v samotnej tvojej podstate, že to urobíš, pretože si božský. Ak ti niekto ublíži, potom ukážeš svoju schopnosť, a tou je šľachetnosť. Nič nevyjde nazmar, moje deti. Dokonca aj nebožský človek určite prijme nejaké svetlo z vašej šľachetnosti, či už vedome alebo nevedome.“

„Každý deň sa toto centrum môže zlepšiť, ak každý jednotlivec bude cítiť, že je svätcom. Nie je na tom nič zlého, že tak najprv rozmýšľame, je to absolútne správny postoj. Ak poviete: „Som dobrý človek,“ potom sa zjednotíte so svojou dušou. Vtedy nemôžete urobiť nič zlého. Ak zaujmete pozitívny prístup a poviete: „Som dieťa Najvyššieho“, alebo ak niekoľkokrát opakujete: „Som Božím synom“, alebo „Som Božou dcérou“, potom k vám prídu všetky dobré vlastnosti. Ale ak sa prinútite cítiť, že ste hruda hliny alebo kôpka nevedomosti a Boh je niekto iný, veľmi vzdialený, potom nikdy nedosiahnete svoj Cieľ. Budete len po celý čas plakať a nariekať. To je zlý prístup. Musíte cítiť, že máte schopnosť byť tým, čím je Boh. Ak je Boh veľký, ak je Boh milý, ak je Boh láskavý, ak je Boh odpúšťajúci, potom aj my máme tieto vlastnosti. Každú vlastnosť, ktorú pripisujeme Bohu, máme aj my sami.“

„Určite sú teraz skryté,“ povedal jeden žiak.

„Máme ich v nesmierne malej miere, kým Boh ich má v nekonečnej miere. Ale keď duchovne dozrievame, tieto vlastnosti rastú v nekonečnej miere. Mali by sme mať vnútorný pocit, že to, čo má Boh v neobmedzenom množstve, máme určite tiež. Potom na výslovný príkaz Najvyššieho musíme svoje bohatstvo ponúknuť bezvýhradne ľudstvu.“

„Boh je oceán a jednotlivec je malá kvapka. Ak táto malá kvapka vstúpi do oceánu, ako ju tam nájdeme? Stane sa oceánom samotným. A zase, ak z oceánu zoberieme všetky kvapky, potom bude oceán prázdny. Ak mňa ako kvapku a teba ako kvapku zoberú z oceánu, ktorým je Boh, potom ten oceán nebude úplný. Kvapka sa odovzdá oceánu a stane sa oceánom. Vtedy súcit oceánu a láska oceánu príjmu kvapku ako svoju vlastnú, ako niečo, čo zväčší ich silu.“

„Hovoríš, že kvapka v skutočnosti pridáva niečo oceánu, Majstre?“ spýtal sa jeden žiak.

„Je to absolútna pravda,“ povedal Majster. „Ak má tvoj otec tisíc dolárov a ty ako dieťa prinesieš svojmu otcovi jeden dolár, potom výsledná suma bude tisíc jeden dolárov. Vtedy tvoj otec už nebude mať iba tisíc dolárov, bude mať tisíc a jeden. Podobne, všetci by ste mali cítiť, že vaša snaha, váš duchovný príspevok je nesmierne potrebný. Každý jednotlivý príspevok pridá niečo k Božej Realite a Jeho Kapacite na zemi a v Nebi.“

„Prosím, snaž sa vždy cítiť, že si vybraným dieťaťom Najvyššieho. Vieš, že hneď vedľa tvojho domu môžu byť ľudia, ktorí sú veľmi zlí, veľmi nízkeho pôvodu a veľmi nebožskí. Nikdy nebudeš robiť veci, ktoré robia oni. Okamžite cítiš, že pochádzaš z váženej rodiny, dostal si dobré vzdelanie a vedieš duchovný život, preto je nemožné, aby si robil veci, ktoré robia oni, je to jednoducho pod tvoju dôstojnosť. Ich úroveň a tvoja úroveň sú úplne odlišné. Tvoja úroveň je veľmi vysoká, ich úroveň je veľmi nízka.“

„Opäť, musíš cítiť, že veci, ktoré teraz robíš, sú veľmi nízke v porovnaní s úrovňou svätca. Ale Boh ti hovorí, že si omnoho vyššie ako svätec. Prijal si duchovný život a teraz máš silu stať sa Jeho vybraným nástrojom. To je to, k čomu sa vždy hlásime. Vždy myslime na to, čím skutočne sme.“

„Majstre, odpusť mi, ale nerozumiem ti. Najprv nás hrešíš a potom nás vynášaš do nebies.“

„Moji milí,“ povedal Majster, „keď vám hovorím, že ste Božími deťmi, nelichotím vám. Nie! Vidím vo vás to, čím skutočne ste. Ale nanešťastie vy nevidíte, čím ste. To je ten problém. Myslite na seba ako na božských. Potom vás automaticky nebožské vlastnosti opustia, pretože uvidia, že klopú na nesprávne dvere, na cudzie dvere. Nepochybne príde čas, keď váš život a život nevedomosti a obmedzenia si budú absolútne cudzie. Takže, moje deti, snažte sa zmeniť svoj osud. Božia Milosť tu už je.“