Judhištirov úhlavný nepriateľ⁷

Jedného dňa, po skončení bitky na Kurukšétre, prišiel kráľ Judhištira za Pánom Krišna a povedal: „Krišna, my Pánduovci sme na Kurukšétre dobili víťazstvo. Nedá mi, nezmieniť sa o tom, že sa tak stalo len vďaka tvojej milosti. Ináč by sme nikdy nevyhrali. Ale Krišna, niečo ma aj napriek tomu trápi. Nemám mier v mysli. Teraz, keď sme porazili Kuruovcov, by som mal byť predsa šťastný. Ale ako môžem byť šťastný, keď nemám mier v mysli? Čím to je, ó Krišna? Prečo nie som šťastný a naplnený mierom, Krišna?

Krišna povedal: „Judhištira! Ó kráľu, ako môžeš byť šťastný, keď je tvoj úhlavný nepriateľ stále nažive?“

„Môj úhlavný nepriateľ je stále nažive? Kto to je? Ako to, že o ňom nič neviem. Prosím povedz mi, Krišna, kde ho nájdem?“ úpal Judhištira.

„Tvoj úhlavný nepriateľ nie je nikde vonku. Je v tebe. Živil si ho už dlhú predlhú dobu. Kým neporazíš tohto nepriateľa, je jedno, čo dosiahneš a urobíš pre seba alebo pre ľudstvo, nemôžeš byť nikdy šťastný.“

„Krišna, pre Božie zmilovanie, prezraď mi meno môjho najväčšieho nepriateľa. Zastav svoju filozofickú rozpravu a osvieť ma,“ prosil Judhištira.

Krišna s milujúcim srdcom a širokým úsmevom na tvári objal Judhištiru a povedal: „Ó Judhištira, si najlepší nielen spomedzi Pánduovcov ale tiež všetkých smrteľníkov. Ale predsa máš jedného nanajvýš ničivého nepriateľa, ktorý je tiež tvojou slabinou. A nie je ňou nič iné ako tvoja nešťastná pýcha. Poraz tú štipku pýchy, čo máš, a radosť naplní tvoju myseľ a mier sa usmievajúc usadí v samotných hlbinách tvojho srdca.“

„Krišna, tvoje požehnania múdrosti sú radosťou mojej mysli a mierom môjho srdca, ó Krišna, môj Krišna!“