Detský Boh

Gulu bol práve na rozhraní štvrtého a piateho roku. Začal sa zoznamovať s abecedou. Guluov otec povedal: „Nuž, Gulu, teraz pôjdeš do základnej školy k učiteľovi Aghore.“

Guluova radosť nepoznala hraníc. Teraz bude chodiť do školy s taškou pod pazuchou.

Gulu bol veľmi inteligentný a mal veľmi rád príbehy. Veľmi často prosil svoju starú mamu, aby mu rozprávala príbehy. Porozprávala mu príbeh o Prahladovi a on načúval jej slovám s údivom a s absolútnou vierou. Príbeh naplnil celú jeho myseľ. Gulu povedal: „Aký krutý je Prahladov otec, stará mama! Aké muky spôsobil Prahladovi! Ale nikto ho nemohol zabiť, pretože mal Boha za svojho pomocníka.“

Jedného dňa Guluovi zišlo na um, že nájde Boha.

„Ak sa Boh uctieva kvetmi, musí byť ukrytý v ružiach na záhrade,“ uvažoval Gulu. „Keď raz objavím Boha, tak sa s Ním spriatelím, že ma už nikdy neopustí.“

Gulu strávil ten deň v záhrade, potriasal kvetinami a hľadal Boha. Ale nikde Ho nestretol. Nakoniec sa sklamaný vrátil domov.

Gulu sa spýtal mamy: „Tak veľmi som hľadal Boha. Prečo som Ho nenašiel, mama?“

„Gulu, Boh sa rád hrá. A tak sa s nami hrá na skrývačku. Je výborný hráč. Skrýva sa tak dobre, že dokonca ani veľkí svätci a mudrci Ho nenájdu.“

„Kto Ho potom môže nájsť, mama?“

„Nikto Ho nemôže nájsť, pokiaľ Sa sám neodhalí. Stále však zostáva s každým a ochraňuje všetkých tak, ako ochránil Prahlada. Skrýva sa tiež v tvojom srdci.“

„V hĺbke môjho srdca! Ver mi, mama, keď som Ho hľadal v záhrade, zdalo sa mi, že sa niekto ozýva zvnútra môjho srdca.“

„Je to Boh, kto býva v tvojom vnútri. Uctievaj Ho. Nauč sa Ho ľúbiť tak, ako ľúbiš mňa. Nie je len v tvojom srdci. Je vo všetkých srdciach. Nauč sa milovať všetkých, potom Sa ti určite Sám odhalí.“

Matkine slová upokojili Guluovu myseľ. Uchovával si nádej, že jedného dňa k nemu Boh príde.

Jedného dňa Gulu s matkou navštívili strýka z matkinej strany. Všetci traja sa vracali domov v predvečer sviatku Pujas. Vlak bol preplnený cestujúcimi a nebolo tam dosť miesta. Gulu sa o to nestaral. Nakláňal sa z okna, aby videl krajinu. Strýko mu povedal: „Nevykláňaj sa tak, môžeš vypadnúť, Gulu.“

„Ako môžem vypadnúť? Držím sa dverí.“

Zrazu sa dvere otvorili. Gulu sa nestihol zachytiť a vypadol von. Ľudia v kupé začali kričať a lamentovať. Guluova matka v zúfalstve takmer vyskočila z vlaku, ale niekto ju zadržal.

Bola noc. Potme nebolo nič vidno. Vlak išiel najvyššou rýchlosťou. V rozrušení nikto nepomyslel na zastavenie vlaku záchrannou brzdou. Cestujúci z vedľajšieho kupé, prebudení zmätenými hlasmi, zatiahli za brzdu. Vlak sa okamžite zastavil.

Vlak chvíľu cúval. Nikto nedúfal, že uvidí Gulua živého. Po nejakej vzdialenosti uvideli postavu na moste.

Guluova matka začala kričať: „Pozrite, tam je môj Gulu!“

Vlak zastal. Guluova matka sa k nemu ponáhľala a vzala ho do náručia. „Ublížil si si, Gulu?“ plakala.

„Ako som si mohol ublížiť, mama? Vo chvíli, keď som vypadol, môj strýko vyskočil a zachytil ma do náručia.“

Prekvapená matka povedala: „Tvoj strýko nevyskočil. Bol vo vlaku.“

„Neklam, mama! Strýko ma po celý čas držal na kolenách. Keď ste sa všetci priblížili, zložil ma a odišiel tým smerom. Môžete ho pohľadať.“

Mráz prešiel celým telom Guluovej matky. Povedala: „Gulu, Boh vo forme tvojho strýka ťa zachránil.“ Pri týchto slovách bol Gulu celý bez seba od úžasu.

Boh k tebe určite príde, keď máš skutočné ťažkosti, ak sa k nemu modlíš každý deň. Ak sa budeš denne modliť k Bohu, uvidíš Boha v tej najkrajšej podobe. Keď uvidíš Boha zoči-voči, budeš prekvapený, pretože On je nekonečne krajší, než si dokážeš predstaviť.

Na to, aby si sa modlil k Bohu, nemusíš svojich rodičov o nič žiadať. Ak si chceš kúpiť košele a topánky alebo čokoľvek iné, potrebuješ peniaze. Ale na to, aby si uvidel Boha, nepotrebuješ peniaze, potrebuješ len modlitbu. Modlitba je taká jednoduchá. Je to ako piť vodu. Len sa modli a získaš Ho. Keď Ho získaš, budeš mať všetko, čo potrebuješ.